Experti: Palivom umelej inteligencie sú dáta. Na trhu zvíťazia ekonomiky, ktoré ich správne využijú

Dáta sú ropou 21. storočia. [Twitter/Techcrunch]

S príchodom umelej inteligencie vzniknú nové druhy práce. Tie však nebudú rovnomerne rozložené a pripravené krajiny prirodzene prevezmú väčšinu z nich. Hoci má v tejto oblasti Slovensko stratégie a akčné plány, ostáva najzraniteľnejšou krajinou v celej EÚ.

Iba nedávno sme skutočne objavili palivo pre umelú inteligenciu, a tou sú dáta, hovorí Tamay Bakshi, najmladší odborník na umelú inteligenciu a čestný poradca IBM Cloud. Ten navštívil Slovensko minulý týždeň a vystúpil aj na konferencii Americkej obchodnej komory na Slovensku „Hodnotovo riadená umelá inteligencia“.

Umelú inteligenciu podľa rečníkov na konferencii netreba vnímať ako hrozbu, ale ako perspektívnu oblasť, ktorá pomôže vo viacerých oblastiach ľudského života. Slovensko, ako krajina, ktorá je spomedzi štátov OECD najviac ohrozená automatizáciou, si nemôže dovoliť trendy ignorovať.

V centre transformovania slovenskej ekonomiky bude najbližšiu dekádu umelá inteligencia

Slovenská republika čelí podľa správy OECD najväčšej transformácii svojho pracovného trhu zo všetkých vyspelých krajín.

Dáta označuje za „ropu 21. storočia“ aj Vladimír Šucha. Generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra EÚ hovorí, že žijeme v dobe, ktorá je poznamenaná dátovou explóziou a iba schopnosť uchopenia a využitia dát určí, ktoré krajiny budú na čele modernizácie.

Najvýznamnejší prístup k dátam majú dnes podľa neho Spojené štáty americké, následne Európa a napokon Čína.

„Spojené štáty majú obrovské platformy, ktoré zbierajú dáta z celého sveta a my ich veľmi pohodlne do Spojených štátov aj exportujeme. Čína má úplne jasnú dátovú politiku: nemusíme s ňou súhlasiť, keďže môže mať aj temné stránky, no minimálne politiku v tejto oblasti majú. My nič podobné nemáme, nemáme žiadnu európsku ani národnú dátovú politiku, a to sa odráža v tom, že nám dáta odtekajú preč,“ vysvetľuje Šucha.

Krajiny, ktoré na transformáciu priemyslu reagujú veľmi dobre robia zásadné tri veci, hovorí Richard Stirling, generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Oxford Insight: „Skutočne lokalizujú globálne trendy až na úroveň mesta; investujú do dátovej infraštruktúry, ako sú referenčné, či štruktúrované dáta; a investujú do senzitívnejších a osobnejších dát, z ktorých sa umelá inteligencia dokáže učiť, pričom informácie z nich môže ďalej využívať naprieč sektormi a priemyselnými odvetviami.“

Transformácia trhu práce

Podľa známeho výroku Marca Andreessena, tvorcu prvého široko používaného webového prehľadávača na svete Mosaic, budú v budúcnosti existovať len dva druhy práce: jeden taký, kde budú ľudia rozkazovať počítačom, a druhý, pri ktorom budú stroje dávať úlohy ľuďom.

Prirodzene, každá technológia, ktorá sa v ľudskej histórii objavila, čelila aj ľudskému odporu, strachu, či celkovému odmietaniu, pripomína Tamay Bakshi. Sám sa už od svojho útleho detstva snaží pomôcť tisíckam ašpirujúcich kóderov z celého sveta inovovať svoje projekty. „Verím, že hoci je technológia dôležitá dnes, jej dôležitosť v budúcnosti exponenciálne porastie.“

Umelá inteligencia Slovensko neobíde

ŠPECIÁL / Názor / Svet, kde je čoraz ťažšie rozoznať, či sa na druhej strane hovoru nachádza reálna osoba alebo robot, sa začína stávať realitou. Na Slovensku preto vzniká nová platforma, ktorá sa zameria práve na potenciál a výzvy spojené s napredovaním umelej inteligencie.

Nima Motazed, výkonný riaditeľ Swiss Re Slovensko, si myslí, že automatizácia a strojové učenie neprinesú so sebou iba stratu pracovných miest, na čo mnohé štúdie často upozorňujú. Vďaka zapojeniu umelej inteligencie do pracovných procesov vznikne aj množstvo nových pozícií, nakoľko pribudnú aj investície do odvetví ako zdravotná starostlivosť, energetika, či do celkovej infraštruktúry.

