Kyberbezpečnosť, GDPR aj copyright: Aký bol rok 2018 na európskom digitálnom trhu?

Šéf spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg na návšteve Európskeho parlamentu. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Rýchlosť technologického rozvoja vo svete musela v roku reflektovať intenzívnejšie aj EÚ. Odchádzajúci rok priniesol na kontinent mnohé novinky v oblasti digitálnej legislatívy, no nie všetky boli prijaté s pochopením.

„Existuje možnosť, že akonáhle stratíme slobodu mysle, ľudia, ktorí vyrastú v digitálnom veku, budú mať ťažkosti pri jej opätovnom získaní. To môže mať ďalekosiahle politické následky. Ľudia bez slobody mysle môžu byť ľahko manipulovaní,“ povedal George Soroš na začiatku roku 2018 na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

Ani on však neočakával, že tieto slová sa stanú v roku 2018 takmer prorockými a za dvanásť mesiacov prežije svet búrlivý technologický rozvoj.

Kybernetická bezpečnosť

V januári odhalili bezpečnostní pracovníci zraniteľnosti softvérov Meltdown a Specter v moderných mikroprocesoroch. Tieto zistenia popudili Európsku komisiu k tomu, aby zintenzívnila svoje zapojenie vo výskumnom programe SOPHIA, zameranom na riešenie problémov a nedostatkov v oblasti bezpečnosti v procesoroch.

Prelomovým v oblasti kyberbezpečnosti bolo však pre Úniu prijatie legislatívy Európskej únie o kybernetickej bezpečnosti, ktorá okrem iného zaviedla certifikačný rámec, stanovujúci normy pre počítačové zabezpečenie výrobkov v štádiu návrhu a vývoja. Okrem smernice o NIS z roku 2016 a nariadení o vytvorení siete stredísk odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pomohla tohoročná legislatíva posilniť vplyv európskej bezpečnosti na globálnej scéne.

Kyberbezpečnosť na Slovensku, v Európe a za Atlantikom: Nastavenie a výzvy

Do sietí ukladáme stále viac dát, no obavy o to, čo sa s nimi môže stať, nás zatiaľ nepresvedčili. Hrozby ich zneužitia sú pritom obrovské. Ako sa nám darí kybernetický priestor chrániť na Slovensku, v Únii a naprieč Atlantikom?

Ochrana dát

V marci zasiahli správy o tom, akým spoločnosť Cambridge Analytica zaobchádzala s používateľskými dátami zhruba 87 miliónov užívateľov Facebooku, aj Európu. V charakteristicky teatrálnom prevedení nazvala komisárka pre spravodlivosť Věra Jourova udalosti „strašidelnými“. Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg bol na rozčarovanie mnohých predvolaný pred predstaviteľov strán Európskeho parlamentu. Kritikom sa nepozdávala aká „náhodná“ bola povaha incidentu.

V máji nadobudlo účinnosť nové nariadenie o všeobecnej ochrane údajov. GDPR si vyslúžilo mnoho pozornosti naprieč kontinentom, ale aj mimo neho, a to najmä kvôli hrozbe pokuty až do výšky 20 miliónov eur alebo štyroch percent celosvetových ročných príjmov.

Nové pravidlá znamenajú, že podmienky súhlasu na získanie osobných údajov musia byť transparentné, porušenie bezpečnosti údajov musí byť ohlásené rýchlo, používatelia majú právo na prístup k ich profilovým údajom a rovnako majú právo na zabudnutie.

Podľa dátovej dohody EÚ s USA bolo požadované, aby pravidlá GDPR dodržiavali aj prevádzkovatelia z USA, ktorí majú k dispozícii európske údaje. Tento bod sa však v priebehu roka 2018 ukázal byť kontroverznou politickou oblasťou. Nezhody sa skončili pozitívne v decembri, keď sa pri druhom preskúmaní ochrany súkromia potvrdilo väčšie zosúladenie amerických spoločností s legislatívou GDPR.

Europoslanci o ochrane osobných údajov: GDPR je iba začiatok

Europoslanci sa zhodli, že je nutné zabrániť ďalšiemu rozsiahlemu zneužitiu osobných údajov. GDPR je podľa viacerých len začiatok. Niektorí spomenuli aj kontroverzný legislatívny návrh ePrivacy.

GDPR mnohí považujú za predchodcu nariadenia o ochrane súkromia v elektronickej komunikácii (tzv. ePrivacy), ktorá má rozšíriť rozsah regulácie ochrany súkromia tak, aby zahŕňala aj oblasti, ako sú cookies a metadáta. Toto nariadenie je jednou z priorít nadchádzajúceho rumunského predsedníctva v EÚ.

Reforma autorských práv

Rumuni budú musieť riešiť aj dohodu o kontroverznom návrhu legislatívy o autorských právach. Posledné kolo rozhovorov by malo prebehnúť už koncom januára 2019. Návrh legislatívy, ktorý v tomto roku prechádzal inštitúciami, sa stal kontroverzným najmä medzi europoslancami.

Kontroverzná smernica o autorských právach prešla na druhý raz

Európsky parlament schválil legislatívu, ktorá posilňuje práva autorov a médií zoči-voči digitálnym gigantom.

Cieľom legislatívy je zabezpečiť, aby autori tvorivého obsahu boli spravodlivo odmeňovaní. Množstvo umelcov, vrátane sira Paula McCartneyho, návrh legislatívy podporilo.

Napriek tomu sa aj na strane odporcov vytvorila silná skupina, pričom jednou z