Francúzsky psychológ: Kritické myslenie nemôžeme automatizovať

Grégoire Borst. [EURACTIV.sk/Štefan Bako]

Podľa neurovedca z parížskej univerzity musíme aj v oblasti tvorby a šírenia falošných správ stavať najmä na skutočných dátach. „Len tak presvedčíme politikov, aby sa téme venovali,“ hovorí. Solídny výskum však v tejto oblasti v Európe takmer neexistuje.

Profesor Grégoire Borst z univerzity Paris Descartes sa vo svojom výskume zameriava na vývoj inteligencie a uvažovania u detí, adolescentov a mládeže. Skúma najmä to, prečo z času na čas robíme v uvažovaní systematické chyby a najmä sporne odôvodňujeme.

„Falošné správy sú väčšinou poháňané obmedzeniami, ktoré náš mozog prirodzene má najmä pri argumentovaní. Ak informácie presiahnu schopnosť mozgu spracovať ich, sme náchylní robiť systematické chyby,“ tvrdí psychológ a neurovedec.

Borst sa v laboratóriách parížskej univerzity venuje najmä kognitívnym a sociálno-emocionálnym procesom, ktoré „neprestajne nútia ľudí – z pohľadu mozgu – zlyhávať“. Podľa neho dnes ešte stále neexistuje žiadny celistvý výskum o tom, ako falošné správy vplývajú na vývoj najmä v adolescentnom veku.

O tom, ako intelekt a rozumové schopnosti ovplyvňujú kapacitu ľudí rozpoznať falošné informácie, respektíve ich ďalej nerozširovať, hovoril profesor na bratislavskom podujatí Kognitívne (ne-)bezpečie: Dopad falošných správ na spoločnosť, ktorú EURACTIV.sk organizoval v spolupráci s Heinrich-Böll-Stiftung, Francúzskym inštitútom, Goetheho inštitútom, nemeckou a francúzsku ambasádou na Slovensku, Islandsko-Lichtenštajnsko-Nórskym fondom pre aktívne občianstvo a Nadáciou pre otvorenú spoločnosť.

Vedecká definícia existuje

Grégoire Borst hovorí, že dnes už falošné správy nemusíme definovať z vedeckého hľadiska, nakoľko výskumníci sa zhodli na konkrétnych charakteristikách ešte v roku 2017. Výskumná práca exaktne definuje, čo to falošné správy vlastne sú: má ísť o mediálny výstup, ktorý informuje, no neprechádza štandardizovaným procesom, ktorým prechádzajú počas overovania klasické správy.

Falošné správy vo V4: Vlády sú často súčasťou problému

Napriek tomu, že sú krajiny Vyšehradskej štvorky cieľom mnohých hybridných útokov, ktoré sa snažia ovplyvňovať ich spoločnosti, žiadna zo štvorice krajín nemá jednotnú alebo koordinovanú politiku boja proti falošným spravodajským a dezinformačným kampaniam.

Každý jednotlivec je z pohľadu psychológa náchylný prijímať jednoduchšie najmä správy, ktoré sa zhodujú s jeho presvedčením. To platí nielen v bežnom živote, ale aj v politických otázkach.

„Ak máte akúkoľvek politickú preferenciu a ja vám poskytnem informáciu, prijmete ju vtedy, ak je koherentná s vašim presvedčením, pričom nezáleží na tom, či je pravdivá alebo nie,“ hovorí v súvislosti s jednoduchosťou prijímania falošných správ Borst. „Posilňuje sa tým najmä systém odôvodňovania.“

„Doteraz panuje v spoločnosti predstava – najmä v politických vedách – že čím lepší ste v odôvodňovaní, tým zaujatejší by ste mohli byť aj k novým. Z psychologického hľadiska sa nám to však nezdalo,“ hovorí o motivácii svojho výskumu francúzsky neurovedec. Priznáva, že keď túto hypotézu s tímom výskumníkov overovali, zistili, že „to funguje presne opačne: čím horší ste v odôvodňovaní, tým viac inklinujete k tomu, uveriť falošným správam“.

Automatizované myslenie ako opozitum kritickosti

Falošné správy, ktoré sú neuveriteľné, sú tie jednoduché na odhalenie. Problém nastáva, ak ide o uveriteľnú falošnú správu, hovorí. Podľa Borsta je najdôležitejšie „vedieť si v hlave rozsvietiť červené varovné svetielko: počkaj a rozmýšľaj“. To, ako tvrdí, je potrebné trénovať, „čim sa cvičí schopnosť odolávať vlastnej zaujatosti“. Proces však vôbec nie je možné automatizovať: „Kritické myslenie je presné opozitum k automatizovanému uvažovaniu,“ upozorňuje.

