Telekomunikačná regulácia Európskej únie je stará už 22 rokov. Brusel ju chce v najbližších rokoch reformovať v novom Akte o digitálnych sieťach. Môže to priniesť výrazné zmeny v dostupnosti, kvalite a cien služieb aj na Slovensku.
Reforma telekomunikácií môže znieť ako nudná bruselská téma. Na internetových sieťach však stojí už veľká časť modernej Európy. Od kvalitného a dostupného pripojenia nezávisí iba kancelárska práca a domáca zábava, ale aj kritická infraštruktúra, zdravotníctvo alebo štátne služby.
Legislatíva, ktorá dohliada nad trhom s telekomunikáciami, pritom pochádza ešte z roku 2002, kedy na trh ešte iba začínali prichádzať prvé tlačidlové mobily s farebnou obrazovkou.
Jeden z cieľov EÚ je, aby všetky domácnosti v EÚ mali do roku 2030 vysokorýchlostné optické pripojenie. Nie všetci sa však zhodnú na tom, ako tento cieľ najlepšie dosiahnuť. V téme sú kľúčové nasledujúce tri otázky. Od ich zodpovedania môže závisieť aj budúca podoba cien a kvality internetu a volaní na Slovensku.
- Prídu celoeurópski operátori?
Veľkí európski operátori tvrdia, že trh je dnes príliš rozdrobený. Tým, že je rozdelený na 27 členských štátov, jeden európsky operátor obsluhuje priemerne päť miliónov ľudí. V Spojených štátoch amerických je to dvadsaťkrát toľko.
Operátori tvrdia, že pri takejto rozdrobenosti nedokážu zafinancovať investície napríklad do kvalitnejšieho a rýchlejšieho pripojenia. Jeden z prístupov, ktorý nedávno podporili aj veľké strategické dokumenty, Letteho a Draghiho správa, teda volá po umožnení konsolidácie.
V praxi by šlo o uvoľnenie protimonopolných pravidiel. Namiesto sledovania, či monopol nevzniká v jednotlivých členských štátoch, by sa úroveň férovej súťaže sledovala napríklad v celej EÚ. To by umožnilo vznik väčších, nadnárodných operátorov s vyššími ziskovými maržami, čo by umožnilo aj väčšie investície do infraštruktúry.
Nie každý však s týmto čítaním súhlasí. Menší operátori a spotrebiteľské združenia tvrdia, že obava z rozdrobenosti trhu je prehnaná. Konsolidácia by navyše podľa nich vyústila v zvyšovanie cien pre používateľov.
Teóriu o prílišnej rozdrobenosti ďalej spochybnila aj nedávno zverejnená správa think tanku CERRE, ktorý sa venuje telekomunikácii v EÚ. Ten argumentuje, že v niektorých členských štátoch, ako Španielsko, Francúzsko alebo Taliansko, sa operátorom darí investovať aj v súčasných podmienkach. Problémy, ktoré trápia iné krajiny, teda podľa správy treba hľadať inde. Konkrétne v opatreniach, ako celoeurópsky roaming, alebo štátne aukcie frekvencií, ktoré podľa správy odčerpáva operátorom zdroje na infraštruktúru.
Voči veľkej reforme sú skeptické aj členské štáty. Tie hovoria, že by sa najskôr mala preskúmať možnosť dobrovoľnej priemyselnej spolupráce.
- Ako sa budú predávať licencie?
Spomínané aukcie si štáty dnes zväčša regulujú po svojom. Operátori v nich súťažia o správu frekvencií, ktoré im potom dovolia poskytovať internetový a telefonický signál. Kupujú licencie podľa toho, či sa chcú sústrediť na rýchly, kvalitný, alebo širokodostupný signál, prípadne všetko naraz.
Na Slovensku napríklad nedávno regulátor zrušil aukciu, na ktorú sa operátori pripravovali takmer dva roky. To podľa operátorov znamená neistotu, regulátor ale tvrdí, že zmena im nakoniec prospeje.
Na stole je otázka, či by Brusel nemal viac regulovať to, ako členské štáty tieto procesy riadia. Nastavením aukcie totiž môže regulátor výrazne ovplyvniť podobu trhu. Veľkí operátori by preferovali, keby mali väčšiu istotu ohľadom toho, ktoré spektrá si budú môcť kúpiť. Tí menší zase žiadajú výhodnejšie podmienky, aby mohli na trhu prežiť.
Strategické správy sa tiež zhodujú na tom, že by regulátori mali mať možnosť odobrať frekvenciu operátorovi, ktorý ju buď nepoužíva, alebo nepoužíva efektívne: takzvaný „use it or lose it“ princíp. Členské štáty však nateraz preferujú, aby si mohli pravidlá určovať samy.
- Dostane sektor dotácie?
Vzhľadom na to, že EÚ má ambiciózne digitálne ciele a fakt, že prechod na optické siete tiež znižuje ich energetickú náročnosť, otvára sa otázka, či by mal byť sektor dotovaný z verejných peňazí.
To je jeden zo záverov think tanku CERRE, podľa ktorého by sa mali tieto investície zaplatiť práve dotáciami, a nie konsolidáciou na trhu. Rozpočet Európskej únie je však citlivou témou a o podporu súťažia prakticky všetky sektory ekonomiky, ktoré potrebujú ozeleniť a zefektívniť.
Členské štáty nateraz nechávajú túto otázku otvorenú a odkazujú na rokovania o rozpočte, ktoré by mali začať budúci rok.
Digitálnu agendu vrátane reformy internetového trhu by mala v novej Komisii zastávať Fínka Henna Virkkunen. Viac sa o jej vízii pre sektor telekomunikácií teda môžeme dozvedieť pri jej vypočúvaniach v Európskom parlamente.
Aj prípadný návrh však čaká ešte dlhá cesta, kým začne ovplyvňovať členské krajiny vrátane Slovenska. Odsúhlasiť ho musia nielen europoslanci, ale aj väčšina štátov.
