Deväť strategických datapriestorov v Únii chce mať blok čo najbližšie k používateľom

Okrem vlastných cloudov hovorí EÚ stále viac o nových technológiách na spracovanie dát, vrátane edge computing. [I-Scoop.eu]

Lídri EÚ chcú zatlačiť na Komisiu a urýchliť zriaďovanie deviatich strategických datapriestorov v Únii pre deväť konkrétnych sektorov. Ukladanie európskych dát je ale naďalej problematické. Až 90 percent z nich sa totiž „skladuje“ za Atlantikom. Blok preto plánuje miliardové investície do európskych cloudov, ale aj malých datacentier v blízkosti používateľov.

Hoci má návrh Európskej dátovej stratégie (EDS) už vyše roka, europoslanci o nej diskutujú až v týchto dňoch. Už zajtra (25. marca) je na programe rozprava nielen o spomínanej stratégii, ale aj hodnotenie GDPR, teda legislatívy, ktorá  v EÚ už dva roky reguluje ochranu dát. Do tretice pracuje Európsky parlament aj na správe k legislatíve o spravovaní dát (Data Governance Act, DGA). Tú predstavila eurokomisia koncom minulého roka spoločne so známejšou dvojicou Zákona o digitálnych službách a Zákona o digitálnych trhoch (DSA/DMA).

Okrem Komisie, ktorá predložila návrhy a Parlamentu, ktorý k nim pripravuje správy, budú o dátach, ich zbieraní, spracovaní a skladovaní hovoriť na zajtrajšom summite aj lídri EÚ.

Zo záverov Rady, ktoré má portál EURACTIV Slovensko k dispozícii, vyplýva, že predstavitelia členských krajín chcú na Európsku komisiu zatlačiť a požiadať, aby „čo najrýchlejšie predstavila pokrok a základné opatrenia, potrebné na zriadenie každého z deviatich sektorových dátových priestorov,“ píše sa v návrhu spoločného stanoviska.

Podľa EDS z februára minulého roka by sa v bloku malo vytvoriť deväť spoločných dátových priestorov. Konkrétne ide o priemyselný, finančný, dopravný, energetický, poľnohospodársky priestor a priestory pre verejnú správu, zručnosti, zdravie a Zelenú dohodu. Vďaka nim by jednotlivé odvetvia priemyslu mali mať ľahší prístup k zdieľaniu informácií, ich efektívnemu využívaniu a v konečnom dôsledku aj zlepšovaním inovácií a konkurencieschopnosti.

To všetko má mať blok zastrešené v rámci takzvanej dátovej suverenity, teda presadzovaného cieľa, podľa ktorého má Únia nezávisle zbierať, zdieľať a využívať dáta najmä „u seba doma“.

Únia má novú stratégiu pre dáta a umelú inteligenciu

Eurokomisia chce, aby každý občan, zamestnanec a firma v EÚ mali spravodlivé šance na využívanie výhod digitalizácie.

Európska komisia v stredu (19. februára) predstavila stratégiu v oblasti digitálnej transformácie a umelej inteligencie. Ide o stratégiu, ktorá funguje …

Komisia tvrdí, že rýchlejšiemu napredovaniu by pomohlo schválenie spomínanej legislatívy o správe dát (DGA). Jej cieľom je nielen zlepšiť zdieľanie dát v rámci Únie, ale umožniť aj ich lepšiu ochranu a zabezpečiť tak vyššiu dôveru Európanov. Komisia navrhuje zriadiť takzvané „služby zdieľania dát, ktoré by mali byť prostriedkom ich výmeny medzi tými, ktorí dáta vytvárajú“ a tými, ktorí ich získavajú a ďalej spracúvajú. Keďže diskusie o nej v podstate len začali, skôr ako na budúci rok k jej schváleniu nedôjde.

Digitálny kompas a zdieľanie dát s tretími krajinami

Lídri sa na najbližšom summite budú rozprávať aj o iniciatíve Digitálny kompas 2030, ktorú Európska komisia predstavila začiatkom marca a predstavuje súbor akýchsi míľnikov, ktoré chce v digitálnej oblasti. Z predbežného návrhu záverov summitu vyplýva, že lídri chcú vyzvať Radu EÚ, teda zodpovedných ministrov v bloku, aby „urýchlene preskúmala“ najmä program digitálnej politiky. Ten by mal špecifikovať, aké „digitálne kapacity a infraštruktúru je potrebné zabezpečiť,“ píše sa v predbežnom stanovisku.

Dáta sú podľa Kompasu základnou „surovinou“ budúcnosti, a zároveň ovplyvňujú mieru toho, ako autonómny vie byť blok pri ich zbieraní a využívaní. Eurokomisia upozorňuje, že až 90 percent v súčasnosti prístupných dát, spravujú americké spoločnosti, najmä technologickí giganti.

„Zatiaľ čo by si podniky, ktoré vytvárajú a využívajú dáta, mali v tomto ohľade ponechať slobodnú voľbu (výberu ich umiestnenia), môže to priniesť riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti, zraniteľnosti dodávok, možností zmeny dodávateľa, ako aj nezákonného prístupu tretích krajín,“ píše sa v komuniké, ktoré vydala Komisia.

Únia hlási problém: Európske firmy ukladajú svoje dáta na americké cloudy

Významné európske firmy svoje megadáta ukladajú do couldových služieb amerických spoločností. Americká legislatíva o cloudoch z roku 2018 pritom spravodajskej službe umožňuje vo výnimočných prípadoch prístup k týmto dátam.

