Eurokomisia: Firmy ako Google, Netflix či Meta by mali za telekomunikačné siete platiť

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Technologickí giganti by mali podľa eurokomisie znášať časť nákladov európskej telekomunikačnej siete. Ich služby totiž generujú obrovskú návštevnosť a siete zaťažujú na viac ako 56 percent, tvrdia operátori. Európska komisia chce koncom roka priniesť legislatívu, ktorá platformy prinúti prispieť na budovanie sietí.

Telekomunikačné firmy, ktoré sú v členských štátoch zodpovedné za výstavbu sietí, tvrdia, že nadštandardné služby (tzv. služby over-the-top, OTT) ako online videá, videohovory či ďalší na dáta náročný servis generujú čoraz viac prevádzky na sieťach. Vyššie nároky si potom vyžadujú investície do modernizácie sietí. Tieto náklady však nie sú podľa telekomunikácií spravodlivo rozdelené.

Služby veľkých firiem ako Meta so sieťami Facebook či Instagram, Alphabet s prehliadačom Google, ale aj Apple, Amazon, Netflix či Microsoft vyžadujú na svoju prevádzku najviac dát, čím najzásadnejšie zaťažujú aj siete. Podľa štúdie, ktorú zverejnila Asociácia európskych operátorov telekomunikačných sietí (ETNO), predstavujú ich služby viac ako 56 percent celej sieťovej prevádzky.

Konektivita v Únii: Základom politiky a regulácie musia byť investície do sieťovej infraštruktúry

Podľa asociácie Digital Europe je politika spravovania sietí v Únii príliš roztrieštená a pomalá na to, aby EÚ dokázala prilákať veľké investície. Ich nedostatočná návratnosť a pomalé aukcie frekvenčného spektra potrebuje Európa napraviť čo najskôr.

Podľa ETNO investovali prevádzkovatelia sietí za posledných desať rokov v Európe viac ako 500 miliárd eur do rozvoja svojich pevných a mobilných telekomunikačných sietí. Techgiganti, ktorí podľa štúdií profitujú z ich dostupnosti najviac, sa však na budovaní sietí nemusia na rozdiel od telekomunikačných operátorov podieľať.

Štúdia Frontier Economics, ktorú financovali operátori, vyčíslila náklady, ktoré platformy spôsobujú telekomunikačným spoločnostiam, na 36 až 40 miliárd eur ročne. Operátori tvrdia, že takéto vysoké výdavky môžu techgiganti telekomunikačnému sektoru spôsobovať len pre svoje silné postavenie na trhu. Silné lobby zároveň podľa nich znemožňuje vyjednávanie o spravodlivých obchodných podmienkach.

Poskytovatelia online služieb: Návštevnosť generujú používatelia

Techgiganti neostávajú voči kritike telekomunikačného sektora pasívni. Podľa nich to nie sú firmy, ktoré generujú návštevnosť, ale používatelia, ktorí si za služby sietí aj platia.

„Situácia je podobná akoby energetické spoločnosti chceli vyberať poplatky od výrobcov spotrebičov za spotrebu energie práčok, zatiaľ čo spotrebitelia už za skutočné množstvo energie spotrebovanej pri praní bielizne platia,“ povedal Christian Borggreen, viceprezident Asociácie počítačového a komunikačného priemyslu (CCIA).

Poskytovatelia online služieb tiež poukazujú na to, že k rozvoju internetovej infraštruktúry už v súčasnosti prispievajú. Príkladom je výstavba hyperškálových dátových centier, siete na poskytovanie obsahu, ktoré odľahčujú hlavnú sieťovú štruktúru operátorov, či do nových technológií ako všestranné kódovanie videí či variabilná bitová rýchlosť. Firmy ako Google či Facebook navyše investujú do budovania podmorských káblov.

Štúdia z roku 2018, financovaná techspoločnosťami, dokonca uvádzala, že medzi rokmi 2014 až 2018 investovali poskytovatelia online služieb do rozvoja infraštruktúry až 75 miliárd dolárov ročne.

Už o rok budú digitálne platformy v Únii iné. Techgiganti dostanú nové povinnosti

Nové pravidlá európskeho digitálneho trhu namierené voči techgigantom začnú v Únii platiť už na budúci rok. Najväčšie platformy už nebudú môcť zvýhodňovať svoje produkty, bez súhlasu využívať dáta používateľov a ponesú aj dôkazné bremeno pri preukazovaní dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže.

