Európsky súd potvrdil povinnosť platforiem kontrolovať autorské práva

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Platformy musia podľa Súdneho dvora EÚ zaviesť kvalitné nahrávacie filtre, ktoré majú odhaliť a odstrániť používateľský obsah porušujúci autorské práva. Nejde pritom o porušenie slobody prejavu, vysvetľuje.

Najvyšší súd EÚ včera (26. apríla) zamietol poľskú požiadavku, na základe ktorej chcela Varšava ešte v roku 2019 zrušiť ustanovenie v článku 17 zo smernice o autorských právach. Poliaci vtedy tvrdili, že článok porušuje slobodu prejavu a informácií.

V článku 17 smernice sa zavádzala zodpovednosť poskytovateľov služieb za zdieľanie obsahu, ktorý je chránený autorskými právami a ktorý na ich platformy nahrali používatelia. Platformy tak dostali od Únie novú povinnosť, a to nastaviť svoje systémy tak, aby nelegálnemu nahrávaniu zabránili.

Inými slovami, súdny dvor potvrdil, že online platformy ako YouTube či Facebook musia zaviesť nahrávacie filtre. Tie majú používateľom zabrániť zdieľať texty, hudbu, videá či fotografie, ktoré porušujú autorské práva. Zároveň však filtre nesmú robiť chyby a preventívne odstraňovať nejasne vyhodnotený obsah.

Podľa odporcov článku bolo opatrenie kontroverzné, pretože automatizácia mohla viesť k odstráneniu zákonného obsahu, najmä v prípadoch ako je paródia, kde by nástroje nemuseli byť schopné rozlíšiť, čo je a čo nie je zákonne zdieľaným obsahom.

Platformy vypínajú weby, mladí masovo protestujú: Nová legislatíva o copyrighte je na dosah

Europoslanci budú o novej legislatíve hlasovať už na budúci týždeň. Odporcovia tvrdia, že transformuje používanie internetu tak, ako ho poznáme dnes. K záväzku nepodporiť jej kontroverzný článok 13 sa zatiaľ prihlásili iba dvaja slovenskí zástupcovia, Monika Beňová a Richard Sulík.

Odpor voči opatreniu bol taký silný, že sa v roku 2019 v európskych metropolách konali viaceré masové protesty proti jeho implementácii.

Transpozícia smernice, teda jej prenos z európskej úrovne do štátnych zákonov členských krajín EÚ, však bola pomalá. Doteraz ju do vnútroštátneho práva prenieslo iba 12 z 27 členských štátov, medzi nimi aj Slovensko, ktoré však bude musieť zákon ešte novelizovať.

Poľsko článok smernice napadlo, no v súdnom procese sa ho žiadna členská krajina EÚ nezastala.

Rozhodnutie súdu

Súdny dvor vo svojom rozhodnutí uznal potrebu zaviesť automatizované nástroje, ktoré budú vykonávať istý druh kontroly obsahu, čo de facto vyžaduje článok 17. Uznal však aj potenciálny vplyv, ktorý môže táto automatizácia mať na slobodu prejavu používateľov.

„Nahrávacie filtre sú tak podľa Súdneho dvora v poriadku v prípade, pokiaľ dokážu rozlíšiť legálny obsah od nelegálneho,“ vysvetľuje vysokoškolský pedagóg a expert na digitálne právo z London School of Economics, Martin Husovec.

„Toto rozhodnutie je pre Úniu veľmi dôležité,“ povedal pre EURACTIV aj Marco Scialdone zo spotrebiteľskej organizácie Euroconsumers. „Jasne totiž potvrdzuje, že pri používaní automatických filtrov hrozí, že nebudú vedieť dostatočne rozlišovať medzi nezákonným a zákonným obsahom.“

Copyrightovú smernicu definitívne odobrili už aj členské štáty

Je dobojované: kontroverznú legislatívu o autorských právach nakoniec v Bruseli odklepli ministri poľnohospodárstva. Posledné slovo mali členské štáty, ktoré však už text raz prijali, a preto bolo dnešné hlasovanie len formalitou. Za bolo aj Slovensko.

Súd poznamenal, že obmedzenia – vyplývajúce z opatrenia, ktoré majú platformy zaviesť – myslia aj na záruky v súvislosti s paródiou, imitáciou či karikatúrami. Platformy navyše vďaka nim nemusia zavádzať všeobecné povinnosti monitorovania nahraného obsahu.

