Ďalšia slovenská digitálna stratégia nereflektuje existujúce dokumenty a mimovládne projekty, tvrdia kritici

Ilustračný obrázok. [TASR/Michal Svítok]

Vláda chce Slovensko transformovať na úspešnú digitálnu krajinu a stratégiu tejto premeny do roku 2030 už schválila. Kritici upozorňujú, že len minimálne odzrkadľuje prácu priemyslu, či neziskoviek, ktoré sú v tejto oblasti na Slovensku veľmi aktívne.

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) predstavil nadrezortnú vládnu stratégiu, ktorá má definovať politiku a konkrétne priority Slovenska v kontexte už prebiehajúcej digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti, už dávnejšie. Po tom, ako prešla pripomienkovým konaním dostala od vlády zelenú minulý týždeň (7. mája).

„Účelom stratégie nie je nastavovať konkrétne opatrenia, ale definovať víziu, z ktorej budú špecifické opatrenia vychádzať,“ uvádza sa v dokumente.

Odborná komunita stratégiu víta, no vyčíta jej slabú spoluprácu a reflexiu na priemysel a aktivity neziskovky.

V Únii finišujú aukcie frekvenčných pásiem pre 5G siete, Slovensko zatiaľ dátum nemá

Do júna 2020 musia krajiny EÚ zabezpečiť prístup na budovanie 5G sietí vo frekvenčnom pásme 700 MHz. U slovenských susedov finišujú prípravy, aukcia v Nemecku prebieha od marca a vydražená suma už prekročila päť miliárd eur.

Podľa kritikov hľadá stratégia inovatívne spôsoby spolupráce medzi priemyslom, akademickou a vládnou sférou, no ani samotná príprava vízie na najbližšie desaťročie takou nebola. Nedostatočne sa podľa nich prihliadalo na existujúce iniciatívy, hoci na Slovensku funguje veľké množstvo projektov, zameraných na zvyšovanie digitálnej gramotnosti, podielu žien v IT, či rozvoj spolupráce medzi akademickým, súkromným a verejným sektorom.

„Stratégia by nemala duplikovať existujúce projekty a iniciatívy, ale podporiť to, čo už funguje,“ hovorí riaditeľka Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE), Adela Zábražná.

Stratégie, plány, dokumenty

Strategických dokumentov v digitálnej oblasti a oblasti informatizácie má už Slovensko niekoľko, medzi nimi aj Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, Stratégiu rozvoja kreatívneho priemyslu, či Strategický dokument pre oblasť rastu digitálnych služieb a oblasť infraštruktúry prístupovej siete novej generácie (2014-2020).

Nová Stratégia digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030 zohľadňuje spolu aj niekoľko ďalších dokumentov, ktoré sú v rôznej fáze rozpracovania. Štyri sú schválené, sedem je v implementácii a tri sa stále pripravujú. V oblasti dopravy a zdravotníctva je stratégiu digitálnej transformácie ešte potrebné pripraviť, tvrdí ÚPVII.

Aké má byť Slovensko v roku 2030? Nová hospodárska stratégia nemá jasnú odpoveď

Ministerstvo hospodárstva predložilo stratégiu hospodárskej politiky na najbližšie desaťročie. Popisuje súčasné trendy, nie však opatrenia, ktorými má štát reagovať.

Slovenská vláda veľkú, hospodársku stratégiu do roku 2030, ktorej súčasťou je prierezovo aj digitálna oblasť, schválila ešte v lete minulého roka. Hoci je trend silnej digitalizácie z dokumentu jasný, hlbšie sa mu nevenuje a zameriava sa najmä na prepájanie akadémie s praxou. Hospodárska stratégia v tejto oblasti napríklad navrhuje „otvorenie škôl pre odborníkov z praxe“. Pri konkrétnych odporúčaniach sa však ministerstvo hospodárstva, ktoré dokument pripravovalo, opäť sústredilo na všeobecné rady a termíny ako „podporovať“, „prehodnocovať“ a „rozvíjať“.

