Blíži sa koniec nevyžiadaných telefonátov? Slovensko zapracuje staršiu európsku smernicu

Slovensko onedlho príjme zákon, ktorý môže výrazne obmedziť nevyžiadané telefonáty. [EPA/OLIVIER HOSLET]

Koncom roka by mal na Slovensku začať platiť nový zákon o elektronických komunikáciách. Ten môže výrazne obmedziť množstvo nevyžiadaných hovorov. Zavádza totiž európsku smernicu, ktorá posunie reklamné a iné nežiadúce telefonáty mimo zákon, ak nesplnenia konkrétne pravidlá. Príklady zo zahraničia však ukazujú, že takéto riešenie nemusí problém vyriešiť nadlho.

Nový zákon o elektronických komunikáciách, ktorý má nahradiť pravidlá z roku 2011, je momentálne v predprípravnej fáze ukončenia. Po tom, ako tento zákon v gescii ministerstva dopravy a výstavby nadobudne účinnosť, vzniknú pravdepodobne jednotné číselné prefixy. Rovnako by mohol vzniknúť zoznam, na ktorý budú môcť občania registrovať svoje čísla, ak nebudú chcieť vôbec dostávať reklamné a iné nevyžiadané telefonáty.

Nový zákon je špecifický v tom, že implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o kódexe elektronickej komunikácie z roku 2018. Tá vo veci ochrany osobných práv odkazuje na pôvodnú smernicu o spracovávaní osobných údajov z roku 2002. Na rozdiel od nej však zdôrazňuje ochranu koncových užívateľov. Chce im totiž umožniť čo najväčšiu mieru prístupu k vysokokapacitným sieťam za primeranú cenu.

„Účastníkom by mala byť poskytnutá ochrana proti narušeniu ich súkromia nevyžiadanými správami na účely priamej reklamy, najmä prostriedkami automatických telefónnych systémov, telefaxov, emailov, vrátane správ sms,“ píše sa v pôvodnej smernici z roku 2002. Podľa nej by takéto formy nevyžiadaných správ mali „vopred získať výslovný súhlas príjemcu“. Tieto požiadavky sa vyše 19 rokov neaplikovali v Únii rovnomerne.

Slovensko čelí právnemu konaniu pre smernicu z oblasti telekomunikácií

Okrem Fínska, Maďarska a Grécka zatiaľ žiadna z krajín EÚ do svojej legislatívy nepremietla spoločný európsky kódex elektronických komunikácií. Na nápravu majú krajiny dva mesiace.

Nová smernica sa rovnako snaží, aby si členské štáty osvojili jednotný európsky kódex. Reflektuje ale aj viaceré nové skutočnosti. Napríklad členské štáty, vrátane Francúzska, Belgicka a Nemecka, prijali národné legislatívy, ktoré výrazne sprísnili pravidlá marketingových hovorov a zaviedli okrem iného aj zoznamy.

Na európskej úrovni sa uplatnilo všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR), čo zvyšuje ochranu súkromných údajov. Znamená to, že vďaka nemu môžu užívatelia kedykoľvek stiahnuť svoj súhlas narábať s ich osobnými údajmi. V tejto súvislosti smernica reaguje na viaceré pochybnosti a podozrenia z prenosu čísel bez potrebných súhlasov.

„Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iného poskytovateľa bez súhlasu koncového používateľa,” konštatuje smernica. Podobnú skúsenosť majú aj Slováci.

Zmeny na Slovensku

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb konštatuje, že „občania sú často a čoraz intenzívnejšie kontaktovaní subjektami, ktoré im ponúkajú rôzne tovary a služby“. Predpokladá však, že mnohé spoločnosti, ktoré využívajú priamy marketing, „si ani neuvedomujú, že porušujú ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách“.

