Chýbajúci ekosystém aj legislatíva: Ako ďalej v digitálnej transformácii autopriemyslu na Slovensku?

Ilustračný obrázok. [EFE-EPA/Yonhap]

Inovácie v automobilovom a dopravnom priemysle nútia Slovensko k špecializácii. Odborníci odporúčajú zamerať sa na digitálne technológie, vývoj a optimalizáciu pohonov pre alternatívne palivá, alebo nových materiálov, zameraných na zelené trendy. Autonómna doprava, výkonnejšie batérie, alebo umelá inteligencia či informatika v širšom kontexte sú príkladmi schopností našich výskumníkov a vývojárov.

Na tri otázky o budúcnosti a prepojení automobilového a dopravného priemyslu a IT odpovedali Peter Kárpáty, projektový manažér na Úrade podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Investície a Informatizáciu, Janka Oršuliaková, právnička a riaditeľka spoločnosti QSC Mont, Michal Dobrovič, vedúci predaja v stredoeurópskej divízii spoločnosti Siemens a Igor Šenkarčin, riaditeľ organizácie Cyber STRING.

Inovatívne zmeny v automobilovom alebo dopravnom priemysle sú dnes súčasťou globálnej digitálnej transformácie. Na ktoré z nich už dnes má Slovensko kapacitu?

Peter Kárpáty: „Mobilitu musíme v súčasnom prepojenom svete chápať komplexne. Zahŕňa priemyselnú výrobu motorových vozidiel a ostatných dopravných prostriedkov, obchodné služby ako je predaj, servis a opravu motorových vozidiel, všetky módy dopravy, respektíve prepravy (pozemná a potrubná, vodná, letecká), skladovanie (skladové a pomocné činnosti v doprave), poštové služby a služby kuriérov, ale napríklad aj finančné služby. Súvisia s ňou aj nevýrobné odvetvia, ako príprava a vzdelávanie konkrétnych profesií v odvetví alebo výskum a vývoj, ale aj konkrétni individuálni alebo firemní zákazníci dopravných prostriedkov a služieb, a v neposlednom rade aj štát. Každú z týchto častí ovplyvňuje digitálna transformácia. Výrobné podniky rovnako ovplyvňuje silný nástup automatizácie a robotizácie. Celé odvetvie sa však musí vyrovnávať aj s ďalšími megatrendmi, ako je dekarbonizácia, nástup obehovej ekonomiky, ale aj demografická zmena. Zmeny na globálnej úrovni sa očakávajú v prípade mobility najmä s nástupom technológií umelej inteligencie, internetu vecí, technológie 5G a veľkých dát. Kapacity Slovenska by som hľadal najmä v napĺňaní aktuálnych a očakávaných potrieb.“

Smart riešenia v doprave: Menej lokálnych aktivít pomôže Slovensku viac ako externí dodávatelia

Slovensko má potenciál vstúpiť na trh svetových inovácii aj v mobilite. No bez strategického zamerania na koncových klientov výskumu nepomôžu ani dostatočné personálne a finančné zdroje.

Igor Šenkarčin: „Elektromobilita a nabíjacia infraštruktúra je realitou aj na Slovensku, hoci môžeme debatovať o jej rozsahu. Vo všeobecnosti však ide o schopnosti uplatniť slovenské inovácie v praxi. Autonómna doprava, výkonnejšie batérie, alebo umelá inteligencia či informatika v širšom kontexte sú príkladmi schopností našich výskumníkov a vývojárov, avšak od patentov, prototypov a laboratórnych modelov k uplatneniu v globálnej praxi je dlhá a tŕnistá cesta a bez zmien to nepôjde.

Janka Oršuliaková: „Na Slovensku máme individuálnu kapacitu na zmeny v doprave ktoré sú súčasťou globálnej digitálnej transformácie. Na to, aby sme mohli uspieť a stať sa partnermi na pôde nastavovania cezhraničnej spolupráce, však stále chýbajú podmienky a podpora zo strany štátu. Ak ľudia z rezortov hovoria, že sme malá krajina na to, aby sme vo vývoji konkurovali, nemajú na svojich postoch čo robiť.“

Michal Dobrovič: „Kapacitu má Slovensko na všetky zmeny. Inteligenciu máme aj u nás v tých osobách, ktoré študovali v zahraničí, alebo na Slovensku a dnes pracujú v zahraničí. Potrebné je podporiť výskum a vývoj, pritiahnuť zaujímavé projekty a podporiť univerzity. Až potom môžeme u nás robiť všetko, až po lietadlá s antigravitačným pohonom. Vláda musí začať riešiť naozajstné problémy a bude to fungovať.“

Žiga: Do konca roka začneme s veľkou podporou nákupu elektromobilov

Slovenská batériová aliancia by privítala legislatívnu definíciu batérie a úpravu pravidiel trhu. Podľa ministra odvetviu pomôže schválený Akčný plán rozvoja elektromobility.