Citlivosť témy v oblasti zdieľania dát s tretími krajinami potvrdzuje aj europarlament. Český europoslanec Evžen Tošenovský (ODS/ECR), tieňový spravodajca pre Európsku stratégiu pre dáta hovorí, že snahou jeho poslancov je dostať do stratégie čo najväčšiu otvorenosť pre zdieľanie dát na medzinárodnom poli. Potvrdzuje však, že ide o náročnú métu: „Problémy reciprocity a ochrany osobných údajov sa pri jednaniach ukázali byť viac ako zložité,“ hovorí Tošenovský.

Bližšie k používateľom

Presun dát späť do Európy je však pre Úniu jasným cieľom a blok hľadá riešenia aj v nových technológiách. Inštitúcie chcú zaistiť, aby bolo stále väčšie množstvo európskych dát spracúvaných „bližšie k používateľom a tým, ktorí ich tvoria“. Čoraz častejšie sa preto hovorí o prechode od centralizovaných modelov infraštruktúry, založených na cloudových technológiách, k novým technológiám spracovania dát, najmä takzvanom edge computing.

Keďže zbieranie a spracovanie dát v súčasnosti prebieha ďaleko od miest, kde sú aplikácie využívané (napríklad na serveroch cloudov), práve edge computing by mal byť riešením budúcnosti, ktorému dôveruje aj blok. Ako vysvetľuje portál TouchIT, vďaka tejto technológii by mali vznikať malé dátové centrá, umiestnené na takzvanej poslednej míli infraštruktúry na sieti, čim sa zníži oneskorenie reakcií aplikácií.

„Napríklad, informácia o aktuálnej dopravnej situácii vám príde z bázovej stanice mobilného operátora vedľa diaľnice, namiesto dátového centra vo Švédsku,“ vysvetľuje slovenský portál. Hoci ide o milisekundy, pri aplikáciách, ktoré sú na oneskorenie citlivé, ide často o neprijateľné oneskorenie, napríklad v prípade umelej inteligencie, superpočítačov, či technológie blockchain.

V Únii využíva cloudové služby len štvrtina podnikov a pri stredných a malých podnikoch len pätina. Komisia je preto presvedčená, že rozšírenie európskych služieb cloudu a edge computing výrazne pomôžu pri digitálnej transformácii súkromnému aj verejnému sektoru.

Transfer dát naprieč Atlantikom a ich monitorovanie: Dohodne sa eurokomisia s Bidenom?

Súdny dvor EÚ obmedzil presun európskych dát do Spojených štátov pre zákony o ich možnom monitorovaní. Americké firmy hľadajú alternatívy.

K prvému spracovaniu dát by mohlo vďaka výkonnejšej technológii, vrátane umelej inteligencie, dochádzať už v zariadení používateľa, či na jeho smartfóne. Okrem zníženia latencie a šetrenia šírky vlnového pásma na sieti zvyšuje technológia aj bezpečnosť a súkromie dát.

Magazín Forbes vysvetľuje, že ak sa do cloudu sa nahrá menej dát a viac z nich sa spracuje priamo na zariadení, budú mať používatelia inteligentných technológií a systémov nad svojimi dátami väčšiu kontrolu.

„V skutočnosti je nepravdepodobné, že by sa spoločnosti vzdali niečoho tak cenného, ako sú dáta svojich používateľov,“ upozorňuje magazín. Dodáva ale, že s rozvojom edge computing na trh pribudne viac riešení a používatelia sa postupne môžu „vyhýbať odosielaniu svojich dát do cloudu“.

Viac peňazí

Únia v predchádzajúcom programovacom období naliala do cloudových systémov prostredníctvom programu Horizon 2020 za šesť rokov približne 300 miliónov eur. Do roku 2027 chce tieto investície ešte rozšíriť.

Okrem programu Horizon Europe, pribudnú aj programy Digital Europe a Nástroj na prepájanie Európy 2 (Connecting Europe Facility 2), ako aj ďalšie zdroje priemyselného investovania, napr. program Invest EU a Fond obnovy pod programom NextGeneration EU. Dokopy hovorí EÚ o investícii za približne dve miliardy eur.

Konkrétne pôjde o vývoj infraštruktúr na spracovanie dát, nástroje na ich zdieľanie údajov, či mechanizmov ich riadenia pre úspešné zdieľanie. Nezanedbateľným elementom má byť energetická udržateľnosť týchto riešení.

Zavádzanie mobilných aplikácií v koronakríze je príliš závislé od Silicon Valley, tvrdí päť krajín Únie

O tom, kedy a ako zaviesť aplikácie na sledovanie šírenia pandémie, nerozhodujú demokraticky zvolené vlády, ale technologické giganty, sťažuje sa pätica krajín. Tvrdia, že posledné týždne opäť ukázali, aká zásadná je potreba európskej digitálnej suverenity. Zlú skúsenosť má aj Slovensko.

Až 87,7 percenta respondentov, ktorí sa zapojili do minuloročnej verejnej konzultácie o Európskej stratégii pre dáta, podporilo myšlienku, že EÚ by mala masívne investovať do technológií a infraštruktúr, ktoré zlepšujú prístup k dátam a ich využívaniu. Jednotlivcom, ako aj verejným a súkromným organizáciám, by mali navyše poskytnúť úplnú kontrolu nad dátami, ktoré vytvárajú.

Približne rovnaký podiel respondentov sa domnieval, že EÚ by mala podporovať rozvoj spoločných európskych dátových priestorov v strategických priemyselných odvetviach a oblastiach verejného záujmu.