Európske krajiny rátajú pri internetovom pokrývaní vidieku aj so Starlinkom Elona Muska

Satelity misie SpaceX Starlink 24 na nočnej oblohe neďaleko východorakúskeho mesta Herrnleis. [EPA-EFE/Christian Bruna]

Tisíce malých satelitov spoločnosti SpaceX už krúžia na orbite. Počas jasných nocí je ich možné vidieť aj voľným okom niekoľkokrát prelietať nad Slovenskom. Kým krajiny ako Nemecko začínajú s dotovaním pripojenia na ich satelitný internet, experti varujú pred nedostatkom regulácie. Pre Slovensko tento spôsob pokrývania „bielych miest“ bez internetu zatiaľ nie je zaujímavý.

Európska únia chce v rámci plánov obnovy zdôrazňovať digitalizáciu. Jedným z jej najdôležitejších elementov je funkčná a prístupná digitálna infraštruktúra. S takzvanými bielymi miestami, kde internetové pripojenie ešte nie je dostupné, má však skúsenosti takmer každá z krajín bloku.

Cieľom Únie je, aby do roku 2025 mali všetky európske domácnosti prístup k internetu s rýchlosťou aspoň sto Mbit/s. Na Slovensku ide stále o vyše 40 percent, teda viac ako 867 tisíc domácností. Krajiny však cieľ napĺňajú rozlične, pričom mnohé uvažujú aj nad najnovšími technológiami.

Posledné miesta bez internetu na Slovensku sľúbili pokryť operátori

Štát mal na výstavbu sietí vyčlenených 80 miliónov eur. Podľa podpredsedu vlády sa táto suma môže teraz presunúť do ďalších oblastí moderných technológií, vrátane pokrývania neobývaných oblastí, ktorými prechádzajú diaľnice a železnice.

Konkrétne Nemecko plánuje zrýchliť prístup na internet na vidieku dotáciou na hardvér pre služby satelitného internetu. Znamená to, že ministerstvo dopravy chce finančne prispieť používateľom, ktorí si zabezpečia satelitné internetové služby, napríklad také, ktoré ponúka americká spoločnosť Space X a jej program Starlink, píše agentúra Reuters.

Plánovaná dotačná schéma má byť podľa rezortu otvorená pre všetkých poskytovateľov, ktorí ponúkajú bezdrôtové pripojenie na internet vo vidieckych oblastiach prostredníctvom satelitov alebo smerových rádiových spojení. Podporiť chce v prvom rade nákup technického vybavenia, no hradiť by sa podľa ministerstva mohli aj mesačné náklady internetového pripojenia.

Podľa denníka Handelsblatt poskytne vláda domácnostiam 500 eur na nákup satelitných antén, teda prijímačov, či už od spoločnosti Starlink alebo podobných poskytovateľov bezdrôtového internetu. Mesačné pripojenie na Starlink, ktorý má zatiaľ najväčšie pokrytie a jeho monopol narastá,  v súčasnosti stojí 99 eur.

Dokopy chce štát podporiť až 200 tisíc domácností. O dotácie by mohli Nemci žiadať už v najbližších týždňoch.

Nemecká vláda dotáciou reaguje aj na fakt, že spoločnosť Tesla, zakladateľa projektu SpaceX Elona Muska, v polovici mája rozhodla o otvorení prvej európskej továrne neďaleko Berlína.

Čo brzdí slovenský plán na budovanie internetových sietí?

Rezort informatizácie musel dopracovať mesiace chystaný Národný plán širokopásmového pripojenia, vláde chýbali „dáta“. Komisia, zložená prevažne z poslancov koaličných strán, následne posudzovala rozsiahly technický dokument, ktorý pôvodne pripravovali experti. Ani ona však napokon nič zásadné nedopĺňa.

EÚ je pomalšia

V súčasnosti je Európa globálnym lídrom v satelitnej prevádzke, keďže je domovom ústredia troch hlavných hráčov: Eutelsat, SES a Inmarsat. V investíciách do technológie je zatiaľ pomalšia.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton ešte v januári na Európskej vesmírnej konferencii uviedol, že jeho cieľom je sa v tejto technológii „pohnúť rýchlo“. „Bolo vhodné, aby Komisia tento rok predložila návrh Európskemu parlamentu a Rade, aby sme mohli konkrétne postupovať,“ povedal. V tom čase už mala eurokomisia zriadenú expertnú skupinu európskych výrobcov satelitov, operátorov a poskytovateľov ďalších príbuzných služieb, ktorí majú preskúmať, či a ako je európsky vesmírny komunikačný systém realizovateľný.

