Európske krajiny volajú po sprísnení regulácie umelej inteligencie, Slovensko sa chystá na ďalšiu „diskusiu“

Exhibícia humanoidných robotov na vedeckej konferencii o trendoch v umelej inteligencii v Košiciach, 2013. [TASR/František Iván]

V Európe sa skončila verejná konzultácia k pripravovanej stratégii o AI a mnohé krajiny už začali s presadzovaním vlastných priorít. Na Slovensku do dnes (1. júla) prebiehalo pripomienkové konanie stanoviska. Domáci priemysel odporúča sústrediť sa na finančnú podporu testovacích riešení, ale aj študijných odborov ako dátová analytika, či rozšírenie kurzov pre súčasných a potenciálnych zamestnancov moderného odvetvia.

Bielu knihu o umelej inteligencii, ktorú zverejnila Európska komisia vo februári, mohla verejnosť pripomienkovať do polovice júna. Postupne sa začali objavovať nielen podnety od súkromnej sféry, ale aj od štátov. Tie už v Bruseli začali aktívne lobovať za svoje predstavy o budúcich reguláciách v oblasti AI.

Otázok a nejasných oblastí je mnoho. Hoci sa Európa bude snažiť vydobyť si pozíciu medzi úspešnými svetovými hráčmi, doma stále nemá jasné definície, požiadavky, rozsah regulácie, či zodpovednosť, ktorú môže aplikácia technológii AI priniesť. Problematická je podľa expertov výskumného centra Európskeho parlamentu nedostatočná transparentnosť algoritmov, dokonca častá zaujatosť, napríklad voči ženám, či rôznym rasám, a nepredvídateľný je stále aj rozsah etických otázok.

Analytici navyše upozorňujú, že algoritmy systémov nie sú dostatočne férové a že umelá inteligencia nemusí naplniť rozsiahle očakávania modernej spoločnosti.

Umelá inteligencia mení Slovensko: Nová hodnota pre ľudí aj firmy?

Pre udržanie svojej konkurencieschopnosti potrebuje Slovensko využiť potenciál nových technológii. Umelá inteligencia prináša veľkú príležitosť do budúcnosti, a preto je jej rozvoj kľúčový.

Slovensko dnes (1. júla) ukončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Podľa pôvodného stanoviska gestora témy, Úradu podpredsedníčky vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) – od dnes transformovaného na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) – bude o konkrétnych odporúčaniach z Bielej knihy u nás ešte len „prebiehať diskusia za účasti všetkých relevantných aktérov“.

Slovensko odštartuje diskusiu

Vláda Slovenskej republiky považuje podľa svojho programového vyhlásenia inovácie, nové technológie a podporu digitálnej ekonomiky za jeden z hlavných pilierov ekonomického, sociálneho a spoločenského rozvoja. V dokumente sa však na zavádzanie umelej inteligencie konkréte neodvoláva, hoci kvôli robotizácii a automatizácii, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je aj AI, je podľa OECD na Slovensku ohrozených až 70 percent pracovných miest. Jednoznačne sa však hlási k podpore európskej digitálnej stratégie, kde AI tvorí dôležitý rámec.

Slovenská vláda a domáca legislatíva bola podľa minuloročného prieskumu navyše siedma najnepripravenejšia krajina v EÚ, čo sa zavádzania umelej inteligencie týka. Celosvetovo sa umiestnila na 45. mieste.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Rezort informatizácie, ktorý spoločnú pozíciu Slovenska v súvislosti s Bielou knihou o umelej inteligencii formuluje, považuje návrh Komisie za „včasný, vyvážený a komplexný“. V úvodnom stanovisku, ktoré mohli ostatné rezorty pripomienkovať do dnes, hovorí, že medzi návrhom eurokomisie a národnými stratégiami a plánmi vníma značné „paralely“.

MIRRI sa stotožňuje s víziou eurokomisie aj v otázke bezpečnosti a zodpovednosti umelej inteligencie. „Dôraz bude musieť byť kladený na dodržanie podmienok nasadzovania tzv. dôveryhodnej umelej inteligencie z dôvodu predídenia možných škôd,“ píše sa v texte. V tejto súvislosti nabáda, aby Únia zvážila aj prijatie jednotných celoeurópskych štandardov pre obstarávanie a nasadzovanie AI riešení verejným sektorom.