Konkrétnym prípadom sa ešte pred tromi rokmi zaoberal aj Úrad na ochranu osobných údajov. Dochádzalo totiž k spracovaniu dát po ukončení klientskeho kontraktu. Aj napriek tomu, že sa súhlas o spracovávaní osobných údajov neviazal na ukončenie kontraktu, práve nová smernica zdôraznila súhlas užívateľov pri prenosoch.

Poškodení zákazníci sa budú môcť brániť kolektívnymi žalobami, schválili europoslanci

Poslanci Európskeho parlamentu schválili nový právny predpis, ktorý skupinám spotrebiteľov v EÚ umožní spojiť sa a podniknúť kolektívne kroky na ochranu svojich práv. 

Hoci presné znenie zákona nie je zatiaľ známe ani regulačnému úradu, podľa hovorcu práve úrad pre reguláciu elektronických komunikácií navrhol vytvoriť novú číselnú množinu a zoznam.

„Úrad navrhol nad rámec súčasnej právnej úpravy, aby sa na účely priameho marketingu musela používať iba na to určená číselná množina (napr. 8888). Tieto čísla by používali spoločnosti pre volania za účelom priameho marketingu a slovenský občan sa podľa čísla, ktoré mu volá bude môcť rozhodnúť či takýto hovor prijme alebo nie,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko hovorca regulačného úradu, Roman Vavro.

Príklady zo zahraničia naznačujú, že zoznamy nestačia

Spomedzi členských krajín výrazne sprísnilo legislatívu o nežiadaných hovoroch v posledných rokoch napríklad Francúzsko. Po tom, čo zoznam čísel z roku 2016, ktoré mali byť chránené pred nežiadanými telefonátmi, s názvom Bloctel, nezabral, prijala krajina minulý rok nový zákon. Ten má za cieľ posilniť zoznam, ako aj sprísniť dohľad nad možnosťami nakladania s telefónnymi číslami. Rovnako má podporiť boj proti podvodným hovorom. Jeho súčasťou je aj výrazné navýšenie pokuty pre spoločnosti, ktoré volajú bez potrebného súhlasu, z 15 tisíc na 375 tisíc eur.

Na prvý pohľad sa zdá, že aj v Nemecku sú marketingové a komerčné hovory v princípe zakázané. Okrem GDPR ich reguluje aj zákon proti nespravodlivej súťaži. „Komerčné zvyklosti, ktoré neprijateľne obťažujú účastníka trhu, sú protizákonné,“ píše sa v zákone. Zákon upútal pozornosť v roku 2017, keď dodávateľ energie dostal pokutu 300 tisíc eur za opakované reklamné telefonáty bez potrebného súhlasu. Napriek tomu zákon obsahuje niekoľko výnimiek, medzi ktoré patrí aj súhlas, čo môže byť aj situácia, kedy používateľ nenamieta takýto telefonát. Zákon však jasne hovorí, že užívatelia musia byť dôkladne informovaní vždy, keď sa narába s ich údajmi a adresou, a musia s tým súhlasiť.

V porovnaní s Francúzskom, Spojené kráľovstvo zaviedlo podobný zoznam s názvom Telephone Preference Scheme (TPS) už v roku 1999, teda ešte v čase, keď bolo súčasťou Únie. No podľa organizácie StepChange Debt Charity výskum z roku 2008 ukázal, že po období útlmu začal počet hovorov v krajine znovu narastať.

Britská vláda sa následne viackrát snažila usmerniť alebo prijať novú legislatívu, ktorá by zefektívnila zoznam. Svedčí o tom aj snaha vtedajšej celoparlamentnej skupiny pre nežiadúce hovory (APPG on Nuisance Calls), ktorá spísala 16 konkrétnych návrhov na vylepšenie mechanizmu. No ani desať rokov po tejto iniciatíve sa v krajine nepodarilo zabezpečiť, aby mali občania, zapísaní na zozname, od nežiadúcich hovorov pokoj. Dôvod je ten, že zoznam si pamätá len ich meno, no nie adresu počítača čí iného komunikačného prostriedku.