Digitálne vzdelávanie podľa eurokomisie: Digizručnosti od útleho veku aj výučba boja proti dezinformáciám

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Až 60 percent Európanov pred koronakrízou nikdy nevyužilo diaľkové a online vzdelávanie, no digitálne zručnosti sa ukázali byť nenahraditeľnými. Európska komisia teraz predstavuje plány na podporu vzdelávania občanov v tejto oblasti na najbližších sedem rokov.

Komisia, ktorá v stredu (30. septembra) predstavila svoj akčný plán digitálneho vzdelávania na najbližších sedem rokov. Načrtla v ňom dvojstranný strategický prístup k podpore digitálneho vzdelávania v EÚ. Jeho súčasťou je jednak zabezpečenie najvyššej kvality infraštruktúry, pripojenia a digitálneho vybavenia pre študentov, a jednak podpora získavania základných digitálnych zručností, a to už od útleho veku.

Súčasťou plánu bude široké spektrum iniciatív, vrátane odporúčaní pre dištančné vzdelávanie na základných a stredných školách, tvorby pokynov pre využívanie umelej inteligencie na vyučovaní, či zavedenie tzv. Európskeho certifikátu o digitálnych zručnostiach.

„Vzdelávanie a odborná príprava mali kvôli COVID-19 a rýchlemu prechodu na diaľkové a online vzdelávanie obrovské ťažkosti. Hromadné využívanie technológií tak odhalilo jeho medzery a slabiny,“ uviedla na tlačovej konferencii podpredsedníčka Komisie pre digitálne médiá, Margarethe Vestager. Podľa nej však ide o „príležitosť na obnovenie vzdelávania a odbornej prípravy pre digitálny vek. Až 95 percent respondentov verejnej konzultácie o akčnom pláne digitálneho vzdelávania totiž považuje krízu za bod zlomu v spôsobe využívania technológií vo vzdelávaní a odbornej príprave,“ dodala Vestager.

https://twitter.com/ChristophidouEU/status/1311301417504845830

Len na Slovensku sa podľa Inštitútu vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva  počas zatvorenia škôl v prvej vlne pandémie neučilo vôbec až 52 tisíc detí a 128 tisíc sa učilo len cez pracovné listy a občasné telefonáty, teda bez internetu, čo predstavuje takmer štvrtinu všetkých žiakov základných a stredných škôl.

Podľa výsledkov verejnej konzultácie až 60 percent Európanov pred koronakrízou nikdy nevyužilo diaľkové a online vzdelávanie. Zhruba rovnaký počet respondentov hovorí, že sa v čase pandémie ich digitálne zručnosti zlepšili, no približne polovica respondentov tvrdí, že by chceli na týchto zručnostiach pracovať ešte viac.

Fond obnovy a slovenská digitalizácia: Ako podporiť inštitúcie, organizácie a firmy?

Desiatka expertov a združení radí, ako digitalizovať Slovensko financiami z európskeho plánu obnovy. Základom bude dobudovanie infraštruktúry, prepájanie výskumu na vzdelávacích inštitúciách s priemyslom, IT vzdelávanie a menej byrokracie.

Keďže vzdelávacie kurikulá na školách sú vo výhradnej zodpovednosti členských krajín EÚ, eurokomisia môže zatiaľ konkrétne opatrenia iba odporúčať.

Schopnosti rozlišovať dezinformácie

Až 40 percent mladých Európanov si myslí, že témy ako kritické myslenie, médiá a demokracia sa na školách „nevyučujú dostatočne“, tvrdí Eurokomisia. V pláne digitálneho vzdelávania preto odporúča, aby školy aktívnejšie pomáhali študentom rozvíjať schopnosti kriticky pristupovať, filtrovať a hodnotiť informácie.

Základom má podľa nej byť „predovšetkým identifikácia dezinformácií“ a pomoc pri navigácii v prostredí „preťaženom množstvom informácií“, ktoré čoraz viac „vypĺňajú algoritmy“.

„Boj proti dezinformáciám a škodlivým prejavom na internete prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy je rozhodujúca pre efektívnu fungovanie jednotlivcov v spoločnosti,“ prízvukuje eurokomisia.

Exekutíva chce preto vypracovať spoločné pokyny pre učiteľov a pedagogických pracovníkov, ktoré by ich usmerňovali v tom, ako učiť, ale aj praktizovať boj s dezinformáciami.

Dôraz kladie plán aj na rodovú vyváženosť v rozličných aspektoch digitálnych zručností.

Európske vzdelávanie do roku 2025

Európska exekutíva v stredu (30. septembra) predstavila aj svoju víziu vytvorenia Európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025.

Pozostával by z radu referenčných kritérií v rámci vzdelávacieho priestoru v EÚ, ktoré by okrem iného ponúkali viac príležitostí na štúdium v zahraničí, zabezpečovali uznávanie oficiálnych kvalifikácií v celej Európe, podporovali by osvojovanie výučby cudzích jazykov a poskytovali každému Európanovi prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu.

Zástupcovia priemyslu privítali s oznámenie o posilnení digitálnych zručností v EÚ. Podľa niektorých však kríza iba zdôraznila potrebu dlhodobého rozvoja lepších kapacít v tejto oblasti.

Zainteresované strany tiež zdôraznili potrebu venovať sa preťaženiu informáciami a bojovať proti dezinformáciám, ktoré sa podľa ich názoru stali počas krízy ešte vážnejším problémom.

Agenda digitálnych zručností

Ešte začiatkom júla stanovila exekutíva EÚ pre blok nové a ambiciózne ciele v oblasti zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie do roku 2025. Snahou je zároveň zabezpečiť, aby až 70 percent dospelých Európanov disponovalo základnými digitálnymi zručnosťami.

Toto oznámenie nasledovalo po nedávnom zverejnení Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti, ktorý vypracovala Komisiu. Index totiž zistil, že veľkej časti obyvateľov ešte stále „chýbajú základné digitálne zručnosti, hoci väčšina z nich tieto zručnosti chce mať.“

Slovensko sa v indexe inovácií opäť prepadlo, Česi už predbehli Estóncov

Podľa najnovšieho rebríčka Globálneho indexu inovácii (Global Innovation Index) je Slovensko na 39. mieste zo 131 hodnotených krajín. Zaostáva aj za ostatnými krajinami Vyšehradu.

Nedávno zverejnená hodnotiaca tabuľka inovácií, ktorú rovnako predstavila eurokomisia, navyše zistila, že práve krajiny, ktoré spoluvytvárali vhodné prostredie pre inovácie z hľadiska ľudských zdrojov, boli zároveň odhodlané podporovať vzdelávacie iniciatívy aj na vysokých školách.

Obidve tohto týždňové iniciatívy budú rozdiskutované aj počas nadchádzajúceho Európskeho samitu o vzdelávaní, ktorý sa bude konať 10. decembra. Komisia dúfa, že nimi dáva ministrom a ďalším zúčastneným stranám v EÚ príležitosť ďalej „diskutovať o tom, ako prispôsobiť vzdelávanie a odbornú prípravu digitálnej ére“.