Európu čaká digitálna dekáda, výzvou bude jej klimatický vplyv

Všetky dátové centrá spotrebujú ročne viac energie ako niektoré krajiny. [Unsplash/İsmail Enes Ayhan]

Do roku 2030 má byť verejná správa členských štátov z veľkej časti digitalizovaná. Potrebné dáta však nemôžu obchádzať klimatické ciele Únie, a preto musia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. V čele transformácie stoja nielen verejné inštitúcie, ale aj technologickí giganti, ktorí udávajú trend zelených dátových centier.

Komisia minulý rok odprezentovala svoj Digitálny kompas. Ten okrem iného hovorí o digitálnej transformácii odvetví s ohľadom na klimatické ciele Únie do roku 2050. Za míľnik si stanovila rok 2030, dokedy by mali byť napríklad všetky verejné služby či prístup k zdravotným kartám digitálne, osemdesiat percent Európanov by malo používať digitálnu identifikáciu a 75 percent európskych spoločností používať cloudy, umelú inteligenciu a Big Data. Inými slovami, nasledujúce roky budú digitálnou dekádou. To si však bude vyžadovať množstvo dát.

Tie sa zaznamenávajú, uchovávajú, spracovávajú a prenášajú v dátových centrách. Od roku 2010 sa podľa International Energy Agency (IEA) počet používateľov internetu zdvojnásobil a celkový tok údajov medziročne rástol o tridsať percent. Narastajúci objem dát stimuluje aj dopyt po infraštruktúre – dáta centrách –, čo zvyšuje aj celkovú spotrebu energie a vzbudzuje obavy o životné prostredie.

Všetky dátové centrá vyžadujú na svoju nepretržitú prevádzku jedno až tri percentá celosvetovej spotreby energie, čo je viac ako potrebujú niektoré krajiny, napríklad Nigéria, Kolumbia, Argentína, Egypt či Južná Afrika. Všetky dátové centrá teda spotrebujú ročne asi 200 až 250 TWh, čo je o niečo menej ako Spojené kráľovstvo, pri ktorom ide o 286 TWh.

„Energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje energie a dáta sú tri najdôležitejšie piliere pri dosahovaní klimatickej neutrality,” povedal pre EURACTIV generálny riaditeľ Nemeckej energetickej agentúry Andreas Kuhlmann. Ďalší z cieľov Komisie preto hovorí, že európske dáta budú do roku 2030 uhlíkovo neutrálne.

Európsky súd potvrdil povinnosť platforiem kontrolovať autorské práva

Platformy musia podľa Súdneho dvora EÚ zaviesť kvalitné nahrávacie filtre, ktoré majú odhaliť a odstrániť užívateľský obsah, porušujúci autorské práva. Nejde pritom o porušenie slobody prejavu, vysvetľuje.

Chladenie, recyklácia tepla a obnoviteľné zdroje energie

Dátové centrá musia byť energeticky efektívnejšie, opätovne využívať odpadovú energiu, napríklad teplo, a viac využívať obnoviteľné zdroje energie s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2030, píše Komisia v štúdii o Energeticky účinnom cloud computingu.

Európske dátové centrá spotrebovali v roku 2018 76,8 TWh, s rastúcim dopytom po digitalizácii môže toto číslo do roku 2030 narásť o 28 percent. Preto ak chce Únia splniť ciele svojho digitálneho kompasu a zároveň dodržať klimatické záväzky, digitalizácia musí byť zelená.

Až polovicu energie potrebnej na prevádzku dátových centier spotrebuje ich nepretržité chladenie. Staršie centrá k tomu používajú klimatizačné jednotky, ktoré fungujú ako tradičná klimatizácia, pričom priestory chladia aj v zime. Šetrnejších alternatív existuje hneď niekoľko. Ide napríklad o priamy freecooling, ktorý na chladenie centier niekoľko mesiacov do roku využíva studený vzduch zvonku, či nepriamy freecooling, ktorý na to tiež používa vodu či nemrznúcu zmes.

Túto techniku chladenia používa vo svojich dátových centrách po celom svete aj Google. Spoločnosť má ambíciu znížiť spotrebu energie vo svojich centrách o 40 percent. Okrem toho sa zaviazala, že do roku 2030 budú jej dáta uhlíkovo neutrálne. Svoj ekologický dopad chcú znížiť aj iní technologickí giganti. Dátové centrum, ktoré napája služby od spoločnosti Apple, v Európe využíva miestne obnoviteľné zdroje, zároveň všetky centrá od Apple využívajú sto percent obnoviteľnej energie.

Chladenie počítačových serverov produkuje odpadové teplo, ktoré často putuje do atmosféry. Fínska spoločnosť Fortum v marci oznámila, že teplo z dátových centier spoločnosti Microsoft využije v Helsinkách na vykurovanie domácností a firiem, čo navyše pomôže znížiť emisie oxidu uhličitého o štyristotisíc ton ročne. Prepojenie dátového centra na vykurovací systém dnes väčšina dátových centier nevyužíva.

