Európska legislatíva o digitálnych službách: Komisia medzi platformami nechce monopoly

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

EÚ chce ešte tento rok predstaviť nariadenie, ktoré by regulovalo online platformy a vyriešilo by množstvo problémov, týkajúcich sa hospodárskej súťaže na digitálnom trhu. Malo by ísť o najambicióznejší projekt Jednotného digitálneho trhu tohto legislatívneho obdobia.

Podpredsedníčka Európskej komisie pre digitálnu agendu vo svojom pondelkovom (4. mája) vystúpení pred europoslancami vo Výbore pre vnútorný trh poznamenala, že v rámci budúceho európskeho nariadenia o digitálnych službách (tzv. Digital Services Act) by mal byť nápomocný najmä „nový nástroj súťaže“.

Ten by sa ako súčasť legislatívy, ktorú má Komisia predložiť do konca roka, mal zamerať na ochranu deformovania trhu. V oblasti digitálnych platforiem totiž platí, že individuálne spoločnosti získavajú monopolné postavenie na trhu, ako aj mohutné zisky, vďaka ktorým obmedzujú konkurenčné prostredie.

„Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme takémuto scenáru zabránili. Videli sme totiž, čo všetko sa môže udiať, ak máme na rôznych digitálnych trhoch aj rozličných digitálnych „strážcov“ (ktorí obmedzujú vstup do digitálneho priestoru, pozn. red.),“ uviedla Margrethe Vestager.

„Potrebujeme nástroje, ktoré nám pomôžu vtedy, keď veci nedokážu efektívne vyriešiť jednotlivci. A rovnako zaistiť, aby sme sa nedostali do situácie, kedy sa z trhu vytráca súťaž.“

Únia má novú stratégiu pre dáta a umelú inteligenciu

Eurokomisia chce, aby každý občan, zamestnanec a firma v EÚ mali spravodlivé šance na využívanie výhod digitalizácie.

Európska komisia v stredu (19. februára) predstavila stratégiu v oblasti digitálnej transformácie a umelej inteligencie. Ide o stratégiu, ktorá funguje …

O nariadení už diskutuje europarlament

Podpredsedníčka Komisie pre digitálnu oblasť ďalej uviedla, že niektoré praktiky, obmedzujúce konkurenciu v digitálnej ekonomike, môžu vyžadovať zavedenie „normatívnych“ opatrení. Ich cieľom by bolo „vrátiť hospodársku súťaž späť na trh, ktorý pre nezákonné aktivity trpí“.

Rovnako vyjadrila všeobecný súhlas s návrhom správy o legislatíve, ktorý vypracoval spravodajca Výboru pre vnútorný trh, europoslanec Alex Agius Saliba (S&D). Vestager ocenila najmä dôraz, ktorý návrh kladie na stanovenie pravidiel ex ante, zabezpečujúce, aby veľké platformy obchodovali spravodlivo a boli konkurencieschopné.

Saliba v pondelok zdôraznil, že jeho správa obsahuje opatrenia na zachovanie niektorých základných zásad smernice o elektronickom obchode, vrátane doložky o vnútornom trhu, zákazu uloženia všeobecnej povinnosti monitorovania a oslobodenia od zodpovednosti za nelegálny online obsah.

Podľa českého europoslanca a podpredsedu europarlamentu Marcela Kolaja  (Piráti/Zelení-EFA), zásada „čo je nezákonné offline, je tiež nezákonné online“ sama osebe nestačí. „Ochrana základných práv by mala byť takisto rovnaká aj v online priestore, a to najmä sloboda prejavu, právo na súkromie, či riadny proces,“ uvádza Kolaja. V návrhu správy Výboru podľa neho chýba „odkaz na riadny postup, ktorý sa musí vo všetkých prípadoch rešpektovať“, pričom by sa „mal vždy zabezpečiť súdny dohľad“. „Namiesto toho, aby platformy do svojich zmluvných podmienok zahŕňali viac oblastí, žiadosti o odstránenie by sa mali zakladať na konkrétnom právnom základe,“ dodáva europoslanec.

Preskúmanie návrhu Salibovej správy však bolo napokon skrátené kvôli viacerým technickým problémom, súvisiacim s videokonferenciou zo schôdze Výboru pre vnútorný trh. Predsedníčka výboru Petra De Sutter najprv navrhla, aby tieňoví spravodajcovia mohli svoje pripomienky predložiť aj v písomnej forme. Nesúhlasila však česká europoslankyňa Dita Charanzová (ANO/RE), podľa ktorej si správa vo Výbore zaslúži „riadnu diskusiu“.

Okrem správy Alexa Agiusa Salibu pre Výbor pre vnútorný trh už uverejnili návrhy správ aj europoslanec Kris Peeters (EĽS) pre Výbor pre občianske slobody a europoslanec Tiemo Wölken (S&D) pre Výbor pre právne veci.

Peetersov návrh správy napríklad indikuje, že by prístup k nelegálnemu online obsahu mal byť rovnako tvrdý, ako je to v prípade akéhokoľvek iného zverejneného obsahu. Rovnako podľa neho platí, že kým v jednom štáte môžu úrady vyhodnotiť obsah ako nelegálny, v inom môže byť stále považovaný za slobodné vyjadrenie. Spravodajca tiež upozorňuje, že niektoré vnútroštátne právne predpisy členských krajín EÚ, ktoré boli na riešenie nenávistných prejavov a dezinformácií prijate len nedávno, vedú k fragmentácii celoeurópskych pravidiel.

Výbor pre právne veci v navrhovanej správe žiada od Komisie bezodkladné predstavenie legislatívy. Rovnako nabáda k zriadeniu európskej agentúry, ktorá by aktivity platforiem monitorovala a sledovala to, či stanovené pravidlá dodržiavajú, či na vytvorenie nezávislého orgánu, ktorý by mimosúdnou cestou riešil nezhody, súvisiace s nariadením.

Digitálna politika po koronakríze: Dôraz na eZdravie, online vzdelávanie aj elektronickú verejnú správu

Podľa dokumentu, ktorý sa podarilo získať redakcii EURACTIV, by nastavovanie ambicióznych pravidiel v digitálnom sektore Únie mohlo kvôli pandémii meškať. Posúva sa dátum na dokončenie aukcií o frekvencie na 5G siete a pravdepodobne aj plán na reguláciu online platforiem.

Ešte tento rok

Európske nariadenie o digitálnych službách je snahou európskej exekutívy regulovať online ekosystém, ktorý pokrýva aj oblasti, ako sú dezinformácie, politická reklama, transparentnosť a hanlivý obsah.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v pondelok pred poslancami Európskeho parlamentu v rámci Výboru pre kultúru uviedol, že exekutíva sa pokúsi dodržať súčasný legislatívny program. Jeho cieľom je predložiť zákon o digitálnych službách do konca roku 2020. Nedávno zverejnený pracovný program Komisie, ktorý sa podarilo získať niektorým médiám, však navrhoval, aby sa plány v tejto oblasti odložili až na začiatok roku 2021.

„V podstate vzniká nový vzťah s platformami, ktoré si stále viac uvedomujú svoje povinnosti, funkciu a zodpovednosť,“ uviedol v pondelok Breton. Práve platformy sa podľa neho „musia prispôsobiť Európe a nie naopak“.