Falošné správy a dezinformácie: Terminológia, nástroje a výzvy

Palas Athenae v boji proti kentaurom. (Milan Thomka Mitrovský, 1917) [Webumenia/SNG]

Rozširovanie škály nepravdivých a zavádzajúcich informácii v online priestore núti aktívnu spoločnosť hľadať nové druhy nástrojov na obranu. Rovnako rýchlo však narastajú výzvy, ohrozujúce úspech zápasu.

Od väčšiny dnešnej spoločnosti sú informácie vzdialené jedným klikom myši a dostupné 24 hodín denne, sedem dní v týždni. No nie všetky informácie priniesli pravdivé, presné, objektívne a nestranné zdroje. Aj napriek ľahkému prístupu k vedomostiam v súčasnosti ľudia žijú v dobe definovanej dezinformáciami.

Falošné správy, ktoré sa šíria na najznámejších a najväčších platformách, môžu polarizovať verejnú diskusiu, vytvárať napätie v spoločnosti a v konečnom dôsledku aj oslabovať demokraciu.

Odborníci z piatich krajín na podujatí Kognitívne (ne-)bezpečie: Dopad falošných správ na spoločnosť preto hľadali nielen nástroje boja proti šíreniu dezinformácii, ale diskutovali aj o nových výzvach pre aktívnu spoločnosť, mimovládky, vzdelávacie štruktúry a médiá.

Nuansy názvoslovia

Základom správneho prístupu v oblasti boja s dezinformáciami a falošnými správami je ujasnenie si jednotnej terminológie. Hoci nie všetci experti seminára Kognitívne (ne-)bezpečie sa zhodujú na tom, že presné pomenovanie a zhoda medzi odborníkmi, pomôže vyriešiť šírenie zavádzajúcich informácii, ich jednotné používanie je predpokladom na predchádzanie ďalších zbytočných nedorozumení v spoločnosti.

Konšpiračné motívy z 19. storočia sa na Slovensku medzi dezinformáciami objavujú dodnes

Motívy z minulosti sa u nás ako dezinformácie šíria stále preto, lebo ostali v kolektívnej pamäti národa, hovorí vedkyňa Zuzana Panczová. Už 200 rokov sú v boji konzervatívcov a liberálov prítomné aj naratívy o skrytom nepriateľovi, či „tradičnej rodine“.

Spôsoby, akými ľudia tieto pojmy používajú, vnímajú a rozmýšľajú o nich, sa v posledných rokoch zásadne zmenili. Už základný výskum potvrdzuje, že pre rôznych ľudí znamenajú tieto fenomény v rôznom kontexte a čase rôzne veci. Samotní vedci, ktorí na medzinárodnej úrovni takéto názvoslovie definujú, potvrdzujú, že ide o úsilie nájsť zhodu viacerých strán. Pri ich tvorbe je preto nutné odstrániť politickú, či ideologickú zaujatosť.

Odborníci v Bratislave sa zhodli na dôležitosti pochopenia nuáns a rozdielov medzi termínmi:

  • Falošné správy – informácie, ktoré zámerne napodobňujú formát spravodajstva alebo iného produktu žurnalistiky, pričom ich tvorcovia úmyselne alebo neúmyselne zavádzajú svoje publikum. Ich šírením navyše skresľujú realitu.
  • Dezinformácie – akákoľvek forma nepravdivej informácie, ktorej cieľom je oklamať, poškodiť povesť alebo reputáciu, či inak ublížiť objektívnemu obrazu určitej skutočnosti, pričom sa využíva zámerne a je ľahko zneužiteľný. Zároveň nemá legislatívne uchopenie, ale ani kódex vykonávania. Môže ísť o informáciu v podobe textu, obrazu, videa, grafiky alebo zvuku.
  • Hoax – virálne rozšírená poplašná správa, ktorá je podmnožinou dezinformácie. Je trestnoprávne postihnuteľná a nemusí sa zakladať na realite.
  • Propaganda – informácia, idea, názor alebo vizuálny materiál, ktorý je vytvorený za účelom ďalšej distribúcie, zväčša uvádza iba jednu časť argumentu a jeho cieľom je ovplyvniť názory ľudí.

Nástroje a techniky

Stále rýchlejšie sa rozširujúca škála najrôznejších druhov falošných správ vytvára tlak na nástroje a techniky, ktorými sa môžeme ako ich potenciálni konzumenti brániť.

Diplomati neodhaľujú falošné správy, štruktúry proti dezinformáciám stále chýbajú

Hoci od diplomatov očakávame, že budú aktívne participovať na odhaľovaní falošných správ o zahraničnopolitických témach, nastavené štruktúry od zamestnancov nevyžadujú plnenie takýchto cieľov.

