Eurokomisári predstavili plán boja s dezinformáciami, financovanie stále považujú za nedostatočné

Protestná akcia proti šíreniu dezinformácií na Facebooku pred budovou Európskej komisie v Bruseli. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Akčný plán pre boj s dezinformáciami by mal Úniu pripraviť na pokusy o ovplyvňovanie májových volieb do europarlamentu. Návrh obsahuje zriadenie systému rýchleho varovania aj apely na zvýšenie financovania, mediálnu gramotnosť a zodpovedný prístup od technologických gigantov.

Komisári Andrus Ansip, Věra Jourová, Julian King a Mariya Gabrielová predstavili Akčný plán pre boj s dezinformáciami.  Únia sa šírenia fake news obáva v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu.

Jedným zo základných bodov návrhu je zdvojnásobenie finančných prostriedkov určených k boju s dezinformáciami. V roku 2019 by rozpočet v tejto položke mal vyrásť na päť miliónov eur, z 1,9 milióna v roku 2018.

Päťmiliónový rozpočet alokovaný v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť je však podľa viacerých odborníkov, novinárov a politikov nedostatočný. Priznáva to aj jeden z autorov akčného plánu, podpredseda Komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip.

Za kyberútokmi na český rezort diplomacie boli ruskí hackeri

Za minuloročným kybernetickým útokom na české ministerstvo zahraničných vecí boli podľa českej spravodajskej služby ruskí spravodajcovia. Okrem ruských a čínskych aktivít iné štáty aktivity tohto charakteru v Čechách neuskutočňovali.

„Päť miliónov eur nestačí. Vieme, že Rusi investujú do prokremeľskej propagandy obrovské sumy. RT, Sputnik a iné médiá majú ročný rozpočet vo výške 1,1 miliardy eur. Máme tu továreň na trollov v Petrohrade, ktorá má podľa niektorých zdrojov až tisíc pracovníkov na plný úväzok,“ povedal Ansip.

Fake news po voľbách nezmiznú

Novinári spolu s predstavením akčného plánu očakávali aj správu o dodržiavaní kódexu pravidiel boja proti fake news, dobrovoľného rámca s cieľom potlačiť dezinformácie v internetovom priestore, ktorá však predstavená nebola.

Kódex bol podpísaný skupinou technologických gigantov medzi, ktorých patria Facebook, Google, Twitter a Mozilla, ako aj obchodné združenia zastupujúce online platformy a reklamný priemysel.

Zdroj z prostredia Únie EURACTIVU prezradil, že plán v súčasnosti počíta s publikovaním prvej správy v januári budúceho roku. Ďalšie správy monitorujúce súlad praktík s kódexom by mali nasledovať na mesačnej báze medzi januárom a májom. Finálna správa by mala byť k dispozícii na jeseň 2019.

Všetky správy budú k dispozícií verejnosti aby tak používatelia mohli sami monitorovať šírenie fake news pred májovými voľbami.

O problémoch okolo časového rozvrhu a rozpočtových prostriedkoch pre EURACTIV hovoril Ravi Vatrapu, hovorca konzultačnej skupiny pre dezinformácie, ktorá spolu s Komisiou na príprave kódexu pracovala.

„Dátumy sa zdajú byť politicky výhodné a účelové, ale neboli nám poskytnuté nijaké odôvodnenia prečo bol stanovený práve tento termín ukončenia ani ako bol vypočítaný rozpočet,“ povedal Vatrapu

„Prestanú fake news po uplynutí stanoveného času a vyčerpaní rozpočtu existovať?“ pýta sa Vatrapu.

Systém rýchleho varovania aj mediálna gramotnosť

Akčný plán boja proti dezinformáciám pokrýva štyri oblasti.

V prvom rade volá po zvýšenom financovaní a širších ľudských kapacitách pracujúcich v operačnej skupine pre strategickú komunikáciu (East StratCom Task Force, pozn. red.).

V rámci plánu by mal byť zriadený systém rýchleho varovania za pomoci ktorého sa štáty budú môcť vzájomne varovať pred dezinformačnými hrozbami. Podľa zdroju z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť bude systém pozostávať z uzavretej siete, kde budú členské štáty môcť nahlasovať dezinformácie a efektívne ich tak medzi sebou zdieľať. Systém by mal byť spustený v marci budúceho roku.

Signatári kódexu pravidiel boja proti dezinformáciám by ďalej mali zabezpečiť jeho dodržiavanie. Komisia technologických požiadala aby od januára pripravovali mesačné správy o pokroku v procese implementácie stanovených pravidiel.

Pozornosť je venovaná aj všeobecnej spoločenskej odolnosti voči dezinformačným kampaniam. Členské štáty Únie by mali zabezpečiť mediálnu gramotnosť svojich obyvateľov a takisto by mali poskytovať dostatočnú podporu skupinám fact-checkerov a výskumníkov.

O hrozbách nie sú pochybnosti

Na Komisiu začala už začiatkom tohto roku v otázke boja proti dezinformačným kampaniam tlačiť Európska rada.

Medzičasom Komisia vypracovala kódex postupov proti šíreniu fake news, ktorý v októbri podpísal Facebook, Google či Twitter.

Únia sa pripravuje na odvrátenie pokusov o manipuláciu eurovolieb

Kauza Cambridge Analytica tento rok otriasla americkou demokraciou. Rovnaké nebezpečenstvo môže hroziť aj Európskej únii v májových voľbách do Európskeho parlamentu. Komisia na hrozbu odpovedá balíčkom opatrení, pracovnými skupinami aj novými reguláciami.

Kódex je samoregulačný rámec, ktorý pokrýva päť bodov boja proti fake news na internete:

  • Odstrihnutie firiem šíriacich dezinformácie od príjmov z reklám
  • Blokovanie falošných účtov a online
  • Transparentnejší politický marketing
  • Zjednodušenie nahlasovania prípadov fake news používateľmi.
  • Rámec pre monitorovanie šírenia dezinformácii.

V Európe je po údajných ruských pokusoch o ovplyvňovanie amerických prezidentských volieb a referende o Brexite napätá atmosféra.

„V zdravej demokracii prebieha otvorená, slobodná a spravodlivá verejná diskusia. Je našou povinnosťou chrániť tento priestor a nikomu nedovoliť, aby šíril dezinformácie, ktoré podnecujú nenávisť, nezhody a nedôveru v demokraciu,“ povedala Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničie a bezpečnosť Federica Mogheriniová.

Občanov Európskej únii varovala aj ruská novinárka Ľudmila Savčuková, ktorej sa v roku 2015 podarilo infiltrovať do ruskej továrne na trollov, viac známej pod menom Agentúra pre výskum internetu, v Petrohrade.

„Nemám žiadne pochybnosti o hrozbách, ktorým Európska únia pred budúcoročnými voľbami čelí,“ povedala Savčuková.

Lídri by mali o pláne diskutovať budúci týždeň na zasadaní Európskej rady v Bruseli.