Energetická závislosť telekomunikačného odvetvia rastie. Čo teraz s cenami?

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Ročná spotreba elektrickej energie ktoréhokoľvek najväčšieho slovenského operátora je porovnateľná so spotrebou niekoľkých veľkých okresov na Slovensku dokopy. S nárastom cien energií hľadajú teraz operátori spolu s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví riešenie situácie, ktoré by negatívne neovplyvnilo ceny pre konečných užívateľov, ani investície do sietí.

Peter Čapkovič je firemným stratégom spoločnosti Orange Slovensko. Počas celej svojej profesionálnej kariéry pôsobí v sektore telekomunikačných služieb. Zároveň je členom Fóra pre komunikačné technológie (CTF).

Pravdepodobne sa máločo zapíše do pamäte ľudí tak výrazne ako spôsob, ktorým nás všetkých poznačilo obdobie pandémie vírusu Covid-19. Prvotné obmedzenia „na slobode pohybu“ a masívne využívanie práce z domu v prvej vlne boli v druhej vlne doplnené o tisíce úmrtí, ktoré pravdepodobne zasiahli každú slovenskú rodinu. S príchodom poslednej výraznej vlny šírenia vírusu sa však čoraz nástojčivejšie začali pripomínať ekonomické problémy.

Z počiatku utlmovaná ekonomika z dôvodu obmedzení a následný masívny výpadok pracovnej sily nemohli mať dlhé trvanie. Oživenie ekonomickej aktivity a nárast dopytu po chýbajúcich tovaroch a službách však priniesol so sebou skokovo aj zvýšený dopyt po energetických vstupoch. Tieto začali na zotavovanie sa ekonomiky reagovať nárastom cien paralelne s tempom jej oživovania. Vojna na Ukrajine, ktorá začala koncom februára, nepochybne nárast ešte urýchlila.

Nie všetok nárast cien energií však môžeme pripisovať pandémii či ruskej agresii na Ukrajine. Svojou výraznou mierou sa na ňom podieľa aj politika európskych krajín, najmä Francúzka a Nemecka a ich snahy o znižovanie uhlíkovej stopy a vypínaní jadrových elektrární v snahe nahradiť ju inými, ekologickejšími zdrojmi. Dnes sme teda svedkami najvyšších cien energií, aké sme kedy zaznamenali.

Zdroj: ÚRSO

Tie však ohrozujú aj ďalšie sektory. V prostredí telekomunikačných operátorov ale v súčasnosti pribúdajú aj ďalšie, špecifické faktory spojené s dynamickým vývojom potrieb na využívanie telekomunikačné služby.

V ostatných rokoch sa na náraste spotreby podieľal samotný rozvoj základnej telekomunikačnej infraštruktúry či už fixnej alebo mobilnej. Rozširovanie optických sietí, ale aj budovanie nových základňových staníc potrebných na rozšírenie pokrytia mobilným signálom, si vyžadujú spotrebitelia, štát, ale aj EÚ. Telekomunikácie musia rovnako posilňovať kapacity v sieťach, a to z dôvodu nárastu najmä dátovej prevádzky.

Európu čaká digitálna dekáda, výzvou bude jej klimatický vplyv

Do roku 2030 má byť verejná správa členských štátov z veľkej časti digitalizovaná. Potrebné dáta však nemôžu obchádzať klimatické ciele Únie, a preto musia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. V čele transformácie stoja nie len verejné inštitúcie, ale aj technologickí giganti.

Mnohé trendy z pandémie ako rozsiahlejšia práca z domu, dištančné vyučovanie, rozsiahlejšie využívanie online streamovaného obsahu či zmeny nákupných návykov smerom k využívaniu e-commerce pretrvali aj po nej. Váha posilňovania kapacít preto ešte narástla. S príchodom nových technológií ako 5G sa navyše očakáva ďalší nárast spotreby elektrickej energie v mobilných sieťach, a to o 30 až 50 percent. Obdobne rastie aj spotreba elektriny v dátových centrách. Čoraz viac komunikácie sa totiž presúva do cloudových technológií, čo vplýva aj na transformáciu architektúry mobilných sietí.

Za posledné štyri roky narástla spotreba elektrickej energie najväčších telekomunikačných operátorov na Slovensku takmer o 20 percent. Do roku 2025 sa očakáva jej ďalší nárast, tentokrát až o 30 percent.

Zdroj: CTF, vstupy od telekomunikačných operátorov

Len pre ilustráciu, ročná spotreba elektrickej energie niektorého z najväčších slovenských operátorov sa rovná úhrnnej spotrebe niekoľkých veľkých okresov na Slovensku.

Až do roku 2020 dokázalo telekomunikačné odvetvie nárasty cien elektrickej energie absorbovať. Na prvý pohľad tak bolo „neviditeľné“ pre nastavovanie regulácie alebo aspoň vnímanie špecifík telekomunikačných operátorov, ktoré sú vlastné pre prevádzkovanie telekomunikačných sietí.

Schopnosť vyrovnávať straty, hoci nie v plnom rozsahu, sa darilo najmä využívaniu najmodernejších technológií. Medzi ne patrí umelá inteligencia (AI) využívaná v optimalizácii zdrojov siete, napríklad pri vypínaní alebo zapínaní niektorých komponentov siete podľa aktuálnej alebo predvídanej prevádzky v sieti. Úplné vypínanie starších generácií mobilných sietí a ich nahradenie novšími a energeticky efektívnejšími technológiami rovnako dopomohli. Zároveň sa v ostatnom období rozšírilo aj využívanie prvkov slnečnej energie.

Pri súčasnom náraste cien elektrickej energie, ktorému však sektor čelí už od konca roku 2020, však už žiadny zo spomínaných nástrojov nestačí. Telekomunikačné odvetvie, tak ako mnohé iné, závislé od ceny tejto dôležitej komodity, musí preto upriamiť pozornosť štátnych a regulačných orgánov na svoje potreby. Aj vďaka tomu tak bude môcť plnohodnotne plniť svoju funkciu v súlade s tým, čo sa od neho očakáva. Nie je totiž tajomstvom, že niektoré komponenty telekomunikačných sietí patria aj do tzv. kritickej infraštruktúry štátu, pričom sa pri nich požaduje nepretržitá a bezproblémová prevádzka.

Zmena systému výpočtu poplatku TPS (Tarifa za prevádzkovanie systému), na prelome rokov 2021 a 2022, je pre operátorov jednou z navrhovaných možností. Podnikateľské subjekty združené vo Fóre pre komunikačné technológie (CTF) v súčasnosti spolu s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) hľadajú riešenie situácie, ktoré by zohľadňovalo špecifiká telekomunikačného odvetvia.

To by zároveň dopomohlo sektoru absorbovať narastajúce ceny elektrickej energie tak, aby sa zmeny negatívne nedotkli cien koncových používateľov či znižovania investícií do nových technológií a rozširovania pokrytia.