Digitálna politika po koronakríze: Dôraz na eZdravie, online vzdelávanie aj elektronickú verejnú správu

Ilustračný obrázok. [EFE-EPA/Sascha Steinbach]

Podľa dokumentu, ktorý sa podarilo získať redakcii EURACTIV, by nastavovanie ambicióznych pravidiel v digitálnom sektore Únie mohlo kvôli pandémii meškať. Posúva sa dátum na dokončenie aukcií o frekvencie na 5G siete a pravdepodobne aj plán na reguláciu online platforiem.

Členské štáty EÚ a Európska komisia by mali „dôkladne zanalyzovať skúsenosti, získané z pandémie COVID-19“, s cieľom nastaviť budúcu politiku v celom spektre digitálnej oblasti. Uvádza to dokument z prostredia Rady, ktorý sa podarilo získať bruselskej redakcii portálu EURACTIV.

Podľa neho by osobitnú pozornosť po skončení koronakrízy mali inštitúcie aj štáty venovať najmä oblastiam ako „elektronické zdravotníctvo, digitálne vzdelávanie, elektronická verejná správa, zdieľanie údajov a širokopásmové pripojenie“, uvádza sa v návrhu záverov Rady o formovaní digitálnej budúcnosti Európy.

V dokumente zo začiatku apríla sa okrem toho píše, že Únia by sa mala snažiť zabezpečiť, aby členské štáty boli schopné do konca roku 2020 udeliť frekvencie spektra 5G. Niekoľko členských štátov už oznámilo zámer odložiť aukcie frekvencií v dôsledku prebiehajúcej krízy. Slovensko už prípravy odštartovalo a s aukciou by malo začať najskôr koncom mája alebo začiatkom júna.

V ústrety 6G: Eurokomisia chystá plán budúceho priemyselného rozvoja

Európska komisia prichádza so sériou opatrení, ktoré by mali spôsobiť revolúciu v digitálnom priemysle. Podľa dokumentu, ktorý získala redakcia EURACTIV, má ísť najmä o rozvoj kľúčových technológií „strategického významu“, vrátane opatrení, ktoré povedú k sieťam 6G.

Od vedúcich predstaviteľov EÚ sa očakávalo, že v rámci nedávneho summitu Európskej rady vyšpecifikujú na digitálnej scéne celý rad záväzkov. Tieto body sa dostali mimo programu, pretože sa členské štáty museli venovať naliehavejším záležitostiam v súvislosti s prebiehajúcou krízou.

Chorvátske predsedníctvo má teraz v úmysle prediskutovať návrh záverov v pracovnej skupine Rady pre telekomunikácie, a to už na budúcom zasadnutí v máji v prípade, že to situácia v Európe umožní. Predsedníctvo sa potom zameria na to, aby závery ešte 5. júna prijala aj Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (TTE) v Luxemburgu.

Rýchlejšie zdieľanie dát

Návrh záverov predznamenáva aj to, že EÚ bude chcieť uľahčiť „zdieľanie dát medzi súkromným sektorom a inštitúciami na to, aby bola schopná zabezpečiť ich kritické množstvo a uspela tak v dátovej ekonomike, v ktorej v súčasnosti dominuje niekoľko silných hráčov“.

Vo februári Európska komisia v rámci svojho oznámenia o Európskej dátovej stratégii ohlásila plány na zabezpečenie „nevyužitého potenciálu“ spracovania priemyselných dát. Cieľom stratégie je vytvoriť deväť spoločných dátových priestorov EÚ v rôznych odvetviach priemyslu a služieb, vrátane zdravotníctva, poľnohospodárstva, či energetiky. Rovnako by už budúci rok mala pribudnúť legislatíva o dátach, tzv. Data Act, ktorá by mala „v záujme verejnosti podporovať zdieľanie dát medzi podnikmi a verejnou správou“.

Európska komisia predstavila novú priemyselnú stratégiu

Nová stratégia má pomôcť k dosiahnutiu troch priorít: zachovaniu globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, zabezpečeniu klimatickej neutrality do roku 2050 a formovaniu digitálnej budúcnosti Európy.

Zdá sa, že súčasná pandemická kríza urýchľuje snahy Komisie o liberalizáciu dátovej ekonomiky EÚ. Ešte koncom marca požiadala európska exekutíva telekomunikačné spoločnosti, aby odovzdali „anonymizované mobilné metadáta, ktoré pomôžu analyzovať vzorce šírenia koronavírusu“.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton minulý týždeň informoval europoslancov, že Komisia monitoruje využívanie mobilných aplikácií, používaných v boji proti pandémii koronavírusu, aby sa ubezpečila, že „hodnoty a pravidlá“ Únie nie sú porušované.

Ústupok pri 5G sieťach

Pokiaľ ide o mobilnú telekomunikáciu novej generácie, v záveroch Rady sa uvádza, že frekvencie spektra 5G by mali byť pridelené do konca roka 2020. Ide o ústupok niektorým krajinám, nakoľko plán Únie bol, aby aukcie prebehli ešte do leta.

Španielsko, Rakúsko, Portugalsko a Francúzsko doteraz aukcie nezorganizovali a v čase pandémie sú nútené posunúť súťaž o frekvencie na vedľajšiu koľaj.

