Dopad umelej inteligencie na klímu je obrovský, Únia musí pamätať aj na negatíva

Tanečné roboty počas prezentácie digitálnych inovácií v Bangkoku. [EPA-EFE/Rungroj Yongrit]

Jeden z najväčších otáznikov „uniknutých“ plánov Bielej knihy o  umelej inteligencii je absencia zmienky o negatívnom dopade na životné prostredie. Vízia v digitalizácii sa tak môže dostať do rozporu s Európskym ekologickým dohovorom, píše FIEKE JANSEN. Komisia chce knihu oficiálne vydať 19. februára.

Fieke Jansen je výskumníkom v Data Justice Lab a odborný asistent Mozilla Foundation.

Európska komisia sa chce zamerať na tému umelej inteligencie (AI) aj z dôvodu, že je na jej existencii založené každodenné fungovanie dnešnej spoločnosti. Biela kniha o pláne rozvoja a možnej regulácie AI sa preto má zaoberať množstvom výziev a príležitostí. Komisia vynechala pojednanie o vplyve masívneho nárastu digitálnych údajov na uhlíkovú stopu. Práve preto môže byť obsah knihy, ktorá sa snaží o akúsi reguláciu umelej inteligencie, v rozpore s Európskym ekologickým dohovorom. Aj jednoduchý nákup cez internet má však negatívny dopad na planétu a vytvára uhlíkovú stopu.

Kniha teda vychádza z predpokladu, že množstvo digitálnych údajov na celom svete, využívaných na účely vývoja umelej inteligencie, sa do roku 2025 s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši štvornásobne zo súčasných 40 zettabajtov na 175. V prípade, že 80 percent zo súčasných 40 zettabajtov je uložených na cloud-e, Únia predpokladá, že nárast počtu digitálnych zariadení a výpočtovej techniky bude katalyzátorom pre decentralizovanejšie ukladanie dát. Plán teda končí v tomto bode a ďalej neuznáva, že masívny nárast dát a prechod na ich ukladanie v zariadeniach vyprodukujú uhlíkovú stopu.

Tento dohľad je preto skľučujúci a zároveň nebezpečný, keďže je priamo v rozpore s Európskym ekologickým dohovorom.

V ústrety 6G: Eurokomisia chystá plán budúceho priemyselného rozvoja

Európska komisia prichádza so sériou opatrení, ktoré by mali spôsobiť revolúciu v digitálnom priemysle. Podľa dokumentu, ktorý získala redakcia EURACTIV, má ísť najmä o rozvoj kľúčových technológií „strategického významu“, vrátane opatrení, ktoré povedú k sieťam 6G.

Spotreba energie sa používaním technológií zvyšuje

Vplyv technológie na klímu nie je žiadnou novinkou. Technologická spotreba energie sa každý rok zvyšuje o deväť percent. V porovnaní s rokom 2010 sa tzv. priama spotreba energie, vynaložená za každe jedno investované euro v digitálnych technológiách, zvýšila o 37 percent.

Nákup knihy na webe Amazon napríklad znamená, že webová stránka vás donúti prechádzať dvanástimi „ťažkými“ webovými rozhraniami, čo predstavuje 8 724 strán A4 tlačeného kódu alebo 87,33 MB informácií. Načítanie týchto stránok stojí 30 watthodín.

V roku 2014 spoločnosť Google prijímala v priemere asi 47 tisíc požiadaviek za sekundu, čo so sebou každú sekundu nieslo aj vznik 500 kilogramov emisií uhlíka.

Uhlíková stopa používaním pokročilej umelej inteligencie však môže byť omnoho väčšia. Vedci z Massachusettskej univerzity študovali environmentálny vplyv vývoja a spracovania jej jazyka. Výskum ukázal, že tréning, vývoj a  testovanie za účelom vydania jednej akademickej štúdie o spracovaní prirodzeného jazyka (NLP) môže vyprodukovať takmer 284 ton oxidu uhličitého. MIT Technology Review tvrdí, že tieto emisie uhlíka sú porovnateľné s takmer päťnásobným množstvom emisií, ktoré vyprodukuje priemerné americké auto. NPL je pritom iba malou súčasťou tvorby AI.

Napriek týmto desivým dôkazom predstavuje „zelená“ Európska komisia v celej Bielej knihe iba nadšený pohľad na vzťah medzi AI a životným prostredím.

Komisia v  jednej časti dokumentu napríklad uvádza, že „v domácnostiach môže inteligentný termostat znížiť účty za energiu až o 25 percent“. Nehovorí však už o tom, čo s energiou, ktorá sa spotrebuje na jeho spojazdnenie. V dokumente sa tiež píše, že umelá inteligencia umožní presnejšie predpovedať environmentálne problémy a pomôže zdokonaliť schopnosť krízového riadenia. Umelá inteligencia  môže ale rovnako prispieť k samotným problémom.

Zvlášť problematická môže byť neschopnosť Komisie uznať vplyv umelej inteligencie na životné prostredie, keďže Únia v tomto desaťročí výrazne navýši jej financovanie. V roku 2016 Únia vynaložila 3,2 miliardy eur na projekty AI. V súčasnosti zvyšuje investíciu na 20 miliárd eur ročne.

Môže to tiež znamenať, že bude v obehu stále viac nástrojov umelej inteligencie  bez potrebných environmentálnych štandardov.

V budúcnosti musí Únia vplyv umelej inteligencie na samotnú klímu zvážiť. K tomu je potrebné aby zaujala jasne formulované stanovisko, a to ako v oblasti legislatívy, tak aj v mechanizme jej financovania.

Rovnako musí vypracovať plán výskumu, ktorý sa zameriava na vzťah AI a klímy. Nejde však o žiadnu novinku, pretože odborníci už v minulosti upozorňovali, , že „hoci umelá inteligencia sľubuje pomoc pri riešení niektorých najnaliehavejších spoločenských problémov, musí na to ísť čo najekologickejším spôsobom“.