V debatách aj v súvislosti s inováciami v automobilovom a dopravnom priemysle sa častokrát hovorí o tom, že Slovensko nemá kapacitu na pokrývanie celého spektra „smart R&D“, teda inteligentného výskumu a vývoja, ale malo by sa špecializovať na kľúčové elementy alebo potreby automobilového alebo dopravného priemyslu. Ktoré by to mali byť?

Igor Šenkarčin: „Zdroje energie, napríklad výkonnosť batérií, alebo systémy pre autonómnu verejnú dopravu môžu byť súčasťou slovenského dopravného výskumu, avšak jednoznačne otvoreným a pre Slovensko zaujímavým priestorom sú digitálne technológie, ktoré sú ťažiskom transformácie celého odvetvia. Autonómna doprava je postavená na stabilnej digitálnej infraštruktúre a umelej inteligencii. Budovanie inteligentných dopravných systémov bude možné len pri zaručení vysokej úrovne informačnej a komunikačnej bezpečnosti. Celá škála aplikácií a služieb bude vyžadovať stabilné riešenia bezpečného prenosu dát a ochrany osobných údajov. Slovensko má len dve, možno tri odvetvia, kde sa presadilo na globálnych trhoch. Popri automobilovom a elektrotechnickom priemysle je niekoľko príkladov slovenských IT firiem, ktoré svoj úspech zaznamenali aj v zahraničí. Tu sú možno najvýraznejšie synergie a šance pre Slovensko.“

Janka Oršuliaková: „Podľa môjho názoru máme malú kapacitu iba pre to, že nie je vybudovaný celý potrebný ekosystém. Kľúčové elementy, na ktorých pracujeme a majú aj zmysel sú (1) vývoj a testovanie asistenčných systémov riadenia, (2) vývoj a optimalizácia pohonov pre alternatívne palivá, a (3) používanie nových materiálov vo výrobe, kde s ohľadom na bezpečnosť a uhlíkovú neutralitu existujú  veľmi široké prepojenia na celkový životný cyklus produktu (od ťažby surovín po likvidáciu produktu).

Nový zákon podporí stavbu budov s nabíjačkami a bez emisií

Slovenská vláda schválila novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov. Väčšie budovy budú musieť mať nabíjacie stanice a v roku 2050 takmer nulovú spotrebu energie.

Michal Dobrovič: „Zamerať by sme sa mali na autonómne vozidla, Digital Twin koncept, kde by sa celý vývojový cyklus robil za podmienok simulácii a  modelov digital twin, s následným fyzickým testovaním a validáciou prototypov a alternatívny pohon (napr. vodíkový), a to naproti silne propagovaným, čisto elektrickým vozidlám, ktoré nemajú u nás ani veľké plošné využitie, ani infraštruktúru.“

Peter Kárpáty: „Napriek postaveniu významného producenta osobných automobilov a medzi nimi aj sofistikovanejších modelov, Slovensko nedosahuje v inováciách v doprave takú úroveň pokroku, aby používalo napríklad vlaky s magnetickou levitáciou, samoriadené dopravné prostriedky (ako autonómne riadené taxíky, električky alebo elektrobusy), či doručovanie zásielok pomocou dronov. Musí preto nájsť konsenzus na podpore takých oblastí výskumu a vývoja v rámci inteligentnej špecializácie, ktoré dokáže so súčasnými kapacitami na univerzitách, verejných a štátnych výskumných ústavoch a súkromných vedecko-výskumných centrách rozvíjať, a to na porovnateľnej úrovni minimálne v regióne strednej Európy. Nakoľko štyri veľké automobilky pôsobiace na Slovensku významne zatiaľ do priemyselného výskumu a vývoja neinvestujú, treba inovačný potenciál hľadať aj u ich subdodávateľov. Podľa hráčov, ktorých máme na trhu k dispozícii, vidím kapacity pre výskum, vývoj a aplikáciu (1) nových konštrukčných aj nekonštrukčných materiálov, zameraných na „zelené trendy (napríklad znižovanie hmotnosti, zvyšovanie efektivity v aplikovanom dizajne vozidiel, opakované použitie energie), (2) IKT produktov a aplikácií pre motorové vozidlá a ostatné dopravné prostriedky a dopravu, a (3) kvality, testovania, metrológie a súvisiacich  procesov pre odvetvie, vrátane ich funkčných väzieb.“

