Eurokomisia predstavila kľúčovú legislatívu, ktorá ovplyvní online služby naprieč Úniou

Podpredsedníčka komisie Margrethe Vestager a komisár Thierry Breton. [EPA-EFE/Oliver Hoslet]

Nákup na internete, zodpovednosť za publikovaný online obsah, internetová reklama, či prístup k dátam. Obrovská legislatíva o digitálnych službách v EÚ ovplyvní nielen ich poskytovateľov, ale aj používateľov. Jej konečná podoba by po diskusiách mohla začať platiť v roku 2023.

Európska komisia dnes (15. decembra) predstavila dve zásadné legislatívy, ktoré upravia povinnosti a práva na digitálnom trhu naprieč Úniou. Dotknúť by sa mali všetkých Európanov, ktorí na internete veci predávajú alebo nakupujú, či využívajú iné služby, vrátane sociálnych sietí.

Cieľom pravidiel je vytvoriť bezpečnejší online priestor, v ktorom sa dodržiavajú základné práva, no zároveň upraviť toto prostredie tak, aby bolo otvorené inováciám a súťaži. Únia má totiž ambíciu vytvoriť také pravidlá, podľa ktorých by mohli reguláciu digitálnych služieb nastavovať aj iné krajiny sveta, keďže stále ide o pomerne nové, málo kontrolované odvetvie.

Prvou časťou balíka je zákon o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA). Ten sa primárne týka online sprostredkovateľov a platforiem. Pravidlá by mal nastaviť napríklad aj pre online nakupovanie, sociálne siete, platformy na zdieľanie rozličného obsahu, internetové obchody s aplikáciami, či platformy na ubytovanie a cestovanie.

Druhou legislatívou je zákon o digitálnych trhoch (Digital Markets Act, DMA), ktorý prináša sériu ex ante opatrení. Týka sa však iba veľkých spoločností, ktoré predstavujú tzv. gatekeepers, akýchsi vrátnikov na digitálnom trhu. Ich úloha je totiž zásadná, pretože nastavujú nielen pravidlá medzi používateľmi a biznisom, ale zásadne ovplyvňujú samotnú štruktúru systému. Niektoré veľké firmy dokonca podľa Komisie zneužívajú algoritmy, pričom podporujú online šírenie dezinformácií, hoaxov a rozličných neprávd.

Technologické giganty: Európska legislatíva o digislužbách by sa mala vyhnúť pravidlám o „škodlivom" obsahu

Nové európske opatrenia, ktoré majú regulovať web, by sa mali v prvom rade vyhnúť takým pravidlám, ktoré by online obsah označovali za „škodlivý“ a namiesto toho hovoriť o „nelegálnom“ obsahu, tvrdí združenie, zastupujúce najväčšie online platformy.

Nariadenie o elektronickom obchode, známe ako eCommerce Directive, platí v Únii od júna 2000. Práve ono upravovalo povinnosti a práva na digitálnom trhu ostatných 20 rokov. Nová legislatíva bude z tohto nariadenia vychádzať, avšak prinesie aj nové oblasti, o ktorých sa pred dvomi dekádami v Únii ešte ani nehovorilo.

Bezpečnosť, transparentnosť a vymožiteľnosť

Digitálne služby v sebe zahŕňajú veľkú kategóriu online služieb, od jednoduchých webových stránok až po služby internetovej infraštruktúry a online platforiem.

Bezpečnosť používateľov, transparentnosť platforiem a jasné vymáhanie dodržiavania pravidiel sú podľa podpredsedníčky Európskej komisie Margrethe Vestager tri kľúčové princípy, ktoré chcela Komisia do novej legislatívy zaradiť.

Digitálne platformy budú povinné odstrániť nelegálny obsah

Zákon o digitálnych službách (DSA), ktorý 2. decembra predloží Európska komisia, má obsahovať aj povinnosť digitálnych platforiem odstraňovať nelegálny obsah. Ak to neurobia, budú m hroziť vysoké pokuty.

Eurokomisia predpokladá, že pre používateľov prinesie nová legislatíva najmä výhody. Sľubuje väčšiu online bezpečnosť, viac možností na trhu, no zaručiť chce aj ochranu slobody prejavu.

Autority, ktoré budú dodržiavanie nových pravidiel kontrolovať a vymáhať, by mali tiež dostať nové nástroje. Požiadať o stiahnutie obsahu, či prístup k informáciám by po novom mali mať naprieč európskymi hranicami. Práve im by platformy mali posielať správy o podozreniach na trestný čin.

Zlepšiť by sa malo podľa návrhu aj postavenie tvorcov obsahu a tých, ktorí k online výstupom majú práva. Praktickejšie by mali byť nastavené mechanizmy na sťažnosti, pričom by niektorí mohli získať aj štatút „dôveryhodného nahlasovateľa“.

