Island sa stal rajom pre ťažbu bitcoinov

Island má nadbytok elektrickej energie najmä vďaka sopkám, ako aj geotermálnym a vodným elektrárňam. [Flickr/Gunnar Már Hauksson]

Severská ostrovná krajina sa stala prvou na svete, ktorá využíva viac elektrickej energie na ťažbu kryptomeny ako na domácnosti, píše partner portálu EURACTIV, The Guardian.

Cena kryptomeny bitcoin síce klesla na polovicu svojich najvyšších decembrových hodnôt, no kryptoobchod na Islande pokračuje v pretváraní miestneho hospodárstva.

Podľa Johanna Snorriho Sigurbergsona z islandskej energetickej spoločnosti HS Orka, sa vďaka „ťažbe“ kryptomeny na ostrove zdvojnásobí spotreba elektrickej energie na približne 100 megawattov. Podľa národnej energetickej autority je to viac, ako za celý rok využijú domácnosti 340 tisícového obyvateľstva.

Virtuálne meny nesmú financovať terorizmus, Komisia rieši ich anonymitu

Nedávny prieskum odhalil, že veľkým rizikom pri kryptomenách je odlišná regulácia v rôznych krajinách sveta.

Takzvaná ťažba kryptomeny predstavuje decentralizovaný proces, ktorý podporuje integritu väčšiny digitálnych mien. Prakticky sa pri spaľovaní čo najväčšieho množstva elektrickej energie niekoľko počítačov zapája do boja, pričom každých desať minút jeden z nich „vyťaží“ z úsilia 12,5 bitcoinu. Napriek nedávnemu prepadu meny táto hodnota stále predstavuje viac ako 100 tisíc amerických dolárov.

Vyčerpajú sa bitcoinové bane ako bane na zlato?

Vzhľadom na to, že cena bitcoinu najmä koncom minulého roka stúpala, stúpalo aj množstvo elektrickej energie, ktoré sa na jej ťažbu využíva. Podľa nedávneho odhadu sa dnes jej spotreba na celom svete rovná ročnej spotrebe elektriny v Írsku.

Na Islande však po prvý krát na svete ťažba kryptomeny prekročila produktívne využívanie elektriny celého národa.

Slovensko už zdaňuje digitálne platformy, chystá sa na internetových gigantov aj kryptomeny

Digitálne platformy, ktoré na Slovensku ponúkajú svoje služby, sa od 1. januára musia kvôli odvodom registrovať aj u nás. Ministerstvo ale sľubuje aj kroky voči internetovým gigantom ako Google či Facebook a progresívnejšie sa obzerá aj po možnostiach zdaňovania kryptomien ako Bitcoin.

Prečo si na Islande získal tento druh „zárobku“ takú popularitu? Odpoveď je jednoduchá: poloha, poloha a sopky.

Sopky poskytujú Islandu nadbytok lacnej obnoviteľnej energie. Geotermálne a vodné elektrárne, ktoré pokrývajú ostrov, znižujú náklady na elektrickú energiu, čo umožňuje „baníkom“ kryptomeny nadobúdať vyššie zisky, keďže svoje počítače prevádzkujú 24 hodín denne, 365 dní v roku.

Poloha krajiny na najsevernejšom konci stredného Atlantického hrebeňa poskytuje ďalšiu výhodu. Arktický vzduch znižuje potrebu investovať do drahých klimatizačných jednotiek, ktoré si serverové miestnosti vyžadujú. Ide o dôležitý  element, nakoľko špecializované čipy, ktoré sa na ťažbu väčšiny kryptomien používajú, produkujú pri maximálnej účinnosti obrovské množstvo tepla.

Úniu stále viac zaujíma technológia blockchainu, otvára monitorovacie stredisko

Do roku 2020 využije Európska komisia 340 miliónov eur na projekty, ktoré by mohli čerpať z blokových technológií.

Samozrejme, dokonca ani efektívne chladenie nepomôže kryptomenovým nadšencom k dostatočnému zisku v prípade, ak by cena bitkoinov padla príliš nízko. Minimálne jedna spoločnosť so sídlom v Reykjavíku však znesie omnoho viac devalvácie. Genesis Mining sa na Island presťahovala z Nemecka v roku 2014. V tom čase bola cena bitcoinu omnoho nižšia ako tisíc dolárov.

„To, čo robíme tu, je ako ťažba zlata,“ povedal Helmut Rauth, prevádzkový manažér spoločnosti.

Ako ale ukázala história, aj bane na zlato v minulosti vyschli. Kto vie, či sa čosi podobné stane aj tým bitcoinovým.