Európski policajti by mohli dostať „revolučný“ prístup k dátam podozrivých

Policajti by mohli nový systém využívať len pri závažných trestných činoch. [Pixabay]

Technologické spoločnosti budú musieť zdieľať e-maily, správy a históriu prehliadačov svojich užívateľov v prípade, ak o to požiadajú policajné orgány. Je to súčasť nových legislatívnych opatrení v boji proti teroristom a zločincom.

Európska únia predstavila nový, „revolučný“ návrh. Polícii a prokurátorom dáva právomoc požadovať údaje od spoločností, ktoré prevádzkujú aplikácie na odosielanie správ, platformy sociálnych médií a iné digitálne služby. Sídlo spoločnosti pritom môže byť aj v inej krajine.

Viac ako polovica trestných vyšetrovaní v Únii zahŕňa takéto cezhraničné žiadosti o elektronické údaje. V rokoch 2013 až 2016 sa podľa údajov Komisie zvýšili žiadosti európskych policajných orgánov o údaje zo stránok Google, Twitter, Facebook, Microsoft a Apple o 70 percent.

Komisia lobuje za prístup policajných orgánov do databáz vlastníkov webových stránok

Európska komisia navrhla obmedzenie prístupu policajných orgánov do databázy WHOIS, ktorá obsahuje mená vlastníkov webových stránok. Tá je podľa nich v rozpore s novou európskou legislatívou o ochrane údajov.

„Ťažkopádne“ metódy pri vyšetrovaní

V súčasnosti musí polícia najprv požiadať súdne orgány iných krajín, aby o prístup k údajom, ktoré potrebujú pri vyšetrovaní, zažiadali najprv oni. Tento proces je príliš pomalý a brzdí vyšetrovanie trestných činov. Navyše dáva výhodu páchateľom, ktorí môžu naďalej rýchlo komunikovať prostredníctvom internetu.

Eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová v utorok (17. apríla) uviedla: „Policajným orgánom, ktoré riešia kriminalitu, musíme poskytnúť metódy 21. storočia. Tie totiž používajú aj kriminálnici pri páchaní trestnej činnosti.“

Momentálne metódy polície sú podľa nej „ťažkopádne“. Naopak „zločinci používajú rýchlu a špičkovú technológiu“.

Iba v prípade závažných trestných činov

Podľa návrhu budú musieť technologické spoločnosti odovzdať e-maily, správy, metadáta či históriu prehliadačov do 10 dní a v núdzových prípadoch do šiestich hodín.

Podmienky o spracovaní osobných údajov na internete v Európe najčastejšie čítajú Slováci

Podľa nedávnej štúdie Európskej komisie takmer 60 percent Slovákov tvrdí, že pred poskytnutím osobných údov na internete číta podmienky ich využitia. V Únii sa k tejto praktike priznáva nadpolovičná väčšina internetových užívateľov len u nás a v Maďarsku.

Návrh Komisie ale rovnako zabezpečí, aby polícia nemohla systém zneužiť a vyžiadať si obrovské množstvo osobných údajov. Príkazy na získanie podrobnejších dát budú schvaľovať sudcovia. V prípade metadát a menej podrobných informácií môže rozhodnúť aj prokurátor.

Spoločnosti sa budú môcť voči žiadosti o údaje odvolať. Ak však odmietnu spolupracovať môžu čeliť sankciám.

Polícia môže žiadať o tieto dáta iba v prípade závažných trestných činov, za ktoré hrozí trest odňatia slobody najmenej na tri roky, napríklad terorizmus a vražda.

Boj proti terorizmu

Návrh je súčasťou opatrení, ktorými chce Komisia prekaziť zločincom a teroristom plánovanie, financovanie a uskutočňovanie ich trestnej činnosti.

Ďalšie opatrenia sa týkajú preukazov totožnosti, využívania databáz na odtlačky prstov, či prístupu k finančným informáciám. Európska exekutíva chce ešte viac sťažiť prístup teroristov k prekurzorom výbušnín a posilniť kontrolu dovozu a vývozu strelných zbraní.

Eurokomisár pre bezpečnostnú úniu Julian King v tejto súvislosti spresnil, že tým, že sa pre orgány na presadzovanie práva zaistí prístup k najzávažnejším finančným informáciám, dôjde k odstráneniu ďalšieho z hluchých miest systému, ktoré teroristi zneužívajú.

„Zasadzujeme im úder na ozaj citlivom mieste – v oblasti ich financií,“ spresnil King.

Komisia lobuje za prístup policajných orgánov do databáz vlastníkov webových stránok

Európska komisia navrhla obmedzenie prístupu policajných orgánov do databázy WHOIS, ktorá obsahuje mená vlastníkov webových stránok. Tá je podľa nich v rozpore s novou európskou legislatívou o ochrane údajov.

Podľa slov eurokomisára pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitrisa Avramopulosa ide aj o opatrenia na posilnenie riadenia hraníc Únie a zefektívnenie spolupráce medzi súdmi a orgánmi presadzovania práva.

Potreba americko-európskej dohody

Komisia sa snaží o efektívnejšiu spoluprácu aj pri zdieľaní dát medzi Washingtonom a Bruselom. Americký kongres však prijal v marci legislatívu známu ako Zákon CLOUD, vďaka ktorému majú orgány právo požadovať údaje z iných krajín.

Jourová s americkou legislatívou nesúhlasí a prisľúbila, že bude presadzovať dohodu o zdieľaní údajov medzi Spojenými štátmi a Úniou, ktorú sa Brusel snaží vyjednať už od minulého roku.

Európski prokurátori posielajú americkým orgánom obrovské množstvo žiadostí o dáta. Americké úrady však reagujú pomaly, čo im umožňuje súčasný systém zmlúv o vzájomnej právnej pomoci (MLATs). Bilaterálna dohoda medzi Bruselom a Washingtonom je preto potrebná.

Komisia sa obáva, že jednotlivé členské štáty by mohli začať vyjednávať o osobitných bilaterálnych dohodách s Washingtonom.

Osobné údaje Európanov nemusia byť v Spojených štátoch ďalej ochraňované

Komisia ešte v máji 2016 uzavrela dohodu o ochrane osobných údajov s administratívou bývalého prezidenta Baracka Obamu, kde sa takmer 3 tisíc spoločností zaviazalo, že pri prenose osobných údajov spotrebiteľov z Únie do Spojených štátov budú dodržiavajú určité striktné bezpečnostné opatrenia.

Toto …

Začína preto urýchľovať svoje úsilie o vlastnú dohodu so Spojenými štátmi.

Budúci mesiac sa Jourová stretne s americkým generálnym prokurátorom Jeffom Sessionsom, s ktorým bude určite riešiť aj zdieľanie údajov pri vyšetrovaní.