Európskemu gastrosektoru chýba perspektíva. Viaceré štáty pôjdu cestou digitálnych riešení

Prázdna pražská kaviareň Café Louvre. [EPA-EFE/Martin Divíšek]

Reštaurácie či kaviarne trpia v celej Únii. Podporné opatrenia sa od krajiny ku krajine líšia. Spoločná je neistota ďalších opatrení. Otvorenie reštaurácií je v nedohľadne. Dôležitú úlohu však pri ňom môžu zohrať inteligentné, digitálne riešenia. 

Reštaurácie a bary sú v obmedzenej prevádzke už takmer rok. Gastrosektor a hotelierstvo boli jedny z prvých, ktorí minulý rok pocítili dôsledky protiepidemických opatrení. Cenu za boj proti koronavírusu platia dodnes.

Bary, reštaurácie a kaviarne sú zavreté v 18 z 27 členských štátov Európskej únie. V deviatich môžu fungovať za prísnych hygienických opatrení.

Kedy sa budú Európania môcť naobedovať v reštaurácii a dať si kávu v obľúbenej kaviarni zostáva otázne. Gastropodniky väčšinou vlastnia malí a strední podnikatelia, ktorí pandémiu prežívajú mimoriadne ťažko. Ich príjem padol na minimum, dlhy naopak rastú, a to aj napriek dočasným podporným schémam, ktoré členské štáty zaviedli.

Väčšina majiteľov si kladie dve najdôležitejšie otázky: Kedy budú môcť opäť otvoriť, a za akých podmienok. Na videosummite európskych lídrov 21. januára sa odpovede nedočkali. Výsledky summitu mohlo ich zúfalstvo naopak predĺžiť. Lídri totiž varovali, že vo svetle takzvanej britskej mutácie môžu opatrenia trvať dlhšie.

V porovnaní s jarnou vlnou pandémie je aj na Slovensku cítiť pokrok, ktorým mnohé podniky prešli, aby mohli zostať aspoň v nejakej forme otvorené. K podobným inováciám pristúpili aj mnohé kaviarne či reštaurácie v zahraničí, za čo si vyslúžili pochvalu od komisára pre prácu a sociálne práva Nicholasa Schmita. Ten zároveň dodal, že sektor služieb by mal byť základom Národných plánov obnovy a odolnosti.

Ďalšou nezodpovedanou otázkou zostáva, či vlády poskytnú službám dostatočnú mieru podpory, aby mohli podniky modernizovať a prijať opatrenia, ktoré zaručia zákazníkom bezpečnosť. Tie by vo veľkej časti Únie mohli byť digitálne.

„Národné plány by sa mali sústrediť na reformy a investície, ktoré prinesú dlhodobý prínos. Sektory služieb a turizmu by mali byť srdcom týchto plánov. Preto vyzývame členské štáty, aby do nich tieto sektory zahrnuli,” povedal Schmit.

Ako vyzerá podpora pre reštaurácie či kaviarne na Slovensku a vo zvyšku Únie?

Slovensko | Súčasná podpora nestačí

Na Slovensku sa dlhodobo ozývajú hlasy, ktoré vyčítajú vláde nedostatočnú podporu gastroprevádzkam a hotelierstvu. Štát zatiaľ poskytuje príspevok na zamestnancov, pomoc s nájomným a dotácie pre gastrosektor do desiatich percent stratených obratov. Pomoc však podľa mnohých nie je dostatočná a prichádza neskoro.

„Dopad na prevádzky bude bez kompenzačnej pomoci štátu katastrofický. Terajšia podpora, ako je nastavená, nestačí,” uviedla hovorkyňa iniciatíva Pomoc pre gastro Magdaléna Koreny. Iniciatíva navrhla vláde opatrenia podobné tým českým. To znamená 100-percentnú náhradu mzdy, štátne záruky za úvery pre podniky či preplácanie nájomného.

Pomoc pre Gastro presadzuje aj digitálne riešenia, ktoré by v súčasnej situácii mohli významne pomôcť. „Ako príklad môžeme uviesť systém TrustOne, systém manažovania a vyhodnocovania pravidiel pohybu osôb v súvislosti s ochorením COVID-19, ktorý už je spustený aj na Slovensku,” uviedla Koreny. Tento systém je využiteľný aj v gastre. Podstatou je evidovanie a kontrola pohybu osôb v súvislosti s pandémiou Covid-19. Princípom je úplná bezpečnosť údajov o osobe ako aj o jej zdravotných záznamoch.