Akým spôsobom môžu koneční užívatelia výsledkov výskumu, na čele so súkromnými spoločnosťami, vytvárať tlak na štát v oblastiach ako prioritizácia, byrokracia, podporné služby a mechanizmy? Majú na to vôbec spoločnosti nástroje?

Igor Šenkarčin: „Potreby dopravy vytvárajú tlak samé o sebe, ak sa má garantovať ďalší rozvoj. Dôležité je, aby štát bol schopný vývoj vo svete zavčas zaznamenať a pre implementáciu dôležitých zmien vedel pripraviť vhodné prostredie. Účinné partnerstvá priemyselných odvetví, akademickej obce, tretieho sektoru a štátu sú hlavným nástrojom výmeny informácií a prijímaní rozhodnutí pre naštartovanie rozvoja aj v oblasti dopravy. V mnohých krajinách takéto platformy už dlhodobo existujú, Slovensko nemá dôvod hľadať iné cesty a malo by sa dobrou praxou v zahraničí rýchlo inšpirovať.

Tesla si pre svoju prvú európsku fabriku vybrala Berlín

Americká značka elektromobilov investuje do výroby aj výskumu v Nemecku. To mu zrejme poskytne štátnu pomoc.

Janka Oršuliaková: „Pre mňa je absolútne nepochopiteľné hovoriť o tom, či na vytváranie tlaku majú spoločnosti nástroje. Štát by mal aktívne vyhľadávať možnosti, ako podporiť vývoj a výskum v krajine so všetkým, čo k tomu patrí. Okrem toho, že je to jeho hlavná úloha, v tom tkvie jeho pridaná hodnota. Každá investícia sa niekoľkonásobne vráti na daniach. Štát je financovaný z peňazí ľudí a firiem, preto ak to nepochopia, za pár rokov veľká časť občanov Slovenska nebude mať čo robiť. Mnohé veci nebudeme vedieť implementovať, a to aj pre to, že nie sme partnermi pri príprave zmien na pôde Bruselu, akými je aj legislatíva.

Michal Dobrovič: „Štát by mal mať vlastný záujem o to, aby sa to dialo. Aj za to sú všetci úradníci platení z našich daní a daní spoločností, ktoré u nás podnikajú. Štát má vytvárať podmienky na vznik príležitostí vo vývoji a výskume. Firmy a verejnosť nemá tlačiť na štát, je to povinnosť štátu. Úradníci ako sme videli aj na panelovej diskusii, sú prekvapení a častokrát aj neochotní čokoľvek riešiť, ak majú vyjsť zo svojej komfortnej zóny a niečo urobiť. Existujú však aj výnimky a tým patrí česť. Na testovanie autonómnych vozidiel nemáme pripravenú ani len legislatívu a na ministerstvách tomu ani nikto nerozumie. Práve tu vidím veľké medzery.“

Peter Kárpáty: „Záujmy súkromných spoločností pomáha presadzovať už teraz viacero strešných záujmových združení, ako sú priemyselné zväzy (ZAP a ZEP), AZZZ SR, obchodné komory, Klub500 alebo asociácie dopravcov a prepravcov. Pri príprave celoštátnych dokumentov vzniká partnerstvo. Inovácie v doprave a partnerstvo v zavádzaní inteligentnej mobility budú hlavným poslaním práve pripravovanej Platformy spolupráce pre inteligentnú mobilitu. Podporné mechanizmy sú na viacerých rezortoch, v aktuálnych operačných programoch európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj v rámci priamo riadených programoch EÚ. Určite by sa dala zlepšiť informovanosť a koordinácia prípravy, najmä pri významnejších investičných projektoch.

 

O výzvach a príležitostiach inovácií v automobilovom a dopravnom priemysle diskutovali experti a zástupcovia relevantných odvetví na konferencii driving.digital, ktorú oragnizovali organizácie Cyber String a QuBit.