Diplomati neodhaľujú falošné správy, štruktúry proti dezinformáciám stále chýbajú

Od Viedenského kongresu k revolúcii. [Webumenia/SNG/Neznámy autor]

Hoci od diplomatov očakávame, že budú aktívne participovať na odhaľovaní falošných správ o zahraničnopolitických témach, nastavené štruktúry od zamestnancov nevyžadujú plnenie takýchto cieľov.

Verejná diplomacia sa v slovenskom kontexte venuje najmä vytváraniu a zlepšovaniu imidžu krajiny vo svete. O to, ako obyvateľov informovať o zahraničnopolitických otázkach a vyvracať falošné správy, sa stará najmä oddelenie strategickej komunikácia, vysvetľuje Stanislav Matějka z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Oddelenie, ktoré na rezorte diplomacie vzniklo v roku 2017, podľa Matějku „vytvára koncepty pre boj proti dezinformáciám, a teda pripravuje stratégiu komunikácie“.

V slovenskej štátnej správe však ide o jediné podobne strategicky zamerané oddelenie. Iné ministerstvá, či dokonca bezpečnostné zložky štátu, ktoré by podľa novinára Mirka Tódu mali hrať dôležitú úlohu aj v oblasti obrany proti šíreniu toxických dezinformácii, podkopávajúcich hodnoty a ukotvenie Slovenska, podobné zložky vo svojich štruktúrach zriadené nemajú.

Odbor strategickej komunikácie na ministerstve zahraničných vecí je však stále pomerne malý. „Ak si porovnáte, aký dosah majú dezinformačné weby a hoaxy na sociálnych sieťach, ale aj viacerí politici, ktorí takéto informácie rovnako šíria, zistíme, aká veľká výzva pred nami stojí,“ hovorí reportér Denníka N.

„Viem si predstaviť, že aj pre zanietených členov tímu strategickej komunikácie to musí byť frustrujúce,“ dodáva.

Komu na rezorte diplomacie volať?

„Malá hyberbola nikdy nezaškodí,“ napísal americký prezident Donald Trump vo svojej biografii z roku 2009. Podľa neho ľudia bažia po dobrých príbehoch a senzáciách, a preto im ich treba aj servírovať.

Informácie sa stávajú aj zbraňou (tzv. weaponization of information). Falošné správy sa šíria aj pre profit a politické ciele. Aj tu platí, že čím škandálnejšia – hoci nepravdivá – je správa, o to rýchlejšie sa šíri.

Aktivita diplomatov pri odhaľovaní falošných správ v zahraničnej politike je stále žiadanejšia

Hoci sa sociálne siete stali zdrojom informácii väčšiny Slovákov, štátne inštitúcie sa zatiaľ iba učia, ako ich správne využívať. Napriek tomu sú aktivity bezpečnostných inštitúcii, ktoré majú zabezpečovať prípravu štátu aj občanov na hybridné hrozby, minimálne.

Vhodná komunikácia dôležitých zahraničnopolitických tém u nás stále nemá jasnú líniu. Aj napriek tomu, že by verejnosť a novinári očakávali, že práve diplomati budú kontexty vysvetľovať , nedeje sa to.

Podľa novinára napríklad sociálnym sieťam rezortu diplomacie chýbajú reakcie na najpálčivejšie aj najdebatovanejšie témy. „Dnes ráno som si pozrel facebook ministerstva a našiel som tam len informácie o tom, s kým sa stretol minister alebo čo sa výročie oslavujeme. Nenašiel som nič o postoji k Sýrii, či Brexitu,“ upozorňuje Mirek Tóda.

„Ak ide o skutočne dôležitú zahraničnopolitickú tému, diplomaciu bohužiaľ nevidím. Ak začne vojna v Sýrii, ako novinár chcem vedieť komu môžem zavolať a zistiť detailné informácie a slovenský postoj.“

Tóda hovorí, že ide o dedičstvo minulých čias, stále fungujúcej byrokracii, no čiastočne aj nedostatku asertivity.

Podľa Matejku dostávajú slovenskí veľvyslanci a veľvyslankyne v ostatných rokoch aj informácie o tom, ako správne komunikovať strategické ciele a hodnoty Slovenska v zahraničí, a to počas každoročného stretnutia ambasádorov.

Reakcia na falošné správy v praxi

Oxfordský profesor Corneliu Bjola diplomatom navrhuje pri reakciách na falošné správy v zahraničnopolitických témach využiť aj techniky bojového umenia jiu-jitsu. Ignorancia je jedným z tradičných nástrojov, ktorý však musí byť uplatnený viac ako vhodne. Nie všetky falošné správy totiž možno ignorovať a opak je preto priam žiadúci.

Odhaľovanie a vyvracanie klamlivých správ je druhou možnosťou. Po tretie, humor, sarkazmus a vyhýbanie sa emocionálnej eskalácii vo forme „otáčania stolov“ v špecifických prípadoch funguje rovnako. Diskreditovanie, ako štvrtá forma, sa zameriava na podkopanie kredibility pôvodcu správy, nie priamo správy ako takej.

Poslednou, piatou možnosťou je narušenie siete, prostredníctvom ktorej je informácia prenášaná. V tejto možnosti Bjola odporúča cieliť napríklad tzv. strážcov brán (gatekeepers), ktorí informáciu zdieľajú, majú vplyv no sú ochotní správu vymazať.

Falošné správy vo V4: Vlády sú často súčasťou problému

Napriek tomu, že sú krajiny Vyšehradskej štvorky cieľom mnohých hybridných útokov, ktoré sa snažia ovplyvňovať ich spoločnosti, žiadna zo štvorice krajín nemá jednotnú alebo koordinovanú politiku boja proti falošným spravodajským a dezinformačným kampaniam.

Napríklad v Holandsku rozširovanie falošných správ nie je tak zásadnou témou v centre pozornosti, ako v iných krajinách, hovorí Ondrej Križko z Holandskej ambasády na Slovensku. Krajina má niekoľko stratégií, ktoré sa téme dezinformácii a boja s nimi venujú, a to najmä na rozorte školstva a médií.

Budovanie dôvery a snaha pochopiť je základnou úlohou holandskej verejnej diplomacie. Cieľom je podľa Križka vybudovať istý imidž. „Národné priority vlády však musia byť zasadené do lokálneho kontextu,“ vysvetľuje postoj holandskej ambasády, ktorá sa na Slovensku zameriava najmä na podporu európskych hodnôt.