Expert na dezinformácie: Ľudia preceňujú to, čo už vedia a podceňujú to, čo sa musia doučiť

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európska noc výskumníkov: Rozum v čase krízy

Keď sa ľudia cítia ohrození a bezmocní, hľadajú súvislosti a vzorce medzi náhodnými udalosťami. Práve na ľudskú precitlivenosť voči hrozbám mieria konšpiračné teórie, hovorí expert na vplyv dezinformácií na ľudské správanie Jakub Šrol.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa v súčasnosti dezinformáciám tak darí a ľudia majú problém dôverovať vedcom, je podľa vedeckého pracovníka Slovenskej akadémie vied (SAV) Jakuba Šrola komplikovaná povaha sveta. Na jeho pochopenie ľudia využívajú internet, v ktorom sa nachádza množstvo ľahko dostupných informácii. Na druhej strane je poznatkov tak veľa, že občania často nevedia rozlíšiť, ktoré sú správne a nesprávne.

Druhým dôvodom rozširovania dezinformácie je ľudská vlastnosť preceňovať vlastné vedomosti. „Keď si niekto začne dohľadávať informácie k určitej téme, tak môže rýchlo získať pocit, že už sa dozvedel dosť poznatkov. Aj keď sú poznatky len náhodnou zbierkou vedomostí a často ide o vytrhnuté informácie z kontextu, tak ľudia majú tendenciu hneď dospieť k nejakému verdiktu,“ dodáva Jakub Šrol. Tento prejav nadmernej sebadôvery je spôsobený takzvaným Duningov-Krugerov efektom, kedy ľudia preceňujú svoje vedomosti a podceňujú svoje limity ako laika v danej téme. Podľa tejto teórie sa najviac preceňujú tí, ktorí o téme majú najmenej vedomostí. Naopak, najviac sa podceňujú odborníci. Uvedomujú si totiž, že ide o komplexné záležitosti s množstvom nejasností.

Falošné správy a dezinformácie: Terminológia, nástroje a výzvy

Rozširovanie škály nepravdivých a zavádzajúcich informácii v online priestore núti aktívnu spoločnosť hľadať nové druhy nástrojov na obranu. Rovnako rýchlo však narastajú výzvy, ohrozujúce úspech zápasu.

Konšpirácie útočia na ľudské emócie

Duningov-Krugerov efekt spozoroval Jakub Šrol aj v súčasnej koronakríze, v ktorej vznikalo množstvo hoaxov a konšpirácii týkajúcich sa údajného, nespoľahlivého očkovania proti vírusu COVID-19. Šrol poukázal nato, že ľuďom stačí často jedna negatívna skúsenosť blízkeho z okolia, kedy vakcína spôsobila škodlivé vedľajšie prejavy, aby odsúdili spoľahlivosť očkovania. Tento jediný príklad následne už nenapravia ani štatistické údaje o bezpečnosti vakcín. Preto konšpirácie útočia na vedcov a ich poznatky, pričom cielia na ľudské emócie. Vyvolávajú v ľuďoch strach a skratkovité myslenie. Túto skutočnosť potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky z dielne SAV, v ktorých 45 percent respondentov uviedlo, že keď zistenie vedca odporuje ich intuícii, tak ho jednoducho odignorujú.

Vznik konšpirácií má aj sociálno-spoločenské pozadie. „Ľudia ako sociálne bytosti majú potrebu niekam patriť.  Pre skupinu je typické, že zdieľajú názory a spoločne sa vymedzujú voči spoločnej veci,“ vysvetľuje Šrol. Vnútri takzvaných sociálnych bublín, v ktorých sa nachádzajú osoby s podobnými názormi, často dochádza k pomenovaniu spoločného nepriateľa. Konšpirácie využívajú práve pocit ohrozenia ľudí voči tejto skupine. Tento princíp využívali aj totalitné režimy.

Preto ľudia, ktorí dôverujú konšpiráciám, tiež často neveria, že sa situácia dá zmeniť demokratickým spôsobom. „Neskôr začínajú tieto osoby používať agresívnejšie formy prejavu ako verbálne útoky, osočovanie na sociálnych sieťach a majú väčšiu tendenciu podporovať radikálne skupiny“, uvádza Jakub Šrol.

Zmiernenie šírenia dezinformácií

Čo môžu ľudia spraviť, aby zmiernili šírenie nepodložených informácii a znížili tak aj názorovú polarizáciu v spoločnosti? Podľa Jakuba Šrola by si v prvom rade mali uvedomiť sklony ľudskej mysle, ktoré vedú k skratkovitému mysleniu, precitlivenosti na hrozby a tendencii hľadať medzi udalosťami vždy nejaký súvis. Ľudia by sa mali zamerať na zdroj tvrdení v článkoch, z ktorých čerpajú informácie. Rovnako osobné príbehy majú mať podľa neho nižšiu váhu, než poznatky z kvalitného vedeckého experimentu.