Česko | Snaha dostať gastro do plánu obnovy

České ministerstvo priemyslu a obchodu, ktoré má na starosti kompenzačné a podporné schémy pre gastropodniky, dosiaľ nezverejnilo nijaký plán pre otvorenie sektoru služieb. Česká konferederácia obchodu a turizmu však uviedla, že sa pracuje najmä na schémach využívajúcich digitalizáciu a nové technológie.

Európsky týždeň | Európske očkovacie preukazy majú v Únii aj zarytých odporcov

Certifikáty po očkovaní sa ako návrh objavujú v európskej vakcinačnej stratégii, predstavenej začiatkom decembra. Najmä juhoeurópske krajiny sa na ne spoliehajú v súvislosti s letnou turistickou sezónou. Odporcovia však hovoria o delení obyvateľstva na základe zdravotného stavu.

„Chceme, aby boli investície do gastronomického sektora zaradené do Národného plánu obnovy a odolnosti,” povedal prezident konfederácie Tomáš Prouza pre český EURACTIV.

Na stole je niekoľko návrhov zahŕňajúcich smart riešenia. Firma Care Plus Service napríklad predstvila inteligentné náramky, ktoré zabezpečia trasovanie osoby v prípade infekcie. Česká Obchodná komora pracuje tiež s nápadom takzvaných inteligentných brán, ktoré by merali teplotu a dezinfikovali prichádzajúcich zákazníkov. Možnosť nasadenie týchto technológií do reštaurácií však vláda zatiaľ neskúmala.

„Takéto riešenia sú, samozrejme, drahé a vláda zatiaľ odmieta ich preplácanie,” uviedol Prouza, ktorý tiež od vlády žiada viac informácií o podmienkach otvorenia podnikov. „Súčasné reštriktívne opatrenia nikoho k ničomu nemotivujú,” dodal.

Vláda zatvoreným prevádzkam prepláca celú výšku mzdových nákladov aj nájomného. Dostávajú tiež príspevok vo výške 400 korún (15,4 eura) za jedného zamestnanca za každý zatvorený deň.

Niektoré asociácie alebo jednotlivé podniky prichádzajú počas nepriaznivej situácie aj s novými riešeniami.

„Vyvinuli sme program takzvanej bezpečnej reštaurácie, ktorý navrhuje šesť opatrení pre bezpečné fungovanie gastropodnikov. Snažíme sa demystifikovať údajnú toxicitu gastronomických prevádzok a urobiť ich bezpečnejšími,” uviedol Luboš Kastner, zakladateľ Asociácie pre reštaurácie (APRON), ktorá vznikla iba po vypuknutí pandémie.

„Problémom je, že veľa diskutujeme, ale málo sa toho skutočne deje. Najmä v prípade nepriamej podpory, ako sú dotácie na nové technológie” upozornil Kastner.

Maďarsko | Budúcnosťou hygieny sú ochranné plášte

Podobne ako v iných európskych krajinách aj v Maďarsku gastropodniky pocítili značný pokles príjmu. Ten klesol až o 48,6 percent.

Vláda ponúka prevádzkam čiastočné preplácanie miezd. Iná forma podpory ani strategický plán otvorenia sektora na národnej úrovni neexistuje. Súkromnej sfére sa však podarilo prísť s niektorými zaujímavými riešeniami. Budapeštianska rodinná firma Resysten začala ešte pred pandémiou s výrobou samočistiacich ochranných plášťou, ktoré v reakcii so svetlom ničia vírusy a kontamináciu. Fungujú až do jedného roku.

„Je to budúcnosť hygieny. Presne ako mydlo a voda bola budúcnosťou hygieny pred sto rokmi,” povedal šéf medzinárodnej divízie Resystenu Šajjád Rizví.

Produkt už stihlo otestovať budapeštianske letisko. Po troch mesiacoch vedel oblek znížiť mieru kontaminácie až o 99,6 percenta.

Vláda zatiaľ implementáciu podobných produktov nepodporuje. Rizví situáciu porovnal so Spojenými štátmi, kde na rozvoj hygienických výrobkov a nových technológií existujú štátne granty. „V Maďarsku sme o ničom nepočuli, v našej domácej krajine,” povedal.

