Investície do širokopásmových sietí: Vláda chce regulovať ceny prenájmu existujúcej aj novej infraštruktúry

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Kým slovenská vláda sa stále nedohodla na tom, kde, ako a za koľko ťahať širokopásmové siete, národný plán obnovy, ktorý predstavila eurokomisii, je konkrétnejší. Štát chce podľa neho budovanie sietí podporiť z verejných zdrojov, no ceny prenájmu existujúcich aj nových sietí chce regulovať tak, aby podporil menších operátorov.

Vláda stále neodsúhlasila mesiace chystaný plán širokopásmových sietí. Z vyjadrení zainteresovaných vyplýva, že Slovensko chce mať k dispozícii taký plán nových sietí, ktorý nielenže pokryje čo najväčšie územie, ale ktorý zabezpečí aj cenovú dostupnosť pre obyvateľov.

Digitalizácia je navyše jedným z hlavných pilierov obnovy EÚ po pandémii.

Čo teda o investíciách do širokopásmových sietí hovoria zámery, ktoré vládni experti predstavili v národnom pláne obnovy, na základe ktorého toto zotavovanie zafinancuje Európska komisia?

Čo brzdí slovenský plán na budovanie internetových sietí?

Rezort informatizácie musel dopracovať mesiace chystaný Národný plán širokopásmového pripojenia, vláde chýbali „dáta“. Komisia, zložená prevažne z poslancov koaličných strán, následne posudzovala rozsiahly technický dokument, ktorý pôvodne pripravovali experti. Ani ona však napokon nič zásadné nedopĺňa.

Pokrývanie bielych miest

Kým Európska komisia chce dostať ultrarýchly internet „takmer všade,“ na Slovensku je otázne, či sa táto nemalá investícia – vzhľadom na jeho využívanie – oplatí. Pripojenie poslednej pätiny domácností s najťažšou dostupnosťou je podľa medzinárodných štúdií často rovnako nákladné, ako pokrývanie predchádzajúcich 80 percent.

Dopyt po rýchlejšom pripojení na Slovensku navyše zaostáva totiž za priemerom EÚ.

Výstavbu sietí u nás realizujú prevažne operátori. Tí ešte pred pandémiou plánovali, že do konca roka 2022 zvýšia mieru pokrytia adries a domácností optickým pripojením z 32 na 59 percent. Vyplýva to z mapovania a verejnej konzultácie z roku 2019.

Štát si však nemyslí, že je to dosť. Podľa Národného plánu obnovy a odolnosti (NPOO) chce operátorov motivovať tak, aby bolo pokrytie ďalších regiónov doriešené čo najskôr. Vláda hovorí, že verejné financie by sa mali investovať práve v regiónoch, kde je využívanie nízke a z obchodného hľadiska pre súkromné spoločnosti nielenže nerentabilné, ale aj komplikované.

Posledné miesta bez internetu na Slovensku sľúbili pokryť operátori

Štát mal na výstavbu sietí vyčlenených 80 miliónov eur. Podľa podpredsedu vlády sa táto suma môže teraz presunúť do ďalších oblastí moderných technológií, vrátane pokrývania neobývaných oblastí, ktorými prechádzajú diaľnice a železnice.

Výšku investičnej medzery nateraz slovenský rezort informatizácie (MIRRI) odhaduje až na 925 miliónov eur. Na slabú návratnosť investícií však upozorňuje Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý pôsobí pri rezorte financií. V príspevku na blogu Denníka N odporúča, aby štát dotoval dotiahnutie optických káblov len do úrovne obcí. V kontexte ďalších opatrení by to mohlo štátu ušetriť podľa jeho odhadov približne 80 miliónov eur.

Podpora operátorov od štátu má mať konkrétne formu znižovania administratívnej a regulačnej záťaže, ale aj spomínaných investičných nákladov pre spoločnosti, ktoré majú infraštruktúru budovať, tvrdí slovenský plán obnovy.