Podľa šéfky SAPIE nový dokument, ktorý odobrila vláda minulý týždeň, nijakým spôsobom nevyhodnocuje staršie, či stále aktuálne dokumenty a ani nešpecifikuje, kde sa stratégie prekrývajú „Hrozí preto duplicita úloh, kompetencií a povinností,“ vysvetľuje Zábražná.

Chýbať majú východiskové hodnoty, podľa ktorých sa úspech, či neúspech môžu merať, či špecifikovanie hodnôt v cieľoch.

Prezident ITAS Emil Fitoš pripomína, že napĺňanie Stratégie presahuje niekoľko volebných období, a preto sa podľa neho „digitálna transformácia musí stať jedným z najdôležitejších politických cieľov bez ohľadu na to, kto sedí vo vláde,“ skonštatoval prezident ITAS.

Stratégia sa musí odzrkadliť v praxi

Dlhodobá stratégia definuje najdôležitejšie oblasti, na ktoré sa v rámci digitálnej transformácie chce Slovensko zamerať, ako umelá inteligencia, superpočítače a blockchain. Nie je však úplne jasné, ako k týmto oblastiam tvorcovia dospeli,“ hovorí riaditeľka Slovenskej SAPIE.

Primárnym účelom stratégie je najmä zrýchlenie naštartovaných procesov v rámci budovania slovenského digitálneho trhu. Úrad podpredsedu vlády sa po nových politikách a opatreniach chce aj naďalej inšpirovať v prioritách EÚ a „prepojiť ich do unikátnej vízie digitálnej transformácie Slovenska“.

Rašiho úrad hovorí, že sa pri jeho príprave inšpiroval stratégiami vyspelých štátov ako sú Francúzsko, Fínsko, Veľká Británia či Singapur. „Ako jedna z prvých krajín v Európe má Slovensko komplexnú Stratégiu digitálnej transformácie do roku 2030,“ dodáva Raši.

V krajinách ako Francúzsko či Veľká Británia však zašli ešte ďalej a pripravili aj samostatné sektorové stratégie, napríklad pre oblasť umelej inteligencie. Tie sa navyše odzrkadľujú v skutočných investíciách napríklad do aplikovaného výskumu a vývoja či do projektov v súkromnom sektore. Zábražná pripomína, že u nás podobná aktivita aktuálne absentuje.

Eurokomisia predstavila usmernenia pre etický rozvoj umelej inteligencie

Európska komisia predstavila kroky, ktoré chce prijímať pre posilnenie dôvery Európanov v umelú inteligenciu. Opatrenia navrhované exekutívou EÚ vychádzajú z práce skupiny odborníkov na vysokej úrovni.

Dokument podľa ÚPVII cieli predovšetkým na občana. „Presnejšie, je orientovaná na digitálneho občana, ktorý žije lepší život v práci i doma, má bezplatný prístup k vysoko kvalitným verejným službám, je mu poskytovaná lepšia sociálna a zdravotná starostlivosť, a čo je najdôležitejšie, digitálny občan vie sám skontrolovať a má prehľad, aké dáta o ňom štát, ale aj súkromný sektor majú,“ vysvetlil Richard Raši, podpredseda vlády pre investície a inovácie.

Podľa neho si celý proces bude vyžadovať aj vytvorenie nového typu verejných inštitúcií aj novú formu verejných služieb. Vzniknúť má nový odborný tím, ktorý bude koordinovať digitálnu agendu na Slovensku, prijímať odporúčania od medzinárodných inštitúcií, ale aj dohliadať na implementáciu stratégie.

Na stratégiu má už čoskoro nadviazať aj akčný plán opatrení v krátkodobom, strednodobom, aj dlhodobom horizonte, ktorý má realizovať vytýčené ciele.