Navyše vzniknú aj úplne nové druhy práce, o ktorej sa dnes zatiaľ ani nevie. „Hovoríme o čistom prírastku okolo 300 až 350 miliónov ďalších pracovných miest.“

Tie ale podľa Motazeda nebudú rovnomerne rozložené a niektoré krajiny prirodzene prevezmú väčšie množstva z nich. „Ako sa na túto zmenu pripravujú krajiny, ako reaguje ich vzdelávací systém a ako napredujú investície, to všetko bude tvoriť komparatívnu výhodu voči iným krajinám,“ vysvetľuje.

Umelá inteligencia v podnikaní zatiaľ medzi produktami chýba

Rudolf Urbánek, generálny riaditeľ spoločnosti Microsoft Česká republika a Slovensko hovorí, že slovenské firmy inovujú a umelú inteligenciu do procesov zapájajú, no „často (ju viac využívajú, pozn. red.) na zefektívňovanie štandardných biznis procesov, ako pri tvorbe nových produktov.“

Umelú inteligenciu podľa neho dnes vidíme u nás skôr v laboratóriách ako v praxi. Aj tam prevažne v troch oblastiach: v komunikácii človeka s botom, respektíve strojom; pri využívaní inteligentných aplikácii v komunikácii firiem a zamestnancov, či občanov a štátu; a v oblasti, „ktorá je zatiaľ doménou Slovenska“, a to v optimalizácii a zefektívňovaní procesov.

https://twitter.com/ZEKvSR/status/1177513719523241984

Pri každom projekte, kde sa firma snaží do svojich produktov, či služieb zapojiť umelú inteligenciu, by mala kvalita mať prednosť pred kvantitou, prízvukuje Tamay Bakshi. „Umelá inteligencia sa dá uplatniť v každom detaile technológie, ale to neznamená, že by mala byť využívaná vždy,“ tvrdí mladý rečník, ktorého na sociálnych sieťach sleduje viac ako 300 tisíc fanúšikov.

Slovensko zaostáva

Riziko automatizovania pracovných pozícii je na Slovensku najvyššie zo všetkých krajín OECD. Podľa Richarda Stirlinga z Oxford Insight toto nelichotivé umiestnenie hovorí o tom, aké podmienky krajina vytvára v oblasti vymožiteľnosti práva a právnej istoty, v prístupe k dátam, o zručnostiach obyvateľstva v IT, ale aj v postoji a prístupe vlády k celému procesu automatizácie v priemysle.

Podľa Rudolfa Urbánka je naša ekonomika ostatných 25 rokov založená „na dobrej produktivite práce a na pomerne nízkych mzdách“. Ako hovorí, tento trend už nebude celkom platiť a Slovensko sa „začne približovať krajinám ako Španielsko alebo Portugalsko“.

„Rast miezd je však rýchlejší ako rastie produktivita práce,“ tvrdí Urbánek. „Urgencia inovovať preto existuje nielen v oblasti umelej inteligencie, ale zmeny v štruktúre hospodárstva a výrazného zvýšenia znalostnej ekonomiky sú jednoznačne na mieste.“

Umelá inteligencia je parným strojom dneška, hovorí Komisia

Európska komisia predložila v stredu (25. apríla) sériu opatrení, ktoré majú umožniť, aby umelá inteligencia slúžila európskym občanom a posilnila konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti.

„Napriek tomu, že Slovensko má stratégie a akčné plány, všetky výskumy naznačujú, že je stále nepripravené a ostáva z pohľadu digitálnej revolúcie najzraniteľnejšou krajinou v celej EÚ,“ pripomína Vladimír Šucha.

Kľúčové je vzdelávanie na všetkých úrovniach

Na svete je podľa šéfa Spoločného výskumného centra EÚ (JRC) len 22 tisíc osôb, ktoré sú schopné posúvať umelú inteligenciu dopredu. Aj preto je konkurencia a boj o talent podľa Šuchu nesmierna. Na Slovensku je však nedostatok pracovnej sily ešte markantnejší. Navyše narastá počet študentov, ktorí odišli študovať a následne aj pracovať do zahraničia. „To už nie je o mobilite, či o výmene, ale o katastrofálnom odlive mozgov,“ upozorňuje generálny riaditeľ JRC.

„Potrebujeme posilniť celoživotné vzdelávanie, ktoré u nás prakticky neexistuje,“ hovorí.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Podľa Ľudovíta Ódora, viceguvernéra Národnej banky Slovenska sa nezdá, že by nás v najbližších rokoch mali skutočne nahradiť roboty. „Otázkou však je, či pri vývoji nových technológii budeme na strane víťazov, alebo na strane porazených,“ hovorí.

Ódor tvrdí, že je potrebné výrazne viac investovať do predškolského vzdelávania, nakoľko vývoj kognitívnych schopností sa deje najmä v rannom detstve. Zároveň na Slovensku platí, že zlé výsledky v škole sa u nás „dedia“.

„Riešenie treba zatiaľ hľadať v prioritizácii prirodzenej inteligencie, až potom budeme pripravení na tú umelú,“ konštatuje viceguvernér NBS.