Zároveň chce vláda peniaze využiť na zvyšovanie dopytu po sieťach a internete. Ten súvisí s digitálnymi zručnosťami obyvateľstva. Čím viac obyvateľov totiž vie digitálne technológie využívať, tým viac je kvalitné internetové pripojenie potrebné.

Konečné ceny pre obyvateľov

Druhou, ešte problematickejšou oblasťou, je zabezpečovanie lepšej cenovej dostupnosti širokopásmového pripojenia pre obyvateľov. Práve na ne mala podľa informácii portálu EURACTIV Slovensko reflektovať aj pracovná skupina, ktorú na preskúmanie Národného plánu širokopásmového pripojenia (NPŠP) zriadila vláda.

Remišovej rezort neodporúča štátneho operátora, budúcnosť vidí v optike

Ministerstvá a dotknuté subjekty začali s pripomienkovaním strategického dokumentu, ktorý môže ovplyvniť budovanie širokopásmových sietí na Slovensku. S dopytom po masívnej digitalizácii v EÚ tak bude moderná sieť tvoriť aj základ budúceho hospodárstva.

Ceny pripojenia sú na Slovensku dlhodobým problémom, keďže najmä pri mobilnom pripojení môže byť u nás konečná cena výrazne vyššia, ak je priemer EÚ. Porovnanie cien služieb operátorov v rôznych krajinách EÚ si podľa tlačového odboru Úradu vlády vyžiadala pri rokovaní NPŠP aj exekutíva.

Najmä menší operátori tvrdia, že náklady na prevádzku pri budovaní sietí aj na poslednej míli (od komunikačných uzlov po koncovú adresu) sú vysoké najmä preto, lebo je vysoký prenájom kapacity na tzv. chrbticovej sieti. Chrbticovú sieť, zjednodušene povedané hlavné káble medzi komunikačnými uzlami, mestami a obcami, u nás postavili predovšetkým dvaja najväčší operátori. Tí ju menším operátorom a hráčom na trhu prenajímajú.

Podľa NPOO by mohla pomôcť regulácia. Postarať sa o ňu má rezort dopravy. V prvom rade má zadefinovať „efektívnu cenovú reguláciu pri veľkoobchodnom prenájme” existujúcej fyzickej infraštruktúry, ale aj novej infraštruktúry, vybudovanej s podporou verejných zdrojov. Po druhé, by mal rezort pripraviť aj cenník za prenájom. Avšak v tomto prípade len pri infraštruktúre, ktorá bola alebo bude vybudovaná z verejných zdrojov.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) upozorňuje na chybu a tvrdí, že nie rezort dopravy, ale práve RÚ „je jediný zodpovedný za cenovú reguláciu existujúcej fyzickej infraštruktúry,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko hovorca Úradu, Roman Vavro.

Slovensko čelí právnemu konaniu pre smernicu z oblasti telekomunikácií

Okrem Fínska, Maďarska a Grécka zatiaľ žiadna z krajín EÚ do svojej legislatívy nepremietla spoločný európsky kódex elektronických komunikácií. Na nápravu majú krajiny dva mesiace.

Ako presne sa budú ceny regulovať zatiaľ nie je jasné. Viac by mohla napovedať aj pripravovaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorú má MIRRI vypracovať hneď po tom, ako vláda schváli mesiace chystaný NPŠP.

Za efektívnu reguláciu RÚ považuje „reguláciu, postavenú na báze návratnosti investície operátora a tvorby primeraného a spravodlivého zisku,“ vysvetľuje Vavro. Nastavené podmienky by potom mali napomáhať udržiavať na trhu rovnováhu: „Regulovaný subjekt by mal stanoviť cenu služby pre svojich zákazníkov tak, aby zo svojich tržieb uhradil všetky svoje oprávnene vzniknuté náklady, a zároveň mal garantované dosiahnutie primeranej úrovne zisku,“ dodáva hovorca RÚ.

„Definovanie efektívnej cenovej regulácie na zdieľanie infraštruktúry zabezpečí konkurenciu koncových dodávateľov a nízke ceny pre domácnosti,“ hovorí aj Martin Kmeťko z Útvaru hodnoty za peniaze.