Už dnes existuje množstvo detektorov falošných správ, či rozšírení prehľadávača, ktoré upozorňujú na to, či je webová stránka alebo profil na sociálnej sieti známi tým, že produkuje nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Hoci je dôležité rozvíjať svoje zručnosti v oblasti kritického myslenia a mediálnej či informačnej gramotnosti, tieto, ale aj ďalšie doplnky sú stále užitočné.

Odborníci viacerých vedných disciplín na bratislavskom workshope odporúčajú niektoré z nich:

  • Vzdelávanie ku kritickému mysleniu;
  • Overovanie faktov – hoci klasický a ničím nepodporený factchecking nefunguje podľa výskumov úplne, je vhodným doplnkom iných nástrojov a v kontexte ďalších aktivít má vysokú pridanú hodnotu;
  • Vyvracanie nepravdivých informácii, pričom rýchlosť reakcie sú zásadné;
  • Spoliehanie sa na overené zdroje;
  • Identifikovanie dezinformačných médii a vytváranie databáz falošných správ;
  • Vysvetľovanie ako dezinformácie fungujú na konkrétnych príkladoch;
  • Vyšetrovanie dezinformačných médii a zavedenie funkčných právnych noriem;
  • Využívanie humoru a satiry;
  • Využívanie strategickej komunikácie a vlastných naratívov, vrátane preventívnej funkcie, v snahe byť produktívny, nie reaktívny;
  • Využívanie moderných technológii a aplikácii, vrátane počítačových hier, vytvorených za účelom podporenia kritického myslenia, či rozlišovania pravdivých a nepravdivých informácii, ako aj možnosti uplatňovania umelej inteligencie na odhaľovanie falošných správ;
  • Transparentnosť a budovanie dôveryhodnosti;
  • Aktívna občianska spoločnosť;
  • Komunitný prístup;

Výzvy boja

Riešenie problémov, ktorých príčiny nachádzame v rozširovaní dezinformácii či falošných správ, je obrovskou výzvou nielen pre Slovensko, či Európu, ale pre celý svet. Experti z oblasti vzdelávania, médii a aktivizmu hovoria, že najväčšie výzvy vlastného boja proti dezinformáciám vidia v týchto oblastiach:

  • Dopĺňanie, rozširovanie a zefektívňovanie mediálnej výchovy a tém z oblasti kybernetickej bezpečnosti;
  • Vzdelávanie ku kritickému mysleniu je kľúčové, avšak jeho zahŕňanie do kurikula je problematické;
  • Tvorba nových osnov si vyžaduje aktívnu participáciu samotných vyučujúcich;
  • Doučovanie vyučujúcich pri rýchlosti vývoja technológii zaostáva;
  • „Netiketa“, teda etiketa na internete ako nadstavba k vzdelávaniu, chýba v osnovách;
  • Chýba výskum o reakciách mladých na rôzne nástroje, ktoré bojujú s dezinformáciami;
  • Vzdelávanie o nedávnej minulosti je problematické a nejestvuje konsenzus;
  • Vzdelávanie v regiónoch a vzdelávanie seniorov sú nedostatočné;
  • Diskusia o spôsoboch a možnostiach deradikalizácie v praxi viazne;
  • Spolupráca s platformami a inštitúciami nefunguje pragmaticky;
  • Chýba právny základ pre vyšetrenia pôvodcov a šírenia falošných správ;
  • Aktualizovanie Zákonov o slobode informácií o moderné a súčasné elementy a nástroje stagnuje;
  • Chýbajú nové ekonomické modely pre súkromné médiá, mnohokrát závislé od reklamy;
  • Úloha verejnoprávnych médií sa deformuje;
  • Zneužívanie dezinformácii politikmi narastá;
  • Vytvorenie akejsi tlačovej rady, ktorá by svojich členov zaväzovala k istým kódexom správania sa, je v nedohľadne v mnohých krajinách;
  • Sociálne platformy potrebujú nastaviť nový sociálny dizajn a algoritmy, pričom spolupráca s technologickými gigantami je ťažkopádna.

Experti: Bojovať proti dezinformáciám je ako odmietať chrípku, sústreďme sa na spoločenské „zdravie“

Odborníci prízvukujú, že boj proti šíreniu falošných správ bude vždy iba reakčný, keďže agendu dňa tvoria iní. Napriek tomu odporúčajú aktívne sa do diskusií zapájať, vyvracať nepravdu, no sústrediť sa aj na budovanie vlastnej informačnej imunity.

Organizácia podujatia a publikácia výstupov z nej se uskutočnilo v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich-Böll-Stiftung.