Briti odpočúvali občanov a porušili ich ľudské práva, rozhodol Európsky súd

Kampaň za pardon pre Edwarda Snowdena. [EPA/JUSTIN LANE]

Britská vládna spravodajská a bezpečnostná agentúra porušila pri svojich aktivitách, spojených s odpočúvaním, ľudské práva, rozhodol minulý týždeň Európsky sud pre ľudské práva.

Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) bol porušený článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, teda rešpektovanie súkromného a rodinného života. Spojené kráľovstvo totiž nedostatočne zabezpečilo, aby počas niekoľkých rokov sledovaniu podliehali len také osoby, ktoré boli súčasťou bezpečnostnej operácie vlády.

Súd navyše poznamenal, že údaje, ktoré sa odpočúvaním získali, neboli pod dostatočnou ochranou a zabezpečením ako dôverného materiálu. Britská vládna spravodajská a bezpečnostná agentúra (GCHQ) tak porušila aj článok 10 o slobode prejavu.

Sudcovia potvrdili, že údaje získané monitorovacím programom agentúry GCHQ „mohli odhaliť veľa informácií o zvyku a kontaktoch (sledovanej) osoby“.

Kybernetická bezpečnosť na Slovensku a v Európe

O kybernetickej bezpečnosti sa hovorí od vzniku prvých počítačov. Problém bezpečnosti sa ešte zvýraznil ich prepájaním prostredníctvom internetu. Dnes, keď sa hovorí o tzv. internete vecí, sa znásobuje počet prístupových bodov, ktoré môžu byť zneužité.

Súd nepotvrdil Snowdenove odhalenia úplne

V rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva sa uvádza, že britská vláda neporušila dva články v oblasti zdieľania spravodajských informácií s inými zahraničnými vládami.

Koalícia aktivistov a novinárov v oblasti občianskych slobôd sa v spoločnej žiadosti obrátila na súd po tom, čo o týchto aktivitách informoval bývalý zamestnanec americkej národnej bezpečnostnej agentúry Edward Snowden. V roku 2013 ako whistleblower odhalil existenciu programov zdieľania spravodajských informácií, spravovaných spravodajskými službami Spojených štátov a Spojeného kráľovstva.

Kvôli odhaleniu utajovaných skutočností Snowden utiekol zo Spojených štátov a momentánne sa stále nachádza na území Ruskej federácie.

Aféra Snowden: Ako zmenila Európu?

V roku 2013 zverejnil americký občan Edward Snowden cez médiá informácie, ktoré získal z americkej NSA. Verejnosti v Európe po prvýkrát ukázali rozsah sledovania politikov a bežných ľudí zo strany tajných služieb. Čo si z toho EÚ odniesla?

Rozhodnutie ESĽP je ďalším z momentov, ktoré podkopáva dôveru v operácie Spojeného kráľovstva v oblasti odpočúvania a sledovania podozrivých. GCHQ má na ne mandát od britských verejných orgánov na základe zákona o vyšetrovacích právomociach (RIPA).

RIPA bola v minulosti predmetom kontroverznej diskusie práve v oblasti možností jeho zneužitia. Už v roku 2008 sa prevalila kauza, pri ktorej predstavitelia miestnych samospráv využili spomínanú legislatívu a špehovali dokonca rodiny s deťmi. V roku 2014 kritike čelila britská polícia, po tom, čo  zákon RIPA využila na získanie informácií o zdrojoch novinárov.

Koordinátor EÚ pre boj s terorizmom: Hrozba prichádza zvnútra

Gilles de Kerchove tvrdí, že ho útoky v Európe neprekvapujú. Zatvárať hranice ale rozhodne nie je riešením.

Rozhodnutie súdu bolo zadosťučinením pre ľudskoprávnych aktivistov. „Tento presvedčivý rozsudok potvrdzuje, že masové špionáže v Spojenom kráľovstve, o ktorých odvážne informoval Edward Snowden, porušili základné práva,“ povedala Silkie Carloová, riaditeľka jednej z organizácií na strane sťažovateľa, Big Brother Watch.

„Pod zámienkou boja proti terorizmu Veľká Británia uplatnila taký rozsiahly autoritatívny dohľad nad svojimi občanmi, aký nepraktizuje žiadna západná krajina, pričom korodinovala samotnú demokraciu a práva britskej verejnosti,“ upozornila Carloová.