Digiagenda slovinského predsedníctva: Dohoda pri roamingových cenách aj digitálnych trhoch a službách

Slovinský premiér Janez Janša. [EC AS/Claudio Centonze]

Slovinská vláda má v digiagende počas predsedníctva v EÚ veľké ambície. Venovať sa chce tvorbe nových politík v témach ako kybernetická bezpečnosť, či umelá inteligencia. Dohodu o digitálnych trhoch a službách v EÚ chce do novembra a rozhádané inštitúcie chce prepojiť aj v otázke elektronického súkromia, či cenách roamingu.

Slovinsko prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ 1. júla. „V rámci hesla Spoločne. Odolný. Európa. sa budeme usilovať uľahčiť obnovu EÚ a posilniť jej odolnosť, premýšľať o budúcnosti Európy, posilniť právny štát a európske hodnoty a zvýšiť bezpečnosť a stabilitu v susedstve Európy,“ vysvetľuje priority šesťmesačného obdobia webová stránka predsedníctva.

V digitálnej oblasti sa chcú Slovinci sústrediť na hľadanie dohôd medzi inštitúciami a členskými krajinami v témach, ktoré však s digitálnou transformáciou Únie úzko súviseli ešte pred pandémiou. Vzhľadom na rozdielnosť pohľadov v prístupe krajín, ale aj poskytovateľov služieb má však pred sebou Ľubľana náročné obdobie.

V centre pozornosti bude kyberbezpečnosť aj umelá inteligencia. Špeciálnu pozornosť chce predsednícka krajina venovať aj digitálnemu zdaňovaniu a posilňovaniu digitálnej autonómie.

Spoločná pozícia pre DSA/DMA do novembra

Ľubľana považuje kybernetickú bezpečnosť za dôležitý nástroj na posilnenie ekonomickej odolnosti Európskej únie. Jej návrh na revíziu Smernice EÚ o bezpečnosti sietí a informačných systémov (NIS II) preto zavádza nové požiadavky kybernetickej bezpečnosti, postupov informovania a výmeny informácií.

Slovinsko v tejto agende podporuje plán Európskej komisie založiť Spoločnú kybernetickú jednotku Únie. Jej úloha by spočívala v európskej koordinácii odpovedí na kybernetické útoky, ktoré by smerovali na kritickú infraštruktúru.

V otázke umelej inteligencie sa Slovinsko pokúsi získať medzi obyvateľmi „vysokú mieru dôvery v umelú inteligenciu, ktorá je zameraná na pomoc ľuďom,“ povedal novinárom slovinský minister verejnej správy, Boštjan Koritnik.

Borrell sa dištancoval od výrokov slovinského premiéra na konferencii iránskej opozície

Slovinsko stojí na čele EÚ v rámci predsedníctva v Rade EÚ od 1. júla. No už necelé dva týždne po prebratí tohto postu sa ukazuje, že Únia bude musieť mať aktivity Ľubľany pod drobnohľadom.

Medzi ďalšie priority slovinského predsedníctva patrí nájdenie spoločnej pozície všetkých členských štátov zákonov o digitálnych trhoch a službách (DSA/DMA), a to najneskôr do novembra. Dôraz budú Slovinci klásť na „prevenciu voči narastajúcim rizikám a škodlivým následkom online priestoru,“ dodal minister.

„Osobitnú pozornosť” chce Ľubľana venovať aj návrhu na digitálne zdaňovanie. Počas najbližšieho polroka by mohli pribudnúť návrhy na reguláciu trhu s kryptomenami, ktoré by mali posilniť aj „digitálnu prevádzkovú odolnosť finančného sektora“.

Slovinsko chce riešiť dlhodobé spory

Slovinska vláda tvrdí, že chce do úspešného záveru dotiahnuť aj novú reguláciu na roaming. Tá by mala byť hotová predtým, ako Francúzsko prevezme štafetu v januári 2022. Slovinsko chce zabezpečiť, aby bola nová legislatíva účinná už v júli 2022, kedy vyprší tá súčasná.