Ďalej by sa ľudia mali stať viac intelektuálne pokornejšími. „Nie je potrebné mať názor hneď na všetko. Je lepšie si nechať viac času na vypočutie rôznych názorov a až časom si spraviť vlastný názor,“ upozorňuje Jakub Šrol.

No a takisto je dôležité vedieť diskutovať s ľuďmi o rôznych témach. Ak sa budeme snažiť druhého hneď presvedčiť, môže prísť sklamanie. Podstatné je tiež nerobiť hlupákov z ľudí, ktorí veria nepodloženým informáciám. Ak budeme pôsobiť nadradene, že vieme o téme viac, tak sa dotyčná osoba bude viac brániť. Tým ju len utvrdíme v jej názore. Podľa Šrola je dôležité, aby „sme druhého pochopili, vypočuli a rešpektovali.“

Štúdia Komisie volá po „sankciách“ za dezinformácie na internete

Štúdia Európskej komisie o účinnosti postupov Únie v boji proti dezinformáciám kritizuje ich samoregulačnú povahu. Navrhuje, aby sa zaviedli „sankčné a opravné mechanizmy“, ktoré by mali zabezpečiť skutočné dodržiavanie pravidiel.

Pandémia COVID-19 a boj EÚ s dezinformáciami

Pandémia COVID-19 preverila EÚ a jej schopnosť bojovať proti dezinformáciám v online prostredí. Preto Komisia predstavila v decembri 2020 komplexný súbor nových pravidiel pre digitálne služby, ako sú sociálne médiá, online trhy a iné online platformy, ktoré pôsobia v EÚ. Tento súbor tvoria akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch.

Niektoré veľké online platformy majú na digitálnych trhoch funkciu „strážcov“ (gatekeepers), pretože fungujú ako vstupný portál na online trhy pre ostatných účastníkov. Nové pravidlá preto zakážu nespravodlivé podmienky ukladané „strážcami“. V praxi to znamená, že podniky by mali byť schopné súťažiť v online priestore rovnako slobodne a spravodlivo, ako v offline prostredí.

Únia si uvedomila, že množstvo manipulatívnych informácií začalo ohrozovať aj európsku demokraciu. Preto ku koncu roku 2020 zahrnula eurokomisia v Akčnom pláne pre európsku demokraciu opatrenia na podporu slobodných a spravodlivých volieb, posilnenie slobody médií a boj proti dezinformáciám. Okrem toho Komisia navrhla právne opatrenia ohľadom politickej reklamy, ktoré sa týkajú otázky sponzorov plateného obsahu a výrobných či distribučných kanálov. Do týchto kategórii spadajú takisto online platformy.

V súčasnosti má Európska únia v pláne upraviť Kódex postupov proti dezinformáciám, aby ho spravila účinnejším v boji proti dezinformáciám. Preto v máji tohto roku vydala Európska komisia nové usmernenia. Platformy a aktéri v priestore online reklamy musia prevziať zodpovednosť a lepšie spolupracovať v oblasti obmedzovania financovania dezinformácií. Posilnený kódex by mal podrobne riešiť súčasné a vznikajúce formy manipulatívneho správania, akými sú boty, falošné účty, organizované manipulačné kampane a krádeže účtov. Cieľom má byť zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti. Nový kódex má posilniť postavenie používateľov, aby porozumeli dezinformáciám a vedeli ich aj efektívne nahlásiť.

EÚ konala v oblasti dezinformácií už pred koronakrízou

Európska komisia už v roku 2018 zaviedla Kódex postupov pre online platformy, inzerentov a ďalších kľúčových aktérov. Tí sa v ňom zaviazali, že budú obmedzovať dezinformácie a zlepšovať svoje politiky týkajúce sa online prostredia. Úlohou kódexu je zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť online platforiem. Slúži tiež ako rámec na monitorovanie a zlepšovanie ich politík v oblasti boja proti dezinformáciám. Medzi podpisujúcimi stranami boli veľké online platformy ako Facebook, Google, Twitter či Mozilla. Počítačová firma Microsoft sa pripojila ku Kódexu v roku 2019 a sociálna sieť TikTok v júni 2020.

V roku 2018 pred europarlamentnými voľbami vznikol ešte Akčný plán proti dezinformáciám. „Musíme byť jednotní a spoločne chrániť naše demokracie pred dezinformáciami. Boli sme svedkami pokusov o zasahovanie do volieb a referend, pričom podľa dôkazov je hlavným zdrojom týchto kampaní Rusko. V záujme riešenia týchto hrozieb navrhujeme zlepšiť koordináciu s členskými štátmi prostredníctvom systému včasného varovania, posilniť naše tímy odhaľujúce dezinformácie, zvýšiť podporu médií a výskumných pracovníkov a požadovať, aby online platformy plnili svoje záväzky. Boj proti dezinformáciám vyžaduje kolektívne úsilie,“ povedal vtedy  expodpredseda Komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip.