Čo brzdí slovenský plán na budovanie internetových sietí?

Ilustračný obrázok (zľava minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO), podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu SR Veronika Remišová (Za ľudí), predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO), podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina) a minister hospodárstva SR a prvý podpredseda vlády pre ekonomiku SR Richard Sulík (SaS)). [TASR/Jaroslav Novák]

Rezort informatizácie musel dopracovať mesiace chystaný Národný plán širokopásmového pripojenia, vláde chýbali „dáta“. Komisia, zložená prevažne z poslancov koaličných strán, následne posudzovala rozsiahly technický dokument, ktorý pôvodne pripravovali experti. Ani ona napokon nič zásadné nedopĺňa, hovoria jej členovia.

Slovenský plán toho, ako, kde a v akej forme budovať telekomunikačné siete pre modernú digitalizáciu krajiny, začala pripravovať ešte predchádzajúca vláda. Po mesiacoch opakovaných konzultácií so širokým spektrom zainteresovaných strán napokon zodpovedný rezort, ministerstvo  investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) na vládu predložilo Národný plán širokopásmového pripojenia (NPŠP). V rovnaký deň (20. januára) však kabinet Igora Matoviča prerušil rokovanie o pláne.

Hovorca rezortu Michal Dyttert podľa tlačovej správy uviedol, že prerušenie vyplýva z niekoľkých technických pripomienok, ku ktorým potrebuje ministerstvo získať dáta od operátorov a telekomunikačného úradu.

Ozývali sa však aj hlasy, podľa ktorých išlo o ďalšiu koaličnú nezhodu. Šéfka MIRRI, Veronika Remišová totiž len dva dni pred rokovaním o NPŠP vyhlásila, že jej strana Za ľudí nepodporí ďalšie celoplošné testovanie na koronavírus. Napokon vládou neprešiel ani jej dôležitý plán, na ktorý mesiace čaká celý slovenský telekomunikačný sektor.

EURACTIV Slovensko preto zisťoval, aké nedostatky mal návrh NPŠP, a v čom sa bude jeho nová verzia odlišovať.

Dokument, na ktorý čaká celý sektor

Bez funkčného pripojenia k internetu by žiadna vyspelá ekonomika sveta pandémiu neustála. V jej druhom roku už nikto nepochybuje, aké dôležité je kvalitné pripojenie nielen podnikov a inštitúcií, ale aj domácností. Mať rýchly a spoľahlivý prístup na internet takmer kdekoľvek sa stalo základným predpokladom fungujúceho hospodárstva aj u nás.

Do roku 2025 majú navyše krajiny EÚ zabezpečiť prístup všetkých domácností k pripojeniu s rýchlosťou najmenej 100 Mbit/s rozšíriteľnému na 1 Gb/s a viac.

Remišovej rezort neodporúča štátneho operátora, budúcnosť vidí v optike

Ministerstvá a dotknuté subjekty začali s pripomienkovaním strategického dokumentu, ktorý môže ovplyvniť budovanie širokopásmových sietí na Slovensku. S dopytom po masívnej digitalizácii v EÚ tak bude moderná sieť tvoriť aj základ budúceho hospodárstva.

S peniazmi z Únie a pripravovanými reformami, ktoré podľa eurokomisie musia reflektovať digitálnu dobu, je otázka rozloženia a dostupnosti sietí preto absolútnym základom.

Na Národný plán širokopásmového pripojenia sa odvoláva aj slovenský návrh Plánu obnovy, ktorý vláda pripravuje a ktorého prvú verziu už zaslala Európskej komisii. Podľa neho má NPŠP „definovať strategický rámec Slovenska v oblasti budovania komunikačnej infraštruktúry“.

Po jeho schválení by príslušný rezort, teda Remišovej MIRRI, mal vypracovať nadväzujúcu štúdiu uskutočniteľnosti. Tá zadefinuje „pravidlá prioritizácie oblastí na investície z verejných zdrojov“. Oba dokumenty by mali byť schválené ešte tento rok.

S NPŠP sa však stále nepohlo, hoci prešiel niekoľkými kolami rozsiahlych pripomienok a aj pomerne transparentnou debatou. Nedostal sa ani do programu rokovania vlády, plánovaného na zajtra (24. februára).

Chýbajúce dáta

Vláda si od MIRRI po januárovej schôdzi vyžiadala ďalšie „dáta“. Koaličné strany sa zároveň dohodli na tom, že konečné posúdenie NPŠP ostane na pleciach novej, politickej komisie.