V polovici januára vláda oznámila zavedenie certifikátov, ktoré rozdá zaočkovaným ľudom a tým, ktorí už chorobu COVID-19 prekonali. Fungovať by mohli už v polovici februára. Zatiaľ však nevieme, aké výhody svojim vlastníkom prinesú, ani či pomôžu pri otvorení gastropodnikov.

Rakúsko | Dôraz na digitalizáciu

V Rakúsku v súčasnosti platí lockdown. Reštaurácie, bary a kaviarne sú zavreté a ich otvorenie nie je na programe dňa. Vláda by sa mala opatreniam opäť venovať v polovici februára. Ich uvoľnenie bude závisieť od epidemiologickej situácii v krajine.

„S vládou sme v neustálom kontakte, čo je veľmi dôležité, pretože situácia sa rýchlo mení,” uviedol tlačový odbor rakúskej Obchodnej komory, najväčšieho zamestnávateľského zväzu v krajine.

Obchodná komora ešte koncom minulého roku pripravila spoločne s vládou hygienický manuál, ktorý by mal reštauráciám pomôcť pri otvorení po skončení lockdownu. Pomerne veľký dôraz sa kladie na digitálne opatrenia. Napríklad registráciu hostí, ktorá pomôže s ich vystopovaním v prípade infekcie. Podobné nástroje by mohli hrať pri otvorení podnikov významnú úlohu.

Majitelia malých podnikov však ponúkajú trochu iný obraz. Pre Saschu Schlesiga, majiteľa viedeňskej kaviarne, nie je digitalizácia najdôležitejšia téma dňa. Trápi ho najmä neistota týkajúca sa otvorenia. Podpora zo strany vlády a Obchodnej komory podľa neho nie je dostatočná. Vláda nepreplatila ani len hygienické opatrenia. “Iba nám rozdali nejaké rúška, nič viac. Bolo to smiešne,” povedal.

Obchodná komora vo vyjadrení pre EURACTIV Nemecko skonštatovala, že podpora bola nastavená čo najširšie, aby pomohla čo najväčšiemu počtu majiteľov s výpadkom príjmov. Podniky takisto dostali informačnú tabuľu s cieľom upovedomiť zákazníkov o súčasnej epidemickej situácii.

Neistota sa týka tiež podmienok za akých budú prevádzky môcť otvoriť. Tie neuvádza ani hygienický manuál. Schlesig tvrdí, že kým nebudú podmienky známe, nemá žiadne konkrétne plány. Otvoriť by chcel najskôr okolo Veľkej noci, keď počasie ľuďom umožní sedenie na terase. Dovtedy očakáva štátnu pomoc.

Poľsko | Opatrenia vyvolali protesty

Podobne ako v mnohých ďalších krajinách, aj v Poľsku môžu podniky fungovať len ako donášky alebo výdajne. Vnútorné priestory sú zavreté od októbra. Opatrenia zatiaľ platí do konca januára. V Poľsku sa však gastronomickým prevádzkam črtá svetlo na konci tunela. Premiér Mateusz Morawiecki v polovici januára naznačil, že reštaurácie, bary a kaviarne by sa mohli od februára otvoriť.

„V nasledujúcich dňoch chceme vypracovať pandemické protkoly. Niekedy vo februári, je ťažké povedať kedy presne, by sme tieto protkoly mohli začať implementovať. Morawiecki zdôraznil, že gastro prevádzky sa otvoria iba ak počet nových prípadov nákazy a počet úmrtí nebude výrazne stúpať.

Zatvorené reštaurácie už stihli v Poľsku vyvolať protesty. Minulý týždeň (18. januára) sa viaceré reštaurácie otvorili v rámci kampane #otwieraMY (otvárame). Jej súčasťou bola aj virtuálna mapa otvorených reštaurácii či hotelov. Najväčšiu účasť zaznamenal juh krajiny, najmä v niektorých zimných rezortoch v Tatrách.

Minister rozvoja, práce a technológií Jaroslaw Gowin varoval reštaurácie, ktoré porušia protiepidemické opatrenia, kontrolami a pokutami. Rovnako naznačil, že by mohli prísť o možnosť uchádzať sa o štátnu podporu.