Konšpiračné motívy z 19. storočia sa na Slovensku medzi dezinformáciami objavujú dodnes

Motívy z minulosti sa u nás ako dezinformácie šíria stále preto, lebo ostali v kolektívnej pamäti národa, hovorí vedkyňa Zuzana Panczová. Už 200 rokov sú v boji konzervatívcov a liberálov prítomné aj naratívy o skrytom nepriateľovi, či „tradičnej rodine“.

Ďalším typom zaujatosti má byť iluzórna korelácia. „Ak napríklad poviem, že existuje vzájomný vzťah medzi pitím kávy a rakovinou pľúc, je nám jasné, že tam nie je žiadna súvislosť, hoci vzájomný vzťah existuje. Čím viac totiž budete piť kávu, tým skôr budete mať rakovinu pľúc, avšak nie pre kávu samotnú, ale pre to, že je väčšia pravdepodobnosť, že si ku káve dáte aj cigaretu, čo môže ochorenie spôsobiť,“ vysvetľuje Borst.

„Vzájomný vzťah, teda korelácia je v takomto prípade iluzórna. A presne takéto ťažkosti má aj náš mozog.“

Na komplexný problém neexistuje jednoduché riešenie

Podľa francúzskeho profesora je postoj k odhaľovaniu falošných správ, ale aj ich ďalšieho rozširovania, viac ako komplexný problém. Jeho riešenie preto nebude ľahké. „Vždy, keď sa snažíme nájsť naň jednoduché riešenie, komplexný problém sa ešte viac prehĺbi,“ upozorňuje.

V rýchlej dobe radí psychológ v prvom rade spomaliť. Sociálne média sú postavené na rýchlosti šírenia informácie, preto by sme sa vždy pri rozširovaní akejkoľvek informácie mali radšej „zastať a zvažovať“. Falošné správy sa totiž šíria omnoho rýchlejšie, ako tie pravdivé. Sociálne média sú ozvenami našich domnienok a presvedčení.

„Paradoxom našej doby ale je, že až 70 percent osôb – minimálne v Spojených štátoch podľa istého výskumu – si myslí, že správy na sociálnych sieťach sú chybné, hoci až 75 percent osôb správy zdieľa bez toho, aby si ich overili.“

Reagovať na falošné správy tým, že osobe, ktorá ich rozširuje pošleme správnu a pravdivú informáciu podľa neho vôbec nefunguje. Navyše, falošné správy si takéto osoby potom zapamätajú omnoho viac, pretože sa na ne uprie viac pozornosti. Psychológ teda radí upozorniť osobu na to, že je v konkrétnom prípade asi zaujatá; že sa to stáva aj iným a nie je to ojedinelé; „a že sa to možno stalo v minulosti aj mne, no poučil som sa z vlastnej chyby“. Podľa neho takto pomáhame osobe „uplatniť jej vlastné kritické myslenie“.

Eurokomisári predstavili plán boja s dezinformáciami, financovanie stále považujú za nedostatočné

Návrh akčného plánu obsahuje zriadenie systému rýchleho varovania aj apely na zvýšenie financovania, mediálnu gramotnosť a zodpovedný prístup od technologických gigantov.

Francúzsky expert ale pripomína, že kritické myslenie je náročnou aktivitou pre každého. „Náš mozog predstavuje až tri až päť percent hmotnosti nášho tela, avšak využíva až 20 percent skonzumovaných kalórií a 20 percent kyslíka. Vyhnúť sa automatizovanému premýšľaniu a naozaj kriticky myslieť si vyžaduje veľa energie.“

Podľa psychológa sú navyše skutočné riešenia v rukách mladej generácie, ktorá musí hľadať správne spôsoby. „Je dôležité, aby sme mladým umožnili rozmýšľať aj nad veľkými otázkami doby, pričom rozširovanie falošných správ je jednou z nich,“ odôvodňuje Borst.

Dôležité je z jeho pohľadu aj prepájať komunity odborníkov a vytvárať priestor aj pre občiansku vedu. „Práve vedecký prístup nám v tejto téme stále chýba, pretože ak chceme presvedčiť politikov a nastaviť politické procesy, potrebujeme tvrdé dôkazy.“