Digitalizácia v Českej republike: Menšie podniky zápasia ešte len s rýchlosťou internetu

Podiel priemyslu na celkovej podnikovej ekonomike štátu je v Českej republike vôbec najvyšší v Únii. Toto odvetvie sa na nej podieľa takmer 50 percentami. Len samotná Škoda Auto vytvára vyše 4 percentá českého HDP. [Shutterstock/xieyuliang]

Pre veľké podniky by prechod na Priemysel 4.0 nemal byť problém. Otázkou zostáva, ako sa dopad odrazí na pracovných miestach a najmä u konkurencieschopnosti menších firiem.

Svet rýchlo pohlcuje nová digitálna doba spojená s rozvojom internetu, robotiky a automatizáciou výroby, ktorá výrazne zasiahne ekonomiky štátov. Podľa štúdie spoločnosti Deloitte sa automatizácia dotkne predovšetkým oblastí dopravy, skladovania a ťažkého, spracovateľského a automobilového priemyslu.

Podiel priemyslu na celkovej podnikovej ekonomike štátu je pritom v Českej republike vôbec najvyšší v Únii. Toto odvetvie sa na nej podieľa takmer 50 percentami. Len samotná Škoda Auto vytvára vyše 4 percentá českého HDP. Ak však Česká republika nezvládne prechod na takzvanú Spoločnosť 4.0 včas, dôsledky môžu byť zlé.

„Digitalizácia bude mať na naše hospodárstvo obrovský vplyv. Priemyselné odvetvia tvoria veľkú časť nášho HDP a je preto zásadné, aké podmienky pre zavádzanie nových technológií dokážeme vytvoriť,“ upozornil Krištof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) počas nedávnej debaty. Diskusia bola zameraná na zavedenie koncepcie Spoločnosť 4.0 v krajinách Vyšehradskej skupiny.

V4 predstavila svoje stanovisko k umelej inteligencii

Krajiny Vyšehradskej štvorky žiadajú, aby Únia navýšila finančné prostriedky pre digitálne projekty a aby sa Európska komisia aktívne zapájala do spolupráce členských štátov pri vývoji umelej inteligencie. Jedným z návrhov je aj otvorenie Európskeho observatória pre umelú inteligenciu.

Práve AMO sa v rámci krajín V4 snaží podporovať diskusie o prebiehajúcej digitálnej revolúcii. Príkladom je nový projekt s názvom Digital New Deal, ktorý má za cieľ naštartovať vo Vyšehradskom regióne hlbšiu odbornú debatu o technologických zmenách a ich dopadoch na spoločnosť.

Priekopníkom sú automobilky

Zástupcovia zamestnancov sa nástupu digitalizácie a automatizácie vo výrobe skôr obávajú, a to najmä kvôli možnému ohrozeniu pracovných miest. To potvrdzuje aj OECD, podľa ktorej je prepúšťaním v dôsledku prechodu na nové technológie najviac ohrozené Česko a Slovensko.

Práca 4.0 a dopady digitalizácie: Revolúcia je zložitejšia, ako sa zdalo

O digitalizácii sa dnes hovorí všade. Je ale faktom, že v najbližších niekoľkých rokoch práve ona zmení pracovný svet aj pracovné návyky.

Michal Kadera zo Škody Auto je optimistickejší. „Robotov sa nemusíme báť. Robotizácia a Spoločnosť 4.0 ako taká nastupuje postupne. Viac ako o revolúciu sa jedná o evolúciu. Príliš veľký vplyv to mať nemusí,“ myslí si.

Podľa neho nebudú mať veľké podniky problém s prechodom na nové technológie. „Väčšina veľkých firiem sa už k zavedeniu Priemyslu 4.0 blíži, pomoc potrebujú skôr malé a stredné podniky. Ďalej je potrebné klásť dôraz na e-government a nové vybavenie škôl, ktoré často potrebujú aj obyčajné počítačové triedy,“ dodal.

Vyšehradský región a jeho úspešné vyrovnanie sa s novými výzvami pritom veľmi závisí práve na automobilovom priemysle. „V krajinách V4 pracuje v automobilovom priemysle 500 tisíc ľudí. Ďalšie dva milióny v ňom pracujú nepriamo,“ upozornil.