Eurokomisia: Firmy ako Google, Netflix či Meta by mali za telekomunikačné siete platiť

Technologickí giganti by mali podľa eurokomisie znášať časť nákladov európskej telekomunikačnej siete. Ich služby totiž infraštruktúru zaťažujú. Európska komisia chce koncom roka priniesť legislatívu, ktorá platformy prinúti prispieť na budovanie sietí.

Deklarácia o ekologickej digitálnej transformácii

Minulý rok v marci podpísalo 26 členských štátov, Nórsko a Island Deklaráciu o ekologickej digitálnej transformácii. Krajiny sa tým zaviazali investovať do zelených digitálnych technológií s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a urýchliť ekologický a digitálny prechod v prioritných sektoroch Európy. Môžu na to využiť napríklad fondy NextGenerationEU či Invest EU. Zároveň sú členské štáty povinné investovať dvadsať percent z Plánu obnovy a odolnosti do digitalizácie.

Na národnej úrovni by mali jednotlivé štáty napríklad pomáhať mestám, aby boli ekologickejšie a digitálnejšie, využívať technológie na zvyšovanie energetickej účinnosti budov, prispievať k udržateľnej a energeticky efektívnej cloudovejblockchainovej infraštruktúre, urobiť z ekologického verejného obstarávania štandardnú možnosť, a mnoho iných iniciatív.

Deklaráciu podpísalo aj 26 generálnych riaditeľov európskych spoločností, ktorí zároveň vytvorili Európsku zelenú digitálnu koalíciu. V rámci nej sa zaviazali investovať do ekologickejších digitálnych technológií a služieb, vyvinúť metódy na zmeranie vplyvu zelených technológií na životné prostredie a podieľať sa na vytváraní odporúčaní a usmernení.

Slovenský rezort životného prostredia nemá v tejto oblasti samostatnú politiku. K problematike odcitovalo ministerstvo dokument Digitálne Slovensko: „Z pohľadu ministerstva je dôležité, aby zelená digitalizácia umožnila prechod väčšiny občanov, podnikateľov a domácností na elektronické služby, čo v konečnom dôsledku bude znamenať zníženie environmentálnej záťaže v podobe tvorby úradných dokumentov v papierovej podobe či nevyhnutnosti cestovania na kontaktné miesta verejnej správy a tým úsporu prírodných zdrojov spojených napríklad so znižovaním spotreby fosílnych palív a emisií skleníkových plynov,“ uviedol pre EURACTIV rezort životného prostredia.

Konektivita v Únii: Základom politiky a regulácie musia byť investície do sieťovej infraštruktúry

Podľa asociácie Digital Europe je politika spravovania sietí v Únii príliš roztrieštená a pomalá na to, aby EÚ dokázala prilákať veľké investície. Ich nedostatočná návratnosť a pomalé aukcie frekvenčného spektra potrebuje Európa napraviť čo najskôr.

„Zmeň kód, nie klímu“

Organizácia Greenpeace spolu s miliardárom a zakladateľom spoločnosti Ripple Labs Chrisom Larsenom spustili kampaň na ozelenenie kryptomeny Bitcoin s heslom „Zmeň kód, nie klímu“. Ťažba digitálnej meny spotrebuje za rok viac energie ako celé Švédsko, pričom podľa Larsena sa spotreba energie Bitcoinu za päť rokov zvýšila o desaťnásobok. Ak by trend pokračoval, o päť rokov dosiahne kryptomena spotrebu napríklad Japonska. Energia, ktorú Bitcoin využíva, je navyše z veľkej časti z fosílnych palív.

Všetky kryptomeny fungujú na princípe blockchainu, ktorý si možno predstaviť ako účtovnú knihu. Aby boli digitálne meny bezpečné, potrebujú mechanizmy konsenzu najčastejšie Proof of Work alebo Proof of Stake. Prvý mechanizmus využíva Bitcoin, druhý – udržateľnejší – väčšina ostatných kryptomien. Cieľom iniciatívy je zatlačiť na investorov, aby si žiadali aktualizáciu kódu, čo by znížilo spotrebu energie Bitcoinu o 99 percent. Na ceste k prechodu od pôvodného protokolu Proof of Work z roku 2009 k udržateľnejšiemu zabezpečeniu Proof of Stake je aj druhá najhodnotnejšia digitálna mena Ethereum.

Aj v tejto oblasti tlačia na zmenu najmä veľké súkromné spoločnosti. Elon Musk minulý rok oznámil, že spoločnosť Tesla nebude viac prijímať platby za automobily v Bitcoinoch, a to dovtedy, kým ťažba kryptomeny nebude využívať aspoň polovicu obnoviteľnej energie.

Pre obavy o životné prostredie nebude prijímať dary v kryptomenách ani spoločnosť Wikimedia Foundation, rozhodnutie oznámila začiatkom mája tento rok.

Model Proof of Work však komunite Bitcoinu zaručuje bezpečnosť a decentralizáciu blockchainu, čo je pre investorov veľmi dôležité. Podľa expertov je preto nepravdepodobné a navyše procesne zložité, aby Bitcoin svoj model na základe kampane zmenil.