Je treba techgigantov v Únii skrotiť? Len pozor, aby pravidlá nepoškodili menšie stredoeurópske firmy

Dávid a Goliáš (fragment z diela Sladké príbehy bohov od Josephine Pollard, 1899) [Wikimedia Commons/Kongresová knižnica, New York]

Experti varujú, že diskusia o nových pravidlách na európskom digitálnom trhu sa príliš sústreďuje na mimoeurópskych techgigantov. O šancu mať v EÚ čoskoro vlastného technologického obra sme podľa nich prišli už pred rokmi, a preto budú partnerstvá na globálnom trhu, založené na spoločných hodnotách, pre blok zásadné.

Únia už intenzívne debatuje o návrhoch regulácii pre digitálny trh (DMA) a služby (DSA), ktoré Európska komisia predstavila koncom minulého roka. Kým na Slovensku sa zatiaľ iba otvára verejná konzultácia, v Bruseli je už jasné, ktoré témy balíka opatrení budú najkontroverznejšie.

EURACTIV Slovensko spoločne so slovenskou kanceláriou Friedrich Ebert Stiftung preto zorganizovalo stakeholderské podujatie, na ktorom tieto témy zainteresovaní detailne predstavili.

Urban Übershär, riaditeľ pre Českú a Slovenskú republiku Nadácie Friedricha Eberta hovorí, že dôvody, prečo je techgigantov potrebné regulovať, sú rôznorodé. Takzvaná Skupina GAFA (teda Google, Amazon, Facebook a Apple) má na trhu dominantné postavenie, vplýva na tvorbu názorov verejnosti, a tak aj na demokraciu v EÚ.

„Kultúra politickej diskusie sa od základov zmenila. Na sociálnych sieťach zažívame polarizáciu a očierňovanie. Zvýšil sa počet nenávistných prejavov aj online šikany,“ pripomína Übershär.

Z jeho pohľadu je preto sila techgigantov problematická nielen v súvislosti s pravidlami súťaže na európskom trhu, ale aj pre vplyv na celú spoločnosť.

Digitálny trh a služby: Rezort hospodárstva otvorí verejnú konzultáciu na Slovensku

Nová európska legislatíva, známa pod skratkami DSA a DMA, môže zásadne zmeniť podobu internetu v Únii. Finálnu pozíciu Slovenska k nej chce ministerstvo hospodárstva sformulovať až po tom, ako prebehnú diskusie so zainteresovanými stranami.

„Doteraz sa nám technologických gigantov nepodarilo skrotiť, stále sme od toho príliš vzdialení. Aj preto veľmi oceňujem iniciatívu Európskej komisie, hoci prichádza pomerne neskoro,“ hovorí europoslanec Alex Agius Saliba (S&D). V septembri minulého roka bola pod jeho vedením pripravená správa o legislatíve, ktorá vyšla pod hlavičkou Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v Európskom parlamente.

Podľa Agiusa Salibu je dnes prístup na internet, ako aj internetový nákup, či sociálne siete pre mnohých porovnateľne dôležitý, ako prístup k elektrine, či vode. „Ide o verejné služby našej doby.“

V europarlamente z jeho pohľadu momentálne najviac rezonuje téma transparentnosti, online reklamy a jej cielenie, biznisové modely platforiem, vrátane vytvárania profilov jednotlivých používateľov a využívania týchto dát. „Zatiaľ nie sme úplne spokojní ani s veľkosťou ambície Európskej komisie v súvislosti s takzvaným princípom Poznaj svojho obchodného zákazníka,“ potvrdil Agius Saliba. Táto zásada by mala od platforiem požadovať, aby kontrolovali a zastavovali podvodné spoločnosti, ktoré používajú ich služby na predaj ich nelegálnych a nebezpečných produktov či obsahu.

Rovnako intenzívna je podľa Agiusa Salibu aj debata ohľadne online trhovísk a „základných spotrebiteľských pravidiel, ktoré musia rešpektovať“.

Výstraha pre strednú Európu

Pravidlá, ktoré sa týkajú veľkých technologických gigantov, upravuje legislatíva o digitálnom trhu, teda DMA. Diskusia sa bude z pohľadu maltského europoslanca Alexa Agiusa Salibu v najbližších mesiacoch točiť najmä okolo integrity týchto značiek.

„My ako zákonodarcovia chceme síce gigantov skrotiť, no aj oni samotní hovoria, že niečo je naozaj potrebné urobiť,“ vysvetľuje europoslanec. Pripomína pretrvávajúcu fragmentovanosť európskeho digitálneho trhu, najmä v otázkach najnovších produktov a služieb.

„V globálnej súťaži má Európa aj istú kompetitívnu nevýhodu,“ podotýka. Pravidlá a technická harmonizácia síce „ochraňujú zdravie a zaručujú bezpečnosť európskych spotrebiteľov, no pridávajú extra záťaž našim podnikom“. Produkty z tretích krajín, hoci nekompatibilné s týmito pravidlami, majú stále na internete svoje miesto, a pre spotrebiteľa ostávajú lacnejšie. „Keďže sme za ostatných 20 rokov vytvorili dva druhy práva, jedno pre offline-ové, kamenné obchody, a druhé pre online nákupy, práve preto potrebujeme opätovne prebrať kontrolu nad online trhom a skrotiť aj veľkých technologických obrov,“ dodáva Agius Saliba.

Vyšehradská štvorka stojí v oblasti digitalizácie na križovatke

Peniaze z Plánu obnovy nebudú pre V4 v digitalizácii stačiť. Nevyhnutné budú investície zo súkromného sektora a národných programov. Štvorka totiž riskuje, že sa medzi nimi a zvyškom Európy vytvorí v digitálnej oblasti rovnaká priepasť, píše analytik BOTOND FELEDY.

Diskusia o DSA a DMA je špeciálne dôležitá pre stredo a východoeurópsky región, myslí si Michał Kanownik, riaditeľ poľskej asociácie dovozcov a výrobcov elektrických a elektronických zariadení, ZIPSEE Digital. „Práve náš región sa čoraz výraznejšie stáva srdcom digitálnej ekonomiky v Európe (…) a do budúcna budú tieto podniky motorom nášho hospodárstva,“ vysvetľuje Kanownik.

Vzhľadom na obmedzené kapacity pracovníkov v regióne, neželaným dôsledkom regulácie môže byť aj to, že menšie spoločnosti sa budú musieť obzerať po lacnejšej pracovnej sile mimo EÚ. Do tretice považuje asociácia za kľúčové, aby investície do európskych digitálnych investícii najmä z tretích krajín neboli obmedzené tak, že poškodia fungujúcu alebo potenciálnu spoluprácu. Cezhraničný presah nových regulácii preto musia mať na mysli všetky európske inštitúcie, myslí si šéf ZIPSEE Digital.

„Potrebujeme nájsť rovnováhu medzi spotrebiteľskými právami a podnikateľskými potrebami,“ hovorí Kanownik, pretože „bez firiem a spoločností budú prázdne aj práva spotrebiteľov“.

Chybou Komisie, podobne ako v minulosti, môže podľa neho byť, že sa trh príliš zreguluje, a to do takej miery, že zamedzí inováciám, ktoré sú v digitálnom prostredí kľúčové. Dôsledkom môžu byť požiadavky na firmy, ktoré budú – najmä pre menšie spoločnosti – finančne nákladné. Koľko to však bude, je ťažké určiť, vysvetľuje Kanownik. Vlastnú analýzu by mala asociácia zverejniť už v najbližších týždňoch.

„Obávam sa, že Európska komisia chce vytvoriť reguláciu, ktorá by pomohla založiť veľké európske digitálne spoločnosti, no zabúda na to, že sme o túto šancu už pred niekoľkými rokmi prišli. Dnes už musíme uvažovať o partnerstvách na globálnom trhu,“ dodáva Michał Kanownik. Z jeho pohľadu tento problém iba samotná regulácia nevyrieši a európskych technologických gigantov sa nanovo a rýchlo stvoriť nepodarí.