Súd tiež dospel k záveru, že režim zodpovednosti zavedený smernicou „sprevádzali primerané záruky zo strany zákonodarcov v EÚ s cieľom zabezpečiť rešpektovanie práva na slobodu prejavu a informácií používateľov týchto služieb.” Podľa neho tak vznikla spravodlivá rovnováha medzi týmito službami a právom duševného vlastníctva.

Eleonora Rosati, riaditeľka Inštitútu pre duševné vlastníctvo na Štokholmskej univerzite, pre EURACTIV povedala, že najdôležitejším aspektom rozhodnutia bolo, že súd „považuje blokovanie zákonného obsahu za neprimerané, a teda nezákonné.“

„Práve toto vysvetlenie je kľúčové. Vylučuje totiž možnosť, že bude obsah zablokovaný ex-ante, a obnovený až potom, ex-post, teda po vyriešení sťažnosti.”

Právne dôsledky rozsudku budú mat dopad najmä na členské štáty. Tie, ktoré už smernicu transponovali, budú musieť zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť svoje vnútroštátne zákony, zatiaľ čo tie, ktoré tak neurobili, budú musieť zaviesť potrebné právne záruky.

Na európsku reformu copyrightu upozorňujú aj slovenskí a českí YouTuberi

Známi vlogeri ako GoGo alebo Duklock zo Slovenska, či Kovy z Čiech, zaznamenali po zverejnení videí o reforme autorských práv záujem desiatok tisíc followerov. Osvetová kampaň je ale u nás podľa influencerov nedostatočná, niektorí nabádajú písať europoslancom, iní podpísať petíciu.

Marco Scialdone z Euroconsumers dodal, že rozhodnutie „ukladá poskytovateľom služieb na online zdieľanie obsahu osobitnú úlohu plne rešpektovať nové nariadenie, uvedené v článku 17 smernice.“

„Veľkí hráči nebudú mať pri zosúlaďovaní žiadne konkrétne problémy, a to aj preto, lebo väčšina obsahu bude predtým autorizovaná prostredníctvom dohôd s držiteľmi práv,” uviedol expert.

Ak však platformy pri zavádzaní filtrov zlyhajú, podľa Martina Husovca môže byť nezrovnalosť stále „pripísaná legislatíve EÚ a zákonodarcom v členských štátoch Únie.“ Podľa neho bude teraz na členských štátoch, ktoré povinnosť zavádzajú, aby precíznosť nahrávacích filtrov dokázali vyhodnotiť.

V reakcii na rozhodnutie predstaviteľ poľskej vlády, ktorá sa na súd obrátila, pre EURACTIV povedal, že „hoci sťažnosť bola zamietnutá, Súdny dvor EÚ zohľadnil mnohé poľské argumenty.“

Judikatúra

Včerajšie rozhodnutie podporilo stanovisko generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ z júna minulého roka, ktorý odporučil, aby bol prípad Varšavy zamietnutý. Upozornil však na riziko „nadmerného blokovania“ obsahu, pričom naliehal, aby platformy rešpektovali určité výnimky a odstraňovali iba obsah, ktorý „zjavne porušuje“ pravidlá, namiesto toho, aby prijímali preventívne opatrenia v nejasných situáciách.

Rovnako bolo rozhodnutie podložené rozsudkom Súdneho dvora EÚ z minulého roka, ktoré sa zaoberalo podmienkami, za ktorých by boli poskytovatelia oslobodení od zodpovednosti za autorské práva. Súd vtedy potvrdil, že platformy nebudú zodpovedné za nezákonný obsah zverejnený ich používateľmi, pokiaľ aktívne neprispejú k jeho sprístupneniu. V tomto rozhodnutí však súd poznamenal, že jeho rozhodnutie sa netýkalo článku 17.

Zmätok v nových copyrightových pravidlách na internete? Čo by priniesli? (INFOGRAFIKA)

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?

Angela Mills Wade, výkonná riaditeľka Európskej rady vydavateľov (EPC), pre EURACTIV povedala, že EPC privítala rozhodnutie, „ktoré plne potvrdzuje ochranu, ustanovenú v smernici. Teraz sa tešíme na plné uplatnenie smernice.“

Zástancovia úplnej slobody prejavu na internete však vyjadrili poľutovanie nad tým, že používanie filtrov na nahrávanie, ktoré majú zaručovať ochranu autorských práv, nebolo úplne odmietnuté.

Podľa bývalého poslanca Európskeho parlamentu Felixa Redu, ktorý na prípravách smernice pracoval, rozhodnutie „jasne ukazuje, že niekoľko krajín EÚ, ktoré už zaviedli špecifické záruky proti blokovaniu legálneho obsahu, zvolilo správny prístup.“