V návrhu Rady sa ďalej uvádza, že spustenie 5G sietí by malo „zachovať možnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdnictve účinne zabezpečovať svoje funkcie“. Ešte začiatkom roka priniesol EURACTIV.com informáciu o tom, že Europol spoločne s členskými krajinami Únie spolupracuje na „identifikácii vhodných spôsobov zachovania zákonných možností odpočúvania (aj) v 5G sieti“. Dôvodom je skutočnosť, že spomínané orgány v dôsledku technologickej revolúcie zasiahnu nové výzvy. Technológia 5G totiž využíva 256-bitové šifrovanie, ktoré umožňuje bezprecedentnú úroveň ochrany súkromia a anonymizácie v mobilných komunikačných sieťach.

Slovenskí operátori začínajú súťažiť o frekvencie na 5G siete

Do 25. mája majú záujemcovia predložiť svoje ponuky na zakúpenie frekvencií. Dovtedy musia tiež uhradiť peňažné zábezpeky, ktoré dosahujú milióny eur. Jediným hodnotiacim kritériom v aukcii bude výška ponuky.

Dokument tiež požaduje, aby členské krajiny lepšie motivovali súkromnú sféru a spoločnosti pri vývoji a budovaní 6G sietí. Na túto oblasť už v minulosti upozorňovala aj Priemyselná stratégia, ktorá zdôrazňuje „strategické európske partnerstvo“ v oblasti výskumu, inovácií, „inteligentných sietí a služieb za horizontom 5G, v ústrety 6G“.

Spomaľovanie v legislatívnych prípravách

Pokiaľ ide o snahy bloku zabezpečiť, aby sa na online platformách neobjavoval škodlivý obsah,  neoznačená politická reklama a dezinformácie, Rada „zdôrazňuje potrebu jasných a harmonizovaných pravidiel, ako aj zodpovednosti za digitálne služby“. Rovnako upozorňuje na potrebu „účinných opatrení proti nezákonným činnostiam a online obsahu“, či ochranu základných práv.

V Bruseli zatiaľ nie je jasné, do akej miery budú spomalené aj plány na reguláciu platforiem, keďže verejné konzultácie Komisie o Legislatíve o digitálnych službách (Digital Service Act) už boli odložené. Konzultácie mali pôvodne odštartovať koncom marca.

Odklad by mohol nastať aj pri troch správach Európskeho parlamentu. Výbory pre vnútorný trh (IMCO), občianske slobody (LIBE) a pre právne veci (JURI) ich mali predložiť v priebehu tohto roka.

Kyberútoky v čase pandémie: So silnejúcimi emóciami rastie riziko kliku na nebezpečný link

Okrem dezinformácii sa dnes internetom šíria phishingové emaily, škodlivé kódy a spamy. Odborníci odhadujú, že viac ako tri percentá webov o koronavíruse, ktoré vznikli od začiatku roka, obsahuje škodlivý obsah.

Pokiaľ ide o kontroverznú tému vytvárania takzvanej digitálnej identity v celej EÚ, nový dokument odhaľuje konzervatívnejší postup. Nápad o celoeurópskom elektronickom spôsobe identifikácie užívateľa, ktorý sa pôvodne objavil v záveroch samitu Rady, sa zatiaľ nenaplnil. Komisiu teraz Rada vyzýva, aby „preskúmala existujúce právne predpisy, ktoré by pomohli okrem iného načrtnúť spoľahlivý rámec pre digitálnu identitu“.

V reakcii na oznámenie Európskej komisie z februára o tom, že vysokorizikové technológie umelej inteligencie budú podliehať množstvu nových požiadaviek, by Rada uvítala, keby exekutíva predložila budúce návrhy. Malo by ísť o prístup, ktorý „zvyšuje dôveru a zároveň stimuluje inovácie a využívanie technológie“.

Slovensko zatiaľ jednoznačný postoj nemá

Chorvátske predsedníctvo teraz od členských štátov žiada, aby zaujali stanovisko k hlavným líniám dokumentu. Až po tom, ako sa jednohlasne krajiny zhodnú na finálnej verzii, bude postup Únie jednoznačný. Ak kríza nenaruší ďalší vývoj v tejto oblasti, závery sa objavia pred ministrami dopravy a telekomunikácii (TTE) v júni.

Postoj Slovenska k plánom nie je ešte dojednaný. Podľa Radoslava Repu, generálneho riaditeľa Sekcie digitálnej agendy Úradu podpredsedníčky vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII), bude aj Slovensko v tejto oblasti „pripravovať riadne stanovisko v zmysle štandardných procesov“, pričom momentálne prebieha „interná koordinácia s ostatnými zložkami ÚPVII a tiež s inými dotknutými orgánmi výkonnej moci“.

Z pohľadu Repu je orientácia záverov správna, podstatné ale bude, „aby sme zodpovedne vedeli prehodnotiť reálnosť plnenia tých priorít, ktoré sa nastavovali ešte pre COVID krízou, a to v kontexte nových výziev ako reštart ekonomiky, či zachovanie pracovných miest“. Ďalší postup a postoj Slovenska bude preto známy až po konzultáciách.