Diskusia v Bruseli sa podľa neho momentálne sústreďuje „najmä na regulácie, namierené proti štyrom americkým gigantom. Na našom digitálnom trhu ich však máme omnoho viac a mnohé ani nie sú ani americké,“ pripomína Michał Kanownik. Únia by preto na ne nemala v pokračujúcich debatách zabúdať.

Europoslanec Jurzyca: Samoregulácia digislužieb funguje, tvrdými zásahmi ich predražíme

Kvôli tvrdým pravidlám nemáme v Únii technologických gigantov. Bez dostatočných dát však ich ďalšiu reguláciu nebudeme vedieť správne nastaviť. Zdaňovanie amerických firiem nám navyše politicky neprejde, hovorí v rozhovore europoslanec EUGEN JURZYCA.

Otázky transparentnosti

Slovenská Rada pre vysielanie a retransmisiu už ako člen Európskej skupiny regulátorov pre audiovizuálne médiá (ERGA) svoje postoje voči návrhom rovnako komunikovala. Z pohľadu Ľuboša Kukliša, riaditeľa kancelárie Rady, sú návrhy eurokomisie a europarlamentu „výborné a dôležité podkladové dokumenty“ do diskusie, ktorá Európu stále čaká.

Kukliš pripomína dôležitý nástroj, tzv. notice and take down (teda upozornenie a odstránenie), ktoré sa týka odstraňovania nelegálneho obsahu. Hoci firmy už obsahy po upozornení sťahujú zo svojich platforiem, nahlásenia od používateľov z menších krajín ostávajú problematické. „Upozorneniam zo strany menších krajín sa nedostáva dostatok pozornosti, a preto si pravidlá zaslúžia celoeurópsku harmonizáciu,“ vysvetľuje Kukliš.

Dodáva, že hoci pravidlá sú v menšej miere aplikovateľné aj prostredníctvom regulácie o online obchode (eCommerce Directive), nové nástroje v DSA pomôžu transparentnosti odstraňovania problematického obsahu. Zároveň zlepšia mechanizmus, pri ktorom sa používateľ po nedostatočnom vyhodnotení obsahu zo strany platformy obracia na národného regulátora a žiada toto konanie preskúmať.

„V otázke transparentnosti je dôležitá možnosť overiť si dáta, ktoré platformy poskytujú regulátorom, či dokonca verejnosti,“ hovorí Kukliš. Kľúčové je podľa neho mať k dispozícii nezávislú autoritu, ktorá by údaje dokázala overiť a následne ich poskytla regulátorom.

Eurokomisia predstavila kľúčovú legislatívu, ktorá ovplyvní online služby naprieč Úniou

Nákup na internete, zodpovednosť za publikovaný online obsah, internetová reklama, či prístup k dátam. Obrovská legislatíva o digitálnych službách v EÚ ovplyvní nielen ich poskytovateľov, ale aj používateľov. Jej konečná podoba by po diskusiách mohla začať platiť v roku 2023.

Rovnako dopĺňa, že dôležitá debata medzi presnou definíciou škodlivého a nelegálneho obsahu stále pokračuje. V prvom prípade DSA požaduje, aby si platformy nastavili dostatočne špecifické, ale aj transparentné opatrenia, ktoré by obsah, nahlasovaný používateľmi, mohol byť vyhodnocovaný.

V prípade nelegálneho obsahu by mali rozhodovať regulátori a od platforiem požadovať konkrétne kroky. Tie je ale potrebné presne zadefinovať. „Harmonizované pravidlá medzi členskými štátmi by mali jasne uviesť, prečo regulátor považuje niektorý obsah za nelegálny, pričom je potrebné byť transparentný nielen voči používateľom, ale aj platformám,“ dodáva Kukliš.