Nemecko bolo v posledných rokoch hlavným cieľom ruských dezinformačných kampaní spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie. Vyplýva to zo správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.
Správa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyšla v utorok (9. marca) v Bruseli. Podľa nej od konca roku 2015 šírili ruské médiá blízke Kremľu klamlivé správy o Nemecku, a to viac ako v sedemsto prípadoch.
Ide o polovicu viac falošných správ, než bolo napísaných o Francúzsku (300) a zhruba štyri razy toľko, čo sa rozšírilo o Taliansku (170). Cieľom ruských dezinformačných webov sa 40-krát stalo i Španielsko.
ESVČ analyzuje verejne prístupné mediálne správy a výroky na svojej webstránke EU vs. Disinfo.
„Žiadna iná krajina nebola v uplynulých rokoch častejším cieľom falošných informácií ruských médií než Nemecko,“ píše sa v správe. Okrem vplyvu ruských médií ide aj o systematické kampane na politickej úrovni. Nemeckým politikom sa napríklad často vyčíta, že sa vyhýbajú dialógu s Ruskom. „Kremeľ vytvára o Nemecku obraz, v ktorom v chóre iracionálnej ‘rusofóbie’ existuje len niekoľko rozumných hlasov,“ uvádza sa v správe.
Za Navaľného?
Ako príklad je vykreslený príbeh jednej ruskej rodiny žijúcej v Berlíne zo začiatku februára, ktorej úrady podľa polície pre nedostatočnú starostlivosť odobrali tri deti. Ruské médiá a politici obvinili nemecké úrady zo systematického utláčania Rusov v Nemecku. Podľa nacionalistickej webovej stránky však policajt počas akcie kričal: „To je za Navaľného“.
Kritik Kremľa Alexej Navaľnyj sa po otrave nervovoparalytickou látkou novičok, z ktorej obviňuje okruh ľudí okolo ruského prezidenta Vladimira Putina, liečil v Nemecku. Po návrate do Moskvy ho zadržali a odsúdili na trest väzenia.
Práve v súvislosti s opozičným politikom Navaľným sa šírilo viacero konšpirácií – ruské médiá napríklad zverejnili falošný dokument, podľa ktorého má Navaľného manželka nemecké občianstvo.
Správa ESVČ zároveň poukazuje na dvojtvárny postoj Ruska. Rôzne zavádzajúce príbehy totiž často nie sú dostupné v ponuke nemeckojazyčného vysielania ruských médií. Kremeľ a ruský rezort diplomacie navyše na jednej strane demonštrujú, že sú otvorení dialógu, no na strane druhej schvaľujú mediálne útoky na Nemecko či iné štáty EÚ. Takéto konanie rozsieva neistotu a nezhody a vytvára väčší manévrovací priestor pre ruských úradníkov, komentuje DPA.