Akčný plán pre boj s dezinformáciami by mal Úniu pripraviť na pokusy o ovplyvňovanie májových volieb do europarlamentu. Návrh obsahuje zriadenie systému rýchleho varovania aj apely na zvýšenie financovania, mediálnu gramotnosť a zodpovedný prístup od technologických gigantov.
Komisári Andrus Ansip, Věra Jourová, Julian King a Mariya Gabrielová predstavili Akčný plán pre boj s dezinformáciami. Únia sa šírenia fake news obáva v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu.
Jedným zo základných bodov návrhu je zdvojnásobenie finančných prostriedkov určených k boju s dezinformáciami. V roku 2019 by rozpočet v tejto položke mal vyrásť na päť miliónov eur, z 1,9 milióna v roku 2018.
Päťmiliónový rozpočet alokovaný v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť je však podľa viacerých odborníkov, novinárov a politikov nedostatočný. Priznáva to aj jeden z autorov akčného plánu, podpredseda Komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip.
„Päť miliónov eur nestačí. Vieme, že Rusi investujú do prokremeľskej propagandy obrovské sumy. RT, Sputnik a iné médiá majú ročný rozpočet vo výške 1,1 miliardy eur. Máme tu továreň na trollov v Petrohrade, ktorá má podľa niektorých zdrojov až tisíc pracovníkov na plný úväzok,“ povedal Ansip.
Fake news po voľbách nezmiznú
Novinári spolu s predstavením akčného plánu očakávali aj správu o dodržiavaní kódexu pravidiel boja proti fake news, dobrovoľného rámca s cieľom potlačiť dezinformácie v internetovom priestore, ktorá však predstavená nebola.
Kódex bol podpísaný skupinou technologických gigantov medzi, ktorých patria Facebook, Google, Twitter a Mozilla, ako aj obchodné združenia zastupujúce online platformy a reklamný priemysel.
Zdroj z prostredia Únie EURACTIVU prezradil, že plán v súčasnosti počíta s publikovaním prvej správy v januári budúceho roku. Ďalšie správy monitorujúce súlad praktík s kódexom by mali nasledovať na mesačnej báze medzi januárom a májom. Finálna správa by mala byť k dispozícii na jeseň 2019.
Všetky správy budú k dispozícií verejnosti aby tak používatelia mohli sami monitorovať šírenie fake news pred májovými voľbami.
How can we build up the EU's capabilities to fight disinformation?
• Improve detection
• Coordinate response
• Online platforms and industry
• Raise awareness and empower citizensMore on the action plan here → https://t.co/QumhICADoC #EUvsDisinfo #EUprotects pic.twitter.com/Ii7F5Z1R0g
— European Commission 🇪🇺 (@EU_Commission) December 5, 2018
O problémoch okolo časového rozvrhu a rozpočtových prostriedkoch pre EURACTIV hovoril Ravi Vatrapu, hovorca konzultačnej skupiny pre dezinformácie, ktorá spolu s Komisiou na príprave kódexu pracovala.
„Dátumy sa zdajú byť politicky výhodné a účelové, ale neboli nám poskytnuté nijaké odôvodnenia prečo bol stanovený práve tento termín ukončenia ani ako bol vypočítaný rozpočet,“ povedal Vatrapu
„Prestanú fake news po uplynutí stanoveného času a vyčerpaní rozpočtu existovať?“ pýta sa Vatrapu.
Systém rýchleho varovania aj mediálna gramotnosť
Akčný plán boja proti dezinformáciám pokrýva štyri oblasti.
V prvom rade volá po zvýšenom financovaní a širších ľudských kapacitách pracujúcich v operačnej skupine pre strategickú komunikáciu (East StratCom Task Force, pozn. red.).
V rámci plánu by mal byť zriadený systém rýchleho varovania za pomoci ktorého sa štáty budú môcť vzájomne varovať pred dezinformačnými hrozbami. Podľa zdroju z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť bude systém pozostávať z uzavretej siete, kde budú členské štáty môcť nahlasovať dezinformácie a efektívne ich tak medzi sebou zdieľať. Systém by mal byť spustený v marci budúceho roku.
Signatári kódexu pravidiel boja proti dezinformáciám by ďalej mali zabezpečiť jeho dodržiavanie. Komisia technologických požiadala aby od januára pripravovali mesačné správy o pokroku v procese implementácie stanovených pravidiel.
Pozornosť je venovaná aj všeobecnej spoločenskej odolnosti voči dezinformačným kampaniam. Členské štáty Únie by mali zabezpečiť mediálnu gramotnosť svojich obyvateľov a takisto by mali poskytovať dostatočnú podporu skupinám fact-checkerov a výskumníkov.
O hrozbách nie sú pochybnosti
Na Komisiu začala už začiatkom tohto roku v otázke boja proti dezinformačným kampaniam tlačiť Európska rada.
Medzičasom Komisia vypracovala kódex postupov proti šíreniu fake news, ktorý v októbri podpísal Facebook, Google či Twitter.
Kódex je samoregulačný rámec, ktorý pokrýva päť bodov boja proti fake news na internete:
- Odstrihnutie firiem šíriacich dezinformácie od príjmov z reklám
- Blokovanie falošných účtov a online
- Transparentnejší politický marketing
- Zjednodušenie nahlasovania prípadov fake news používateľmi.
- Rámec pre monitorovanie šírenia dezinformácii.
V Európe je po údajných ruských pokusoch o ovplyvňovanie amerických prezidentských volieb a referende o Brexite napätá atmosféra.
„V zdravej demokracii prebieha otvorená, slobodná a spravodlivá verejná diskusia. Je našou povinnosťou chrániť tento priestor a nikomu nedovoliť, aby šíril dezinformácie, ktoré podnecujú nenávisť, nezhody a nedôveru v demokraciu,“ povedala Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničie a bezpečnosť Federica Mogheriniová.
Občanov Európskej únii varovala aj ruská novinárka Ľudmila Savčuková, ktorej sa v roku 2015 podarilo infiltrovať do ruskej továrne na trollov, viac známej pod menom Agentúra pre výskum internetu, v Petrohrade.
„Nemám žiadne pochybnosti o hrozbách, ktorým Európska únia pred budúcoročnými voľbami čelí,“ povedala Savčuková.
Lídri by mali o pláne diskutovať budúci týždeň na zasadaní Európskej rady v Bruseli.