Experti: Bojovať proti dezinformáciám je ako odmietať chrípku, sústreďme sa na spoločenské „zdravie“

Panelová diskusia podujatia Cognitive (in-)Security. [EURACTIV.sk/Štefan Bako]

Odborníci prízvukujú, že boj proti šíreniu falošných správ bude vždy iba reakčný, keďže agendu dňa tvoria iní. Napriek tomu odporúčajú aktívne sa do diskusií zapájať, vyvracať nepravdu, no sústrediť sa aj na budovanie vlastnej informačnej imunity.

Overovanie správ a faktov na internete a zdieľanie zistení patrí na internete k hlavným spôsobom ako mnohé organizácie bojujú proti šíreniu dezinformácií. Hoci ide podľa aktivistov skôr o druhotné riešenie problému, stále viac, prevažne mladých osôb, sa aj takýmto spôsobom na internete angažuje.

Spôsobov ako sa brániť a naložiť s falošnými informáciami je ale omnoho viac.

Experti z piatich európskych krajín preto na bratislavskom podujatí Kognitívne (ne-)bezpečie: Dopad falošných správ na spoločnosť so študentami diskutovali o tom, ako aktívne celospoločenský problém riešiť od jeho koreňov.

Francúzsky psychológ: Kritické myslenie nemôžeme automatizovať

Podľa neurovedca z parížskej univerzity musíme aj v oblasti tvorby a šírenia falošných správ stavať najmä na skutočných dátach. „Len tak presvedčíme politikov, aby sa téme venovali,“ hovorí. Solídny výskum však v tejto oblasti v Európe takmer neexistuje.

Pohľad z Nemecka: Pred zdieľaním si správy aj prečítajme

„Hoci na mnohých konferenciách počúvam, že overovanie faktov ako nástroj proti šíreniu dezinformácii nefunguje, nesúhlasím s týmto tvrdením úplne. Sama som videla ako overené fakty menia názory,“ vysvetľuje Karolin Schwartz, ktorá v nemeckej organizácii Hoaxmap pôsobí ako overovateľka faktov (tzv. factchecker).

Aktívna občianska spoločnosť by podľa nej mala ešte intenzívnejšie zdieľať aj odhalené informácie o falošných správach a rozširovať povedomie o chybách mnohých ich autorov.

V Nemecku už boli niektoré osoby dokonca za rozširovanie falošných správ odsúdené, avšak v ich prípade išlo aj o kombináciu s nenávistným prejavom, vysvetľuje Schwartz. Rovnako podľa nej v krajine chýbajú prokurátori, vyšetrovatelia, ale aj sudcovia, ktorí by sa v problematike detailne orientovali a „vedeli preto spravodlivo rozhodnúť“.

Základom zdieľania informácii na internete má byť z jej pohľadu najdôležitejšie pravidlo: čítaj to, čo zdieľaš.

Komplexnosť dezinformácii: Upozorňovať na nepravdivé tvrdenia nestačí

Techniky na boj proti dezinfromáciám sú zväčša reaktívne, keďže falošný naratív nastavuje niekto iný. Pre riešenie tohto komplexného problému existujú iba komplexné riešenia, odborníci odporúčajú poukazovať na predpojatosť tých, ktorí im podľahnú.

Francúzsko-poľský pohľad: Počúvajme sa navzájom

„Pre mňa ako novinárku je najdôležitejšie pracovať v tíme, pretože vedomosti a skúsenosti kolegov z rôznych oblastí sú pri tejto práci veľmi dôležité,“ hovorí o svojej praxi overovania faktov Natalia Sawka z francúzskej tlačovej agentúry AFP, ktorá pôsobí vo Varšave. Ak hovorí, pri svojej práci sa v ostatnom období stretáva s výrazným nárastom nielen dezinformačných spravodajských textov, ale aj falošných vedeckých článkov.

Sawka prízvukuje, že falošnými správami môže byť ovplyvnený každý bežný človek a „ani novinári nie sú výnimkou“. Riešením je z jej pohľadu pozorné počúvanie: „Pri prejavovaní svojich názorov by sme nemali byť tvrdohlaví a mali by sme počúvať aj tých, ktorí majú odlišné názory.“

Pohľad z Českej republiky: Monopol technologických gigantov je škandál

Česká aktivistka Adriana Černá z organizácie Človek v ohrození prízvukuje v súvislosti s bojom proti šíreniu falošných správ nutnosť občianskej spoločnosti postaviť sa za verejnoprávne médiá. „Všetky ostatné súkromné médiá sú závislé na tom, koľko majú divákov, poslucháčov alebo čitateľov, respektíve koľko reklamy získajú. Jedine verejnoprávne médiá dokážu ukázať takmer všetko, a to z rôznych perspektív,“ akcentuje.

EURACTIV Podcast | Kognitívna bezpečnosť: Ako bojujeme proti falošným správam?

Ak je niekto hrdým vlastencom, budovať pravdivú komunitu by sa mal snažiť aj v online priestore, hovorí expert na boj z dezinformáciami, TOMÁŠ KRIŠŠÁK.

Černá, aktívna aj v občianskej internetovej skupine #jsemtu, ktorá sa na sociálnych sieťach „mobilizuje proti ľuďom, šíriacim nenávisť“, vidí pridanú hodnotu aj v aktívnej kontrole technologických gigantov.