Stratégie, iniciatívy a funkcie

Česká republika tieto zmeny neignoruje. „Česká vláda v roku 2015 pod vedením profesora Marika z ČVUT vytvorila Národní iniciatívu Průmysl 4.0. Rovnako tak existuje národná stratégia pre kyberbezpečnosť. Takéto dokumenty sú prínosné, lebo vytvárajú na vlády určitý tlak,“ pripomenul Kruliš.

Na druhú stranu, stratégie a iniciatívy nie sú všetko. Ide o dlhodobé plány, ktoré musia byť veľmi flexibilné, pretože technologické zmeny prichádzajú každú chvíľu. „V súčasnosti vnímame istý posun od týchto všeobecných iniciatív smerom k riešeniu konkrétnych problémov, čo je dobre,“ upozornil Kruliš.

K tomu by malo pomôcť aj zrušenie postu vládneho koordinátora digitálnej agendy. Namiesto neho paralelne fungujú Rada vlády pre informačnú spoločnosť, funkcia námestníka pre internetizáciu na ministerstve priemyslu a v neposlednom rade tiež post splnomocnenca pre digitálne vzdelávanie na ministerstve školstva.

Roboti sú výbušná téma

„Vládny plán pre Spoločnosť 4.0 zo septembra minulého roka bude pravdepodobne prepracovaný. Dôraz sa musí klásť hlavne na voľný pohyb dát, konektivitu, mobilitu a rozvoj podnikania. Opomenúť pritom nemôžeme ani vzdelávanie,“ prezradil námestník pre internetizáciu Ondřej Malý, ktorý pôvodne zastával funkciu digitálneho koordinátora.

Umelá inteligencia je parným strojom dneška, hovorí Komisia

Európska komisia predložila v stredu (25. apríla) sériu opatrení, ktoré majú umožniť, aby umelá inteligencia slúžila európskym občanom a posilnila konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti.

Podľa neho sa v súčasnosti vláda snaží zamerať na tri konkrétne problémy. Prvým je vypísanie novej výzvy na vysokorýchlostný internet, ktorá by mala byť pre podnikateľov prístupnejšie ako tá predchádzajúca. Druhým bodom je zníženie byrokratických prekážok najmä v oblasti stavebníctva. Treťou prioritou majú byť lacnejšie mobilné dáta.

„Nezabúdajme ale na fakt, že o umelej inteligencii a jej vplyve na pracovné miesta vieme stále veľmi málo,“ dodal.

S tým súhlasí aj europoslankyňa Dita Charanzová (ANO/ALDE). „Roboti sú v Európe politicky výbušná téma. Odbory sa obávajú straty pracovných miest, biznis naopak hovorí, že sa nie je čoho báť. Túto tému bude potrebné dobre uchopiť,“ vyhlásila.

Menšie podniky môžu zaostávať

V zložitej pozícii sú však už spomínané malé a stredné podniky, pre ktoré je prechod na koncepty Priemysel 4.0 a Spoločnosť 4.0 drahý a prakticky nedostupný.

„Prvotné investície počítame v státisícoch, vyšplhať sa však môžu aj k miliónom. Veľkým problémom je ale paradoxne stále prístup k dostatočne rýchlemu internetu,“ pripomenul Evžen Reitschläger z Asociácie malých a stredných podnikov.

Rýchlejšiu výstavbu 5G sietí chce Brusel, členské štáty aj operátori, no každý po svojom

Do roku 2025 by mali podľa Európskej komisie mať všetky európske domácnosti prístup k internetu v rýchlosti sťahovania najmenej 100 Mbps. Navyše, všetky mestské oblasti, vrátane hlavných ciest a železničných spojení by mali byť pokryté 5G sieťou.

„Mal by sa vytvoriť prostriedok na podporu malých a stredných podnikov. Musíme v tomto smere dohnať sever Európy. Pre podniky je stále ťažšie držať krok s veľkými firmami v rámci ich subdodávateľských sietí. Nemenovaná automobilka musela jedného takého malého subdodávateľa dokonca kúpiť, pretože nezvládal držať krok,“ uzavrel.