Falošné správy sa na internete šíria omnoho rýchlejšie ako pravdivé, tvrdia vedci

MIT: Falošné správy sa šíria rýchlejšie pre svoju novosť. [EPA/Guillaume Horcajuelo]

Podľa rozsiahlej štúdie Massachusettského technologického inštitútu (MIT), ktorá bola minulý týždeň publikovaná v časopise Science, sa falošné správy na sociálnej sieti Twitter šírili sedemkrát rýchlejšie.

Americkí výskumníci porovnávali 126 tisíc tweetov, ktoré viac ako tri milióny užívateľov publikovali v rokoch 2006 až 2017. Po jasnom roztriedení správ medzi pravdivé a nepravdivé, respektíve falošné, vedci konštatujú, že rýchlosť šírenia druhej kategórie výrazne prevyšuje kategóriu prvú.

„Falošnosť sa šírila oveľa ďalej, omnoho rýchlejšie, hlbšie a širšie než pravda vo všetkých kategóriách informácií,“ konštatuje štúdia.  Výrazný rozdiel sa navyše zaznamenal pri falošných správach, týkajúcich sa politických tém, než pri témach ako terorizmus, prírodné katastrofy, veda, či finančné informácie.

Najviac sa šíria nové informácie s politickým charakterom

Podľa MIT je za rýchlosťou a masívnosťou šírenia falošných správ najmä element neznámej, či nepreskúmanej témy. „Zistili sme, že falošné správy boli nové (nezvyčajnejšie) ako pravdivé správy, čo naznačuje, že ľudia s väčšou pravdepodobnosťou zdieľajú neznáme informácie.“

Zatiaľ čo reakcie na falošné správy spúšťali reakcie strachu, znechutenia, či prekvapenia, pravdivé príbehy inšpirovali najmä na reakcie ďalšieho očakávania, smútku, radosti, či dôvery, dodáva štúdia.

Významným prínosom štúdie bol ale aj výsledok preskúmania vplyvu automatizovaných zdieľaní. Hoci sa predpokladalo, že šírenie falošných správ sa výrazne zrýchľuje najmä vďaka propagandistickým webom a automatizovaným, či robotickým zdieľaniam počítačov, opak bol pravdou.

„Falošné správy sa šíria viac ako pravda, pretože ich zdieľajú viac ľudia, nie roboty,“ konštatujú vedci. Počet robotmi zdieľaných falošných a pravdivých správ bol v sledovanom období v pomerne vyváženom množstve.

Internetové spoločnosti chcú od Bruselu vedieť, čo presne znamená pojem „nelegálny obsah“

Viac ako 20 technologických a internetových spoločností, vrátane gigantov ako Google, Facebook, Microsoft, Twitter, či Spotify sa včera, 9. januára stretlo s piatimi komisármi Európskej únie.

Najnovšia štúdia Massachusettského technologického inštitútu sa dostáva do kontrastu k nedávno zverejnenej štúdii troch prestížnych univerzít Selektívna expozícia voči dezinformáciám, ktorú akademická obec označila za prvú vedeckú prácu. Tá sa venovala vystaveniu populácie falošným správam.

Hoci bol dosah falošných správ podľa tejto publikácie široký, ich význam charakterizovala skôr ako povrchný. Falošné správy označila za „doplnok, nie náhradu skutočných správ“.

Majú falošné správy skutočný vplyv? Rozsiahla štúdia založená na dátach tvrdí opak

Začiatkom januára vydala skupina vedcov z troch prestížnych univerzít štúdiu, ktorú akademická obec označila za prvú vedeckú prácu o americkom vystavení falošným správam počas prezidentských volieb v roku 2016, založenú na dátach.

Problém v charakteristike

Európska komisia vedie už niekoľko mesiacov aktívny boj proti takzvaným fake news na celoeurópskej úrovni. Po oslovení občanov a novinárov, ktorí mohli do februára vypĺňať dotazník o dezinformáciách na internete a zostavení expertnej skupiny na vysokej úrovni okolo eurokomisárky pre digitalizáciu, sa stále intenzívnejšie rozširuje aj diskusia priamo s internetovými spoločnosťami.

Medzi závery, ktoré z týchto konzultácií Komisia vydala, patria aj odporúčania vyhýbať sa príliš jednoduchým riešeniam. „Je potrebné vyhýbať sa akejkoľvek cenzúre, či už verejnej, alebo súkromnej,“ zhodli sa členovia expertnej skupiny Komisie.

Komisia v súčasnosti kontroluje u internetových spoločností najmä čas a množstvo nahlásených a stiahnutých fake news. A hoci si podľa posledných prieskumov spoločnosti počínajú stále lepšie, kritici tvrdia, že žiadať sociálne média o dobrovoľné zníženie počtu klikov na falošné správy je vzhľadom na ich obchodný model úplne nepraktizovateľné.

https://twitter.com/EU_Commission/status/970260136244711425

Najrozsiahlejším problémom pre európske inštitúcie ale ostáva samotná definícia falošných správ.

Silvia Grundmannová, šéfka Divízie pre média a internet Rady Európy hovorí v tomto kontexte o troch druhoch falošných správ: nesprávne informácie (falošné, bez úmyslu poškodiť), dezinformácie (falošné, podvodné alebo manipulované obsahy, určené na poškodenie istej strany) a nevhodné informácie (nie nevyhnutne falošné, no cielené na zneužívanie (napríklad zverejňovanie citlivých fotografií ako pomsta), obťažovanie, či ako prejav nenávisti), parafrázuje Grundmannovú web The Next Web.

Aj podľa tohto delenia je jasné, že falošné správy nemusia byť vždy absolútne nepravdivé. Rovnako ale platí, že falošnosť správy a nesprávny záver môže vyplývať aj z pravdivých predpokladov.

Komisia chce proti „fake news“ zasahovať tvrdo, rady si pýta od občanov

Proti falošným správam chce európsku spoločnosť Komisia „zaočkovať“.

Podľa expertov, ktorých si na podporu prizvala Komisia, je v súčasnosti najžiadanejším spôsobom ako proti falošným správam bojovať najmä rozširovanie vzdelávania, a to nielen na školách a pre študentov, či mladých. Podobne efektívna má byť podpora kvalitnej žurnalistiky. Nakoľko ide v prípade falošných správ a rýchlosti ich šírenia o kultúrny problém, aj riešenia by mali preto vychádzať z hlbšej analýzy spoločnosti a jej hodnôt.

Eperti považujú za dôležitú súčasť reforiem aj transparentnosť zo strany online spravodajských portálov. Tie by mali v súlade so zákonom informovať a byť otvorené zdieľaniu údajov o systémoch, ktoré umožňujú ich online cirkuláciu.

Regulácie, počítačové automatizované odstraňovanie ani zverejňovanie pravdivých faktov a odhaľovanie nepravdivých informácii až po tom, ako sa falošná správa stane virálnou, zatiaľ nepreukazujú požadované výsledky. Potvrdila to aj spomínaná štúdia z januára tohto roka.