Prvá štúdia má byť hotová do konca tohto roka. Následne by sa o iniciatívach, ktoré by využívanie satelitov na rozširovanie broadbandu podporili, mohli začať spolu s členskými štátmi a zákonodarcami z Európskeho parlamentu.

Konkrétny projekt Starlink financuje aj americká vláda. Prostredníctvom nového programu Federálnej komunikačnej komisie vyčlenila na pokrytie širokopásmovým satelitným internetom vo vidieckych a ťažko prístupných miestach už 856 miliónov dolárov.

Spoločnosť rokuje tiež s britskou vládou. Už čoskoro by sa mohla stať súčasťou plánu Project Gigabit na prepojenie vidieckych oblastí za päť päť miliard libier.

Starlink nie je jediný, no môže byť monopolom

Projekt Skylink mal v máji na nízkej obežnej dráhe (Low Earth Orbit, LEO) aktívnych až 1 635 malých satelitov. Americká spoločnosť SpaceX, ktorá vďaka nim poskytuje internetová pripojenie, nateraz plánuje vypustiť dokopy 42 tisíc takýchto 260 kilogramových obežníc. V roku 2022 chce vďaka nim zabezpečiť internet takmer vo všetkých kútoch sveta. Na Slovensku by Starlink mohol byť v niektorých lokalitách dostupný už toto leto, píše portál Živé. Pre väčšinu Slovensku platí dostupnosť v roku 2022.

SpaceX však nie je jediná spoločnosť, ktorá chce satelitný internet prevádzkovať vo veľkom. Na krk mu šliapu spoločnosti Amazon či Viasat, ale aj množstvo menších firiem. Podľa databázy Európskej asociácie satelitných operátorov (ESOA) je na Slovensku tento druh online pripojenia dostupný vďaka šiestim distribútorom. Okrem SpaceX však v súčasnosti nemá nikto iný kapacity vysielať na LEO tisíce satelitov, a preto sa menšie firmy trápia s nedostupnosťou pre väčšie počty používateľov a celkovou škálovateľnosťou ich riešení.

Investície do širokopásmových sietí: Vláda chce regulovať ceny prenájmu existujúcej aj novej infraštruktúry

Kým slovenská vláda sa stále nedohodla na tom, kde, ako a za koľko ťahať širokopásmové siete, národný plán obnovy je konkrétnejší. Štát chce podľa neho budovanie sietí podporiť z verejných zdrojov, no ceny ich prenájmu regulovať.

Satelitný internet je namiesto telefónnej pevnej linky alebo iných pozemských prostriedkov dostupný vďaka geostacionárnym komunikačným satelitom. Hoci neponúka taký rýchly internet (nateraz 50 až 150 Mbit/s) ako klasická mobilná či pozemná širokopásmová sieť, výhodou je dostupnosť aj na ťažko prístupných miestach. Mnohí operátori vďaka tomu ponúkajú aj neobmedzený objem dát.

Vysokorýchlostné obojsmerné pripojenie na internet, ktoré poskytuje satelitný internet, je podľa ESOA „absolútne porovnateľné so širokopásmovým pripojením DSL z hľadiska výkonu aj nákladov“.

Problém: Nedostatok regulácie

Nevýhod má ale technológia stále dosť. Podľa slovenského plánu širokopásmového pokrývania, ktorý po niekoľkomesačných rokovaniach schválila napokon vláda koncom marca, satelitný internet „nespĺňa (špecifické) kritérium a tak s technológiou ďalej neuvažujeme“.

Zásadnými nevýhodami je podľa najnovšej stratégie budovania pripojenia na rýchly internet „limitované maximálne množstvo užívateľov, ktorí môžu byť pokrytí v jednom regióne, vysoká latencia, ako aj čas šírenia signálu z a do satelitu, ktorý môže obmedzovať využitie niektorých aplikácií“. Experti prízvukujú aj ďalšie prekážky, ako závislosť na počasí. Vysoká oblačnosť môže stále znižovať kvalitu signálu.