Poľským gastropodnikom vadí najmä nedostatok jasných informácií a chýbajúca predvídateľnosť opatrení. V takejto situácii je podľa nich náročné dlhodobo plánovať. Vláda zatiaľ nespresnila, pri akých hyginieckých opatreniach sa reštaurácie či kaviarne budú môcť otvoriť. Uviedla však, že o tom so zástupcami asociáciá plánuje rokovať. Medzi očakávané opatrenia patrí dodržiavanie rozstupov medzi stolmi či vybudovanie plexiskla. Zákazníci takisto pravdepodobne budú musieť nosiť rúška s výnimkou času konzumácie jedla a nápojov. Tieto opatrenia už v Poľsku platili v lete.

Francúzsko | Spolupráca s prevádzkami

Vláda prezidenta Emmanuela Macrona poskytla zavretým podnikom významnú finančnú pomoc. Ich otvorenie však zatiaľ neplánuje.

„Všetky rozhodnutia týkajúce sa barov a reštaurácií vláda konzultuje a tvorí spoločne s odborovými organizáciami,” uviedlo pre EURACTIV Francúzsko tamojšie ministerstvo hospodárstva.

Ministerstvo naznačilo, že reštaurácie sa spočiatku otvoria za prísnejších hygienických opatrení. Tie podľa rezortu nestoja veľa. Vyzerať by mali podobne ako v lete, keď reštaurácie mohli na istý čas otvoriť. Niektorí majitelia však naznačili, že hygienické opatrenia predstavujú problém.

O poučeniach z koronakrízy a výzvach pre Slovensko v Únii

Návrat do čias pred pandémiou už nestačí, potrebujeme „nový normál“. Koronakríza preto nie je iba výzvou, ale aj príležitosťou, ktorú treba využiť, píše v komentári štátny tajomník rezortu diplomacie MARTIN KLUS (SaS).

„Vzdialenosť 1,5 metra medzi stolmi znamená menší počet stolov. Ak má reštaurácia 50 stolov, nájom, počet zamestnancov a pôžička sú nastavené podľa toho. To znamená, že ak opäť otvoríme iba s 20 stolmi, nebude to fungovať,” skonštatoval Donpierre Suzzarini, spolumajiteľ pizzérie v Paríži s 13 zamestnancami.

Takéto otvorenie by pre Suzzarini znamenalo vyššiu stratu ako keby pokračoval iba v donáškach a predaji cez výdajné okienko.

Nemecko | Podpora prichádza neskoro

Nemecké reštaurácie sú od novembra zavreté. Fungovať môžu len ako donášky alebo môžu predávať jedlo, ktoré si zákazníci vezmú so sebou. Vládnou prioritou zostáva zníženie počtu prípadov nákazy. Uvoľňovanie opatrení neplánuje. Sektor služieb tento prístup dlhodobo kritizuje. Podobne ako na Slovensku či v Českej republike aj tu sa majitelia podnikov sťažujú na nedostatočnú vládnu pomoc, ktorej spracovanie, navyše, trvá pridlho.

„Čím skôr sa nám podarí znížiť mieru infekcie, tým skôr sa môže naša ekonomika začať zviechať. Protiepidemické opatrenia sú prejavom sily a nášho záujmu tak o zdravie, ako aj o ekonomiku,” uviedlo pre EURACTIV Nemecko tamojšie ministerstvo hospodárstva.

Rezort hospodárstva považuje doterajšiu pomoc podnikom za dostatočnú. Najnovšie kolo podpory platí do júna a reštauráciám či barom prepláca 90 percent fixných nákladov, to znamená nájmu, elektriny či miezd zamestnancom.  V predošlých kolách podpory vláda napríklad preplácala nákup dezinfekčných prostriedkov či systémov na filtráciu vzduchu až do výšky dvadsaťtisíc eur.

Zamestnávateľské asociácie to však nepovažujú za dostatočné. Chýba im najmä perspektíva otvorenia.

„Reštaurácie nie sú ohniskami šírenia vírusu ani podľa Inštitútu Roberta Kocha (hlavný nemecký poradný orgán pre boj s pandémiou, pozn. red.). Od jari investovali veľa peňazí do hygienických opatrení a ochrany zákazníkov. V roku 2020 začali tiež používať digitálne registračné nástroje, v niektorých prípadoch veľmi úspešne,” povedala výkonná riaditeľka Nemeckej asociácie hotelov a reštaurácií (DEHOGA) Ingrid Hartgesová.

Hartgesová za veľký problém považuje najmä rozdeľovanie podpory, ktorá podľa prichádza neskoro a v nie sľubovanej výške.