„Nikdy v histórii ľudstva nemal o nás nikto toľko informácii, ako má dnes Facebook alebo Google – ani tajné služby, ani naše mamy. Ide preto o monopoly a pre mňa je to škandál,“ hovorí. Z jej pohľadu je absolútne nevyhnutné, aby boli „tieto spoločnosti pod istou formou kontroly“.

Slovenský pohľad: Prijmime zodpovednosť za konzumovaný obsah na internete

„Nepáči sa mi postoj: poďme bojovať proti dezinformáciám. Je to niečo, ako keby sme sa zameriavali na boj proti chrípke alebo zubnému kazu. Jednoducho potrebujeme žiť zdravo!“ prízvukuje slovenský aktivista a učiteľ Juraj Smatana. Podľa neho v momente, keď začíname bojovať proti cieleným a nepriateľským dezinformáciám, práve nepriateľ diktuje tému, o ktorej sa hovorí.

Smatana pripomína výskum zo Švédska, ktorý študoval odolnú „fínsku informačnú imunitu, voči dezinformačným webom, priamo zaplateným Kremľom“. Z výsledkov vyplýva, že Fíni dennodenne nevyvracali lži, ale ich kľúčom bola rýchla reakcia vlády a politický naratív o prebiehajúcich dezinformačných snahách aj z úst politických lídrov. Podstatná bola vysoká miera dôvery obyvateľstva voči vláde a v neposlednom rade aj silný národno-štátny príbeh úspechu, s ktorým sa väčšina ľudí stotožňuje.

Šéfka európskych Pirátov: Dezinformácie rozleptávajú už existujúce problémy v štáte

Ak sú obyvatelia schopní uveriť aj bizarnostiam falošných správ, ich nedôvera voči vláde a štátnym inštitúciám musí byť hrozivá, tvrdí česká europoslankyňa MARKÉTA GREGOROVÁ.

Algoritmy sociálnych sietí označuje Smatana za „atómovú bombu súčasného sveta“. Dodáva však, že zodpovednosť majú ešte stále vo veľkej miere vo vlastných rukách používatelia. „Politika dokáže úspešne pracovať s problémami, ktoré si uvedomuje značná časť obyvateľstva. Do tej doby je to ale priestor pre aktivizmus,“ hovorí v súvislosti s tým, že sa problém šírenia dezinformácii u nás stále nestal centrálnou agendou žiadnej politickej strany, či politika.

„Prijať zodpovednosť za informačný obsah, ktorý sám konzumujem, si ale nevyžadujú politické zmeny,“ tvrdí a zdôrazňuje budovanie vlastnej informačnej imunity.

Aktívne slovenské projekty

Mnoho projektov pre overovanie faktov a boj proti dezinformáciám vzniklo aj na Slovensku. Veľká časť z nich sú európskymi unikátmi, čo je podľa Juraja Smatanu aj dôsledkom obdobia, kedy „bolo za mečiarizmu Slovensko čiernou dierou Európy“.

Web konšpirátori.sk cieli na to, aby dezinformačným webom obmedzil príjem z reklamy. Komisia odborníkov vytvára list, ktorý si reklamné agentúry môžu importovať do vlastných distribučných systémov. Ošetruje tak internetové kampane, ktoré sa vyhnú publikácii na pokútnych stránkach. Aktivista hovorí, že za dva roky existencie portálu bolo ošetrených niekoľko tisícok internetových kampaní u nás a desiatky tisíc eur.

„Dezinfo scéna web označila za cenzúru, avšak z môjho pohľadu ide o presný opak: toto je sloboda prejavu. Ak existuje ich sloboda písať nezmysly na internet, tak existuje aj sloboda majiteľov firiem nemať svoju reklamu umiestnenú na webe hlúpostí.“

Online platformy hodnotili vlastné postupy v boji proti dezinformáciám

Európska komisia posudzuje sebahodnotiace správy spoločností o boji proti šíreniu falošných správ. Ročný samoregulačný kódex EÚ zatiaľ uplatňujú platformy rôzne. Komisári im vyčítajú aj slabú úroveň poskytovania dát pre nezávislých posudzovateľov.

Ďalšou je aplikácia Bullshit detektor, ktorá sa inštaluje priamo do prehliadača a ktorý používateľa informuje o problematickosti webu, na ktorom sa ocitne. Obdobný analytický nástroj, ktorý sa zameriava na sociálne siete a pôsobí na slovenskom a českom internete, je portál Blbec.online. Nadšenci na ňom zoskupili približne tisíc webových stránok, ktoré na sociálnych sieťach šíria nezmysly. „Zároveň sleduje, ktoré vírusy sa v tejto „blbosfére“ šíria najrýchlejšie,“ vysvetľuje Smatana. Jeho pridanou hodnotou je aj funkcia sledovania vymazaných príspevky politikov.

Na slovenskom Facebooku pôsobí aj Checkbot. Automatizovaný bot prevedie svojich „priateľov“, ktorí mu posielajú linky na pochybné texty, či správy, procesom moderovania informácii na Facebooku v šiestich krokoch.

Projekt ObčianskeVzdelávanie.sk je ďalšou „snahou zaviesť na Slovensku taký typ občianskeho vzdelávania, ktorý pomohol Západnému Nemecku denacifikovať krajinu, pričom ide o aktívnu prípravu občanov s pochopením demokratických mechanizmov,“ dodáva Smatana.