Otáznikov je však viac. Podľa odborníkov na telekomunikáciu je frekvenčné pásmo, na ktorom satelitný internet pôsobí, stále neregulované. Na rozdiel od iných, napríklad 5G sietí, kde štáty na spektre vydražia konkrétne frekvencie medzi operátormi a naďalej ich vedia kontrolovať, satelitný internet takýto dohľad štátov nemá.

Napríklad Starlink pôsobí na frekvenciách medzi 12 a 18 GHz (tzv. Ku band) a 26,5 až 40 GHz (tzv. Ka band). V rovnakých frekvenciách však pôsobí signál z množstva iných satelitov, vrátane tých vojenských, meteorologických, či astronomických. Aj preto sa tieto pásma kontrolujú komplikovanejšie, pričom sa môžu navzájom aj rušiť.

S chýbajúcou reguláciou frekvenčného spektra súvisí aj otázka bezpečnosti. Podľa expertov nateraz nevieme, aké protokoly sa využívajú na vzájomnú komunikáciu medzi satelitom a prijímačom, teda anténou. Nie je preto jasné, kto vie tieto prenášané dáta replikovať a prečítať.

Bez regulácie navyše hrozí monopolizácia tejto časti spektra súkromnými spoločnosťami, ktoré na LEO dokážu vyniesť najviac satelitov. Normy interoperability nie sú natoľko dostupné, aby dokázali zabezpečiť verejnú súťaž. Napríklad Starlink s tisíckami satelitov na obežnej dráhe dokáže sektor ľahko ovládnuť aj pri výrobe prijímačov. Antény, ktoré dokážu signály prijímať, môže so špecifickým know-how vyrábať len limitované množstvo producentov. Ešte problematickejšie sa zdá byť ich servisovanie, či celková zákaznícka podpora pri problémoch.

Nezanedbateľná je aj otázka odpadu vo vesmíre, či svetelného znečistenia. Astronómovia tvrdia, že počet viditeľných satelitov prevýši pri Starlinku dokonca viditeľné hviezdy, čo výrazne ovplyvní vedecké pozorovania. Už dnes možno pásy stoviek satelitov tohto projektu vidieť voľným okom putovať po jasnej nočnej oblohe aj nad Slovenskom. Keďže satelity Starlinku môžu autonómne meniť svoje dráhy, podľa astronómov sa nedá pozorovanie naplánovať.

Mnohé organizácie a asociácie astronómov už svoje obavy niekoľkokrát komunikovali na rozličných platformách a fórach, no zatiaľ bezvýsledne. Starlink uisťuje, že povrch svojich satelitov upraví tak, aby sa od nich neodrážalo slnečné svetlo v miere, ktorá by bránila pozorovaniam. Zmeny boli ale zatiaľ len minimálne.

Slovensko by sa malo v roku 2021 stať pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry

Kým predchádzajúca vláda mala problém najmä s poplatkami komplexnejšieho členstva, súčasný rezort školstva, vedy a výskumu hovorí, že sa pre ne v štátnom rozpočte vytvorí samostatná kapitola. Prízvukuje najmä nové možnosti pre slovenské firmy.

Z pohľadu Európskej únie bude pri satelitnom internete zásadné aj zdaňovanie. Ak totiž americká firma bude satelitnému internetu skutočne dominovať, poplatky európskych používateľov budú plynúť za oceán podobne, ako je to teraz pri ďalších digitálnych gigantoch.

Satelity nad Slovenskom

„Vývoj týchto technológií a obchodného modelu bude Slovensko priebežne sledovať,“ konštatuje stratégia. S podporou pre tento druh pripojenia však nateraz neráta, a to ani v Pláne obnovy, ktorý Slovensko zaslalo Európskej komisii koncom apríla.

„Konkrétne formy podpory budú jasné až keď sa začne realizovať Národný plán širokopásmového pripojenia,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko rezort informatizácie. Dôležité bude podľa ministerstva „zosúladiť plány na vytvorenie vytvorenia takzvanej univerzálnej služby, ktorú do praxe zavádza novelizovaný zákon o elektronických komunikáciách z dielne ministerstva dopravy“.

Takáto „univerzálnosť“ služieb vyplýva z toho, že je dostupná v určenej kvalite na celom území Slovenskej republiky všetkým spotrebiteľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu.

Zákon by mohol byť schválený ešte tento rok. Avšak ani v ňom sa zmienka o satelitnom broadbande nenachádza.