Na veľkosti záleží

Platformám však pribudne hneď niekoľko povinností. Pokiaľ ide o nelegálny obsah, od platforiem sa bude vyžadovať, aby preukázali, že nemajú „reálne vedomosti“ o prítomnosti takéhoto materiálu na svojich stránkach, alebo aby preukázali, že by „konali prirýchlo“ s cieľom odstrániť alebo zakázať prístup k obsahu. Ak sa im to nepodarí, za nelegálny obsah budú niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť.

Legislatíva však jasne rozlišuje medzi malými platformami a veľkými technologickými gigantami, a to najmä v súvislosti s povinnosťami, ktoré jednotliví poskytovatelia digitálnych služieb budú mať. „Veľmi veľké online platformy môžu prinášať spoločenské riziká, ktoré sa líšia rozsahom a dopadom od rizík spôsobených menšími platformami,“ potvrdzuje Komisia.

„Pre nás v Európe nie je žiadna firma príliš veľká. No čím väčšie spoločnosti sú, tým viac povinností a zodpovednosti majú,“ povedal komisár pre vnútorný trh, Thierry Breton.

Digitálna koalícia zo strednej Európy: Legislatíva o digislužbách musí myslieť na malé podniky

V rámci verejnej konzultácie k pripravovanej celoeurópskej legislatíve o digitálnych službách varujú regionálne asociácie pred nadmerným zaťažovaním menších firiem. O tom, čo je na internete prípustné, musí podľa nich rozhodnúť štát, nie firma.

Za „veľmi veľké online platformy“ európska exekutíva považuje platformy s viac ako 45 miliónmi užívateľov, čo je hranica vyššia ako očakávali experti. Napríklad americký Twitter, ktorý má v Únii menej používateľov, by ním zatiaľ nebol. Komisárka Vestager však potvrdila, že rozhodnutie o tom, či do kategórie gatekeeper-ov patria alebo nie, bude na samotných firmách.

Od gigantov bude požadovať, aby sami posudzovali aj systémové riziká, ktoré vyplývajú z fungovania a využívania ich služieb. Informovať by mali príslušné orgány aj o tom, ako by sa príjemcami služieb dali potenciálne zneužiť. Eurokomisia chce byť rovnako informovaná aj o systémoch a algoritmoch, na ktorých základe ponúkajú platformy používateľom obsah, či reklamu.

Legislatíva o digitálnych službách: V4 chce rozlišovať medzi nelegálnym a škodlivým obsahom na internete

Maďari chcú „cenzúru svojich občanov“ na internete kontrolovať sami. Slováci by privítali databázu online politickej reklamy. Česi sa obávajú nahrávacích filtrov platforiem a Poliaci aj profitu techgigantov z podnecovania agresie.

Ak platformy nesplnia podmienky, ktoré Komisia navrhuje, pokuty sa môžu vyšplhať až na šesť percent ročného príjmu pri DSA a desať percent pri DMA, čo v prípade techgigantov môže znamenať aj miliardy eur. Napríklad príjem spoločnosti Facebook v roku 2019 dosiahol takmer 60 miliárd eur.

Podľa návrhu novej legislatívy, by veľkí poskytovatelia digitálnych služieb so sídlom mimo Únie mali mať v EÚ „zákonného zástupcu“, na ktorého by sa mohli príslušné orgány Únie obracať v súvislosti s dohľadom a prípadne aj vynucovaním konkrétnych opatrení.

Slovensko iniciatívu víta

Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktoré bude čiastočne zodpovedné za vyjednávania o novej legislatíve za Slovensko, privítalo iniciatívu eurokomisie.

Za dôležité považuje najmä zachovanie doterajších kľúčových princípov elektronického obchodu, ako princíp krajiny pôvodu, obmedzený režim zodpovednosti pre platformy, či nezavádzanie všeobecnej monitorovacej povinnosti. Podľa MIRRI totiž práve tieto princípy umožnili „dynamický rozvoj digitálnej ekonomiky Európy, postavenej na technologickej neutralite a dodržiavaní základných ľudských práv“.

„Vidíme, že dnes veľké online platformy vrátane známych sociálnych sietí získavajú dominanciu nad menšími hráčmi, a že digitálne médiá významne ovplyvňujú  spôsob, akým vnímame každodenný svet. Členské štáty EÚ preto musia nájsť spoločne spôsoby, ako výrazne obmedziť šírenie a dostupnosť nelegálneho a škodlivého obsahu s ohľadom na zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva vrátane detí,“ uviedol pre EURACTIV.sk rezort informatizácie.

Vzhľadom na to, že okrem MIRRI budú mnohé aspekty novej legislatívy pokrývať aj rezorty kultúry, no najmä hospodárstva, debata na Slovensku bude o to komplexnejšia.