Každá z koaličných strán do novej komisie nominovala dvoch zástupcov, najmä svojich poslancov v NR SR. Sme rodina zastupoval aj štátny tajomník z úradu podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Hollého, Martin Hypký, za Za ľudí zas štátny tajomník MIRRI, Marek Antál. Dvoch zástupcov v komisii mal aj rezort dopravy vrátane ministra Andreja Doležala. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb zastupoval jeho predseda, Ivan Marták.

Riadenie IT projektov po novom: Štát ako prieberčivý zákazník, no s radom vlastných IT-čkárov

Peňazí z Fondu obnovy na informatizáciu verejnej správy bude na Slovensku dostatok. Odborníci sa zhodujú, že by ich štát nemal utratiť na externých konzultantov. Na zabezpečenie kvalifikovaných zamestnancov sa má v rozpočte každého informatizačného projektu vyčleniť až 15 percent financií.

Pôvodný, takmer 80-stranový odborný a pomerne technický dokument pripravovali okrem expertov rezortu informatizácie aj odborníci zo Žilinskej univerzity a zástupcovia IT združení. Pracovná skupina mala na jeho posúdenie len niekoľko dní.

Podľa Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb si pre potreby pracovnej skupiny MIRRI vyžiadalo prehľad o „ziskovosti a miere investícii TOP6 slovenských operátorov v porovnaní s okolitými krajinami a porovnanie cien fixného internetu a mobilných služieb s priemerom EÚ“.

Po niekoľkých stretnutiach sa napokon v piatok (12. februára) pracovná skupina stretla poslednýkrát.

Hodnota za európske peniaze

Aké nezrovnalosti teda komisia prerokúvala? Väčšina pripomienok sa podľa poslanca Tomáša Lehotského, ktorý v skupine zastupoval stranu Za ľudí, týkala „oblastí, ktoré idú nad rámec rozsahu NPŠP a spadajú do kompetencie rezortu dopravy, respektíve Regulačného úradu“.

„Zásadné pripomienky k NPŠP sa týkali toho, aby mal parlament kontrolu nad ďalším procesom realizácie plánu, a aby v procese jeho realizácie mali rovnaké podmienky aj malí poskytovatelia internetového pripojenia,“ vysvetľuje Lehotský.

Poslanec Peter Kremský (OĽaNO), rovnako člen komisie, hovorí, že si na finálne znenie správy pracovnej skupiny počká. Z jeho pohľadu musí dokument zapracovať aj pripomienky, ktoré komisia vzniesla. Tie sa mali týkať „väčšej účasti zástupcov parlamentu a malých poskytovateľov internetových služieb pri dohľade nad priebehom projektu“.

Kremský pre EURACTIV Slovensko uviedol, že sa komisia snažila nájsť najlepšiu hodnotu za európske peniaze: „Išlo nám najmä o to, aby pokrytie bielych miest na Slovensku širokopásmovým internetom nebolo rozdelené medzi niekoľko veľkých firiem, ale sa na ňom zúčastnilo čo najviac lokálnych poskytovateľov, ktorí najlepšie poznajú miestne podmienky,“ vysvetľoval predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.

Predstavitelia MIRRI podľa Lehotského v uplynulých dvoch týždňoch, kedy komisia pracovala „vytvorili dostatočný priestor na to, aby boli prípadne otázky a pripomienky zodpovedané“.

Slovenský plán obnovy v digitálnom sektore zatiaľ neráta s priamou podporou priemyslu

Slovenská vláda v Pláne obnovy v oblasti digitalizácie kladie dôraz na štátne IT. Súkromné spoločnosti, zasiahnuté koronakrízou, sa však pýtajú, ako bude vyzerať účelová podpora priemyslu, ktorý v digitalizácii zaostáva. Vláde teraz predstavili vlastné návrhy.

Podľa hovorcu MIRRI Michala Dytterta, pripravila komisia napokon „návrh finálneho riešenia, ktorým odporučí vláde ďalší postup“. Ten však zatiaľ nezverejnili.

„Na vládu bude zároveň postúpená aj čiastková analýza vybraných ekonomických ukazovateľov najväčších operátorov, vrátane cien za mobilný a fixný internet,“ vysvetli pre EURACTIV Slovensko Dyttert.

Kedy však rezort informatizácie výsledky pracovnej skupiny predstaví a pokúsi sa opätovne vládu presvedčiť o tom, že existujúci dokument spĺňa všetky požiadavky, nateraz nie je jasné.