Konkrétne odporúčania Bielej knihy v súvislosti s rozsahom regulácie AI, či druhov požiadaviek na vysokorizikové aplikácie umelej inteligencie bude pravdepodobne Slovensko pripravovať až v najbližších mesiacoch. Po vyhodnoteni pripomienkového konania by sa preto mohla odštartovať „diskusia za účasti všetkých relevantných aktérov“.

Zástupcovia slovenských expertov a firiem

Do verejnej konzultácie, ktorá na európskej úrovni prebiehala k Bielej knihe o umelej inteligencii do polovice júna, za zapojili aj slovenské organizácie a združenia pre AI. Ako súčasť stanoviska 15 stredoeurópskych a východoeurópskych združení, adresovali Európskej komisii omnoho konkrétnejšie pripomienky.

Aj oni podporujú snahu EÚ stať sa v sektore lídrom, no pridávajú niekoľko odporúčaní. Medzi inými hovoria o nutnosti zjednodušiť podmienky pre expertov v AI, ktorí prichádzajú na európsky trh práce spoza hraníc Únie. Práve vysokokvalifikovaní pracovníci z Ukrajiny aj na našom trhu čoraz častejšie vypĺňajú diery, ktoré po sebe zanechal tzv. odliv mozgov. Obdobné skúsenosti majú aj ďalšie krajiny na východnej hranici EÚ.

Zdôrazňujú tiež, že Komisia nedostatočne formuluje stratégiu voči technologickým gigantom, ktorí už dnes využívajú AI na spracovávanie bezprecedentného množstva osobných údajov a v týchto aktivitách budú aj naďalej pokračovať. Najmä v súvislosti s dodržiavaním demokratických hodnôt a princípov právneho štátu, s ktorými majú problémy práve mladšie členské štáty Únie, prízvukujú organizácie potrebu jasnej definície vzťahov s EÚ a zodpovednosti týchto spoločností.

V centre transformovania slovenskej ekonomiky bude najbližšiu dekádu umelá inteligencia

Slovenská republika čelí podľa správy OECD najväčšej transformácii svojho pracovného trhu zo všetkých vyspelých krajín.

Rovnako odporúčajú, aby sa Únia s 24 oficiálnymi jazykmi – na rozdiel od jazykovo homogénnych svetových hráčov ako Čína alebo Spojené štáty americké – detailnejšie zamerala na jazyky technológií. „Dokument v skutočnosti neobsahuje jedinú zmienku o strojovom preklade a spracovaní prirodzeného jazyka, a rozpoznávanie reči je uvedené iba v poznámke pod čiarou,“ vysvetľujú organizácie. Európska AI sa preto podľa stredoeurópskych organizácii a asociácii nezaobíde bez výrazných investícii do výskumu a vývoja reči a jazyka technológii.

Medzi 15 organizáciami, ktoré stanovisko vydali, reprezentovali Slovensko Slovenské centrum pre výskum umelej inteligencie (slovak.AI), Priemyselný a inovačný klaster (IIC), Republiková únia zamestnávateľov a Slovenská aliancia pre inovačnú ekonomiku (SAPIE).

Súkromná sféra potrebuje finančne pomôcť s testovaním

Európske firmy v súčasnosti stále nefigurujú medzi najúspešnejšími spoločnosťami, ktoré sa vývojom umelej inteligencie venujú. V celosvetovom meradle tvoria iba 19 percentný podiel zo všetkých firiem v odvetví AI. Celosvetovo najúspešnejšie ostávajú spoločnosti IBM, Microsoft a Toshiba. Z európskych sú v počte patentov na AI technológiu najúspešnejší 11. Siemens, 21. Bosch, 24. Philips a 25. Nokia.

Umelá inteligencia je parným strojom dneška, hovorí Komisia

Európska komisia predložila v stredu (25. apríla) sériu opatrení, ktoré majú umožniť, aby umelá inteligencia slúžila európskym občanom a posilnila konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti.

Slovenské firmy podľa najnovšieho prieskumu Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie vyvíjajú AI najviac v oblastiach ako inteligentná procesná automatizácia, či inteligentní agenti a boty. Umelá inteligencia sa využíva aj v marketingu, pri podpore predaja a v predikatívnej údržbe a optimalizácii výroby a logistiky. V najväčšej miere ide podľa slovak.AI  o riešenia medzi spoločnosťami (B2B). Najväčšími odberateľmi AI riešení sú finančný a IT sektor.

