Digitálne euro „nie je isté a ešte dlho ani nemusí byť”

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Digitálne euro vstupuje do svojej experimentálnej fázy. Odborníci však projekt európskej digitálnej meny kritizujú. Podľa nich ho sprevádza množstvo nejasností. Nepáči sa im najmä to, že prichádza neskoro, takmer dekádu po nástupe kryptomien.

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) v júli rozhodla, že začne s experimentálnou fázou digitálneho eura. Tá má trvať dva roky a jej cieľom bude vyriešiť kľúčové problémy, týkajúce sa dizajnu a distribúcie meny.

„Výsledok však nie je jasný a ešte dlho ani byť nemusí,” povedal pre EURACTIV.com Hugo Coelho, bývalý poradca prezidenta Euroskupiny, Mária Centeno.

„Digitálne euro zostáva nateraz neuveriteľne zle zadefinované,” uviedol Coelho. Podľa neho je pravdepodobné, že prvá verzia digitálneho eura bude pripomínať predplatenú kartu, ktorá každodenný život Európanov výraznejšie neovplyvní. „Postupne sa to však môže zmeniť,” dodal.

Digitálna euro je v podstate elektronickou verziou eurobankoviek a mincí, ktorá bude bezpečne uložená priamo na účte ECB, nie v komerčnej banke. Pre ECB bude digitálna mena doplnkovým platobným riešením, nebude teda cieliť na to, aby nahradila hotovosť.

Bude mať euro svoju digitálnu formu? Rozhodne sa v apríli

Už na jar, s najväčšou pravdepodobnosťou v apríli, Európska centrálna banka rozhodne, či pokročí v prípravných prácach na zavedenie digitálneho eura. Ide o zložitý projekt, ktorý by umožňoval platby, no zároveň by mohol otriasť základmi finančného systému.

Bezpečné platby zadarmo?

Očakáva sa, že digitálne euro bude v porovnaní s bankovým systémom súkromného sektora bezpečnejšie. V prípade bánk totiž vždy existuje minimálne vzdialenej riziko, že peniaze skončia v insolvencii.

„Všeobecne je ECB považovaná za najvyššiu možnú záruku,“ povedal pre EURACTIV.com Karl Toussaint du Wast, spoluzakladateľ poradenskej spoločnosti Netinvestissement.

Okrem toho by sa platby vykonávali kartou, vystavenou ECB alebo prostredníctvom smartfónu. Digitálna služba by tak bola úplne bezplatná.

„Od uverejnenia správy o digitálnom eure uplynulo deväť mesiacov. Medzitým sme spustili ďalšiu analýzu, zozbierali podnety od občanov a odborníkov a vykonali niekoľko experimentov, ktoré priniesli povzbudivé výsledky. To všetko nás priviedlo k rozhodnutiu zrýchliť proces a začať tak projekt digitálneho eura,“ uviedla v júli prezidentka ECB, Christine Lagarde.

Problémy digitálneho eura

Experti sú však voči krokom ECB skeptickí. „Ide o zúfalý a beznádejný ťah,” myslí si Toussaint du Wast. Podľa neho je ECB už „z kola von“, pretože ostatné kryptomena a projekty na blockchaine majú v oblasti inovácií a rastu až desaťročný náskok.

ECB ale svoju prehru neuznáva a naďalej si chce udržať moc nad menovou suverenitou. Podľa Toussainta du Wasta však bude jej digitálny projekt čeliť niekoľkým prekážkam.

Prvého nepriateľa “e-eura” podľa neho predstavujú stablecoiny, teda kryptomeny, ktoré sú naviazané napríklad na dolár alebo euro, či iné aktívum. Príkladom môže byť digitálna mena Facebooku, tzv. Diem (predtým Libra).

Nová legislatíva pre kryptomeny: Únia chce vlastnými pravidlami nastaviť celosvetové štandardy

Podľa nových pravidiel by sa mali digitálne meny v Únii začať považovať za peňažné nástroje. Legálny obchod s kryptomenami by sa tak mal zásadne stransparentniť. EÚ zároveň v blockchainovom a kryptoburzovom sektore očakáva viac inovácii.

Druhým súperom európskej snahy o prvenstvo v rozvoji virtuálnej, štátom podporované meny je čínsky digitálny Juan, ktorého skúšobná prevádzka priniesla transakcie v hodnote 5,3 miliardy dolárov.

Digitálne euro by však mohlo odvrátiť riziko toho, že už existujúce kryptomeny nahradia v platbách klasické euro. To by pomohlo ECB udržať infláciu pod kontrolou, poznamenal Coelho.

Koniec klasických bánk?

Experti ďalej varujú, že pokiaľ bude digitálne euro príliš úspešné, môže narušením vkladov podkopať existujúci bankový systém. Aby sa tomu predišlo, ECB plánuje používanie digitálneho eura obmedzovať.

„Vyradenie bánk zo systému tým, že by boli ľudia podnecovaní k nahrádzaniu bankových účtov účtami v (Európskej) centrálnej banke, by museli čeliť tvrdému odporu mnohých vlád, nehovoriac o samotnom bankovom sektore,“ upozornil Coelho. Podľa neho teda bude digitálne euro pravdepodobne fungovať tak, aby úlohu bánk príliš neohrozilo.

Toussaint du Wast je však pesimistickejší. „Tradičný bankový systém pre bežných užívateľov nezvratne smeruje k zániku. Banky také, aké ich poznáme dnes, počas desiatich rokov vymiznú,“ predpovedá finančník.

Europoslanci drvivou väčšinou podporili zavedenie digitálnej dane

Europoslanci navrhujú rozšíriť zoznam digitálnych služieb, ktoré majú podliahať dočasnej dani navrhovanej Európskou komisiu. Zdaňovaniu by podľa ich návrhu čelilo viac technologických firiem a platili by aj vyššiu sadzbu. 

Dôraz na ochranu súkromia

Konzultácie, ktoré vedie ECB odhaľujú, že jednou z najväčších obáv budúcich užívateľov e-eura je ochrana súkromia. Kryptomeny sú totiž často zneužívané na nelegálne činnosti.

„Súdiac podľa prípravných prác ECB, budú niektoré transakcie uzatvárané bez evidencie identity platcov a príjemcov. To však bude limitované, aby bolo možné dohľadať práve nelegálne transakcie,” vysvetľuje Coelho. „Jedná sa o vyvažovacie kroky,” dodal.

Ochrana súkromia však podľa Toussaint du Wasta nemá potenciál stať sa hlavnou konkurenčnou výhodou digitálneho eura. „Ochrana dát, či už na ne dohliada súkromný subjekt alebo ECB, je úplne rovnaká,” objasnil.

Naopak jednou z nepochybných výhod digitálneho eura je jeho šetrnosť k životnému prostrediu. Kým kryptomena žne za svoj negatívny dopad na klímu kritiku, z testov vykonaných ECB vyplýva, že digitálna infraštruktúra e-eura bude udržateľnejšia.