V súčasnosti však v téme panuje nezhoda medzi Európskym parlamentom a Radou. Inštitúcie sa nevedia dohodnúť na maximálnych cenách roamingu. Problémom je, že členské štáty v Rade dosiahli minulý mesiac dohodu o nových cenách za roaming, ktoré sú vyššie, ako tie súčasné, s čím nesúhlasí Európsky parlament. Očakáva sa, že ďalšie rokovania, ktorých sa zúčastní aj Európska komisia, odštartujú v septembri.

Bezplatný roaming v Únii bude aj po roku 2022, prídu však zmeny

Už o rok uplynie platnosť nariadenia o roamingu, ktorý Európanom umožňuje pri cestách do ostatných krajín Únie využívať siete ako doma. Európske inštitúcie chcú nové pravidlá po roku 2022 vylepšiť. Otázne sú najmä veľkoobchodné ceny.

Slovinské predsedníctvo rovnako plánuje adresovať problém pretrvávajúcich sporov o reguláciách elektronického súkromia. Revidovať chce súčasné nariadenia o elektronickom súkromí a nanovo plánuje zadefinovať aj rámec súkromia. Ten stojí na princípe, že online komunikácia by mala získať rovnakú mieru ochrany, ako majú tradičné telekomunikácie.

Európska komisia zverejnila prvý návrh regulácie už v roku 2017. V septembri 2017 našiel spoločnú pozíciu aj Európsky parlament. Ten však narazil na odpor v Rade EÚ, v ktorej sa doteraz členské štáty nedohodli na novom znení. Dôvodom je nezhoda na tom, ako skĺbiť právo na súkromie s technickými požiadavkami tak, aby nebrzdili inovácie.

Rada sa nakoniec dohodla na pokračovaní rokovaní, ktoré opätovne odštartovali vo februári 2021. Najproblematickejším bodom sa však stali podmienky na spracovávanie metadát, ktoré doteraz nie sú vyriešené. Metadáta predstavujú všetky informácie, ktoré súvisia s elektronickými komunikáciami, ako napríklad ich čas používania, miesto a užívatelia.

Blíži sa koniec nevyžiadaných telefonátov? Slovensko zapracuje staršiu európsku smernicu

Koncom roka by mal na Slovensku začať platiť nový zákon o elektronických komunikáciách. Ten môže výrazne obmedziť množstvo nevyžiadaných hovorov. Zavádza totiž európsku smernicu, ktorá posunie reklamné a iné nežiadúce telefonáty mimo zákon, ak nesplnenia konkrétne pravidlá.

Rovnaké nezhody panujú okolo podmienok používania tzv. cookies. Ich podstata spočíva v tom, že umožňujú prístup poskytovateľov k údajom, ktoré sú uložené na spotrebiteľských zariadeniach.

Najzásadnejší problém má Nemecko a Rakúsko, ktoré sú na ochranu súkromia veľmi citlivé. Rada sa na spoločnej pozícii v téme napokon dohodla len vďaka tomu, že sa Viedeň aj Berlín hlasovania zdržali. Obávajú sa totiž, že povolenie spracovávať údaje zo spotrebiteľských zariadení by mohlo viesť k obchádzaniu Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR).

Proti nim vystupujú súkromní poskytovatelia služieb. Tí považujú metadáta a ostatné údaje o konečných užívateľoch produktoch za kľúčové pre fungovanie a rozvoj digitálnej ekonomiky.

Predsedníctvo rovnako v programe uvádza, že sa chce ďalej venovať aj témam digitalizácie, ktoré súvisia so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ. Medzi ne Ľubľana zaradila aj zvyšovanie kybernetickej odolnosti západného Balkánu, posilnenie spolupráce medzi EÚ a NATO, či dôraz na kybernetickú diplomaciu, vrátane procesov v OSN.