Podľa prieskumu vidia do budúcnosti zástupcovia slovenských firiem najväčší potenciál pre využitie umelej inteligencie v zdravotníctve, doprave a výrobnom priemysle.

Firmy tvrdia, že by zo strany štátu ocenili najmä finančnú podporu pri testovacích riešeniach (tzv. proof of concept), ktoré by bola administratívne nenáročná. Aj v tomto odvetví digitalizácie zamestnávatelia hovoria o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a AI expertov. Nevyhnutné je preto podľa nich zvýšenie počtu absolventov v odbore umelá inteligencia a dátová analytika. Rozšíriť by sa však mala aj ponuka kurzov a workshopov pre súčasných, ale aj perspektívnych zamestnancov.

Úrady radia eurokomisii počkať s povoľovaním pre technológie na automatizované rozpoznávanie tváre

Európsky dozorný úrad na ochranu dát odporúča, aby sa v Európskej únii na verejných priestranstvách zatiaľ zakázalo využívanie modernej technológie na rozpoznávanie tváre, ale aj softvérov na zachytávanie hlasu, či úderov do klávesnice. Nateraz presadzuje moratórium.

Nový rezort informatizácie má okrem prieskumov medzi súkromnou sférou k dispozícii aj ďlašie odporúčania expertov a odborníkov na umelú inteligenciu. Rozsiahle štúdie pripravili pod záštitou Slovenskej technickej univerzity ešte v decembri minulého roka. Hlavným cieľom podpory nasadzovania umelej inteligencie u nás by malo podľa nich byť najmä zvýšenie konkurencieschopnosť Slovenska.

Experti hovoria o nutnosti koncentrovať excelentný výskum a vývoj AI a o dostatočnej podpore pre malé a stredné podniky, či startupy, napríklad financovaním hi-tech inovácií. Tradične sa k odporúčaniam pridáva aj dôraz na reformu vzdelávacieho systému, ale aj tvorbu nového legislatívneho a etického rámca AI a silnej spolupráce na osi akadémia – vláda – priemysel.

„Slovensko má v niektorých oblastiach AI potenciál stať sa jedným z európskych lídrov,“ dodávajú experti.

Európske krajiny už predstavy majú

Ďalšie krajiny EÚ riešia už aj parciálne a sektorové otázky. Francúzsko napríklad prednedávnom odštartovalo konzultáciu s domácim priemyslom a zainteresovanými hráčmi o aplikácii umelej inteligencie vo finančnom sektore.

Nemecko, ktoré dnes prebralo predsedníctvo v Rade EÚ, tiež predstavilo svoju pozíciu voči Bielej knihe. Vo všeobecnosti považuje návrhy Komisie sa vhodné, avšak stále nie dostatočné. „Prehodnotiť a v niektorých prípadoch aj rozšíriť“ by sa podľa Berlína mali najmä kritériá pre „vysoko rizikové“ aplikácie AI. Komisia navrhuje, aby sa za vysokorizikové aplikácie považovali technológie AI v citlivých odvetviach, ako sú zdravotníctvo, bezpečnosť alebo spravodlivosť, a aby ich konkrétne uplatňovanie bolo spojené so zvláštnymi rizikami, ako diskriminácia, zranenie alebo ohrozenie života. Nemci tvrdia, že vysoko rizikové by mohli byť aj aplikácie v iných sektoroch.

Žiadajú tiež konkrétnejšie pomenovanie autority, ktorá by AI technológie kontrolovala, či princípy, kedy by táto kontrola bola povinná, píše EURACTIV.de.

Nemecké predsedníctvo EÚ chce byť „motorom a moderátorom Európy“

Nemecká vláda schválila program a priority predsedníctva. Zameriava sa na zvládnutie koronavírusovej krízy a jej dopadov, píše nemecký EURACTIV.

Berlín sa umelej inteligencii venuje aj vo svojom predsedníckom programe. O digitálnej suverenite v ňom hovoria ako o „lajtmotíve európskej digitálnej politiky“.

Počas najbližších šiestich mesiacov chce Nemecko v tejto oblasti intenzívne spolupracovať, a to najmä v sektore zdravotníctva, ktorým zatriasla stále pretrvávajúca pandémia.

„Zaväzujeme sa k zodpovednému využívaniu umelej inteligencie, ktorej centrom musí byť človek a ktorá slúži pre dobro európskej spoločnosti,“ uvádza sa v programe.