Firmy tiež zdôrazňujú, že prevažná väčšina sieťových nákladov telekomunikačných spoločností sa sústreďuje v prístupovej sieti, teda na tzv. poslednej míli, ktorá poskytuje konečné pripojenie do domácnosti. „Náklady na prístupovú sieť rastú úmerne počtu účastníkov, nie návštevnosti,“ zdôrazňujú platformy združené v Európskej koalícii VOD (video-on-demand, video na požiadanie, pozn. red.), ktorá zastrešuje firmy ako Netflix, Paramount či Sky.

Experti tiež varujú, že ak budú musieť technologické spoločnosti za používanie telekomunikačných sietí platiť viac, mohlo by ich to ešte viac posmeliť k vytvoreniu vlastnej internetovej infraštruktúry. Nad ňou by potom orgány správy vrátane EÚ mali pravdepodobne ešte menšiu kontrolu.

Výzvy pre Komisiu

Európska komisia si však problém začína čoraz intenzívnejšie všímať.

„Myslím si, že tu existuje problém, ktorý musíme veľmi dôrazne zvážiť, a tým je otázka spravodlivého príspevku na telekomunikačné siete,” povedala Margrethe Vestager na minulotýždňovej tlačovej konferencii. Eurokomisárka, zodpovedná za digitálnu politiku Únie, rovnako ukazuje prstom na veľkých „hráčov, ktorí generujú obrovskú návštevnosť, a tá potom umožňuje ich podnikanie, no v skutočnosti neprispievajú na to, aby návštevnosť umožňovali.“

Únia chce dofinancovať 5G služby, operátorom chýba slovenský plán

Pokrývanie koridorov 5G považuje Únia za prioritu. Ich skvalitnenie dokonca finančne podporí. Záujem majú aj slovenskí operátori. Do výzvy, ktorá zafinancuje služby nad rámec ich licenčných povinností, sa ale zapoja až po tom, ako štát naformuluje svoje priority a dofinancovanie.

Eurokomisár Thierry Breton, zodpovedný za vnútorný trh, v rozhovore pre francúzsky Les Echos priznal, že európska exekutíva na riešení situácie pracuje už rok a návrh predstaví koncom roka 2022.

„Pravidlá, ktoré platia už dvadsať rokov, sa míňajú účinku. Prevádzkovatelia sietí už nemajú za svoje investície férovú návratnosť. Aj preto musíme reorganizovať prerozdelenie nákladov za siete,“ povedal v rozhovore Breton.

Legislatívny zásah sľubuje už dlhší čas aj pracovný program Komisie. Tá chce nájsť „riešenie nerovnováhy síl v online priestore“.

Rovnakú potrebu zdôrazňovala aj Deklarácia o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí z januára. V nej sa Komisia zaviazala „vytvoriť vhodné rámce na to, aby mohli všetci účastníci trhu využívajúci výhody digitálnej transformácie prevziať osobnú spoločenskú zodpovednosť a spravodlivo a rovnomerne prispievať k nákladom na verejné statky, služby a infraštruktúry v prospech všetkých Európanov“.

Pred eurokomisiou je však stále niekoľko výziev. Zatiaľ totiž nie je jasné, akú rovnováhu nastaví medzi spoločnosťami, keďže napríklad filmová platforma Netflix využíva oveľa viac dát ako prehliadač Google.

Štúdia ETNO navrhuje obmedziť takéto poplatky na niekoľko veľkých internetových spoločností buď na základe pojmu „gatekeeperov“, ktorý stanovuje nový Zákona o digitálnych trhoch (Digital Markets Act) alebo „veľmi veľkých online platforiem“ podľa Zákona o digitálnych službách (Digital Services Act).

Telekomunikační operátori navrhujú aj regulovaný mechanizmus pre priame dohody podľa vzoru Smernice o autorských právach. Tá poskytuje precedens v tom, že núti platformy platiť príspevok skutočnému tvorcovi obsahu.

Zatiaľ tiež nie je jasné, ako si bude Komisia vykladať výšku „primeranej kompenzácie“ za služby alebo ako zabezpečí, aby sa vyššie príjmy operátorov naozaj investovali do budovania infraštruktúry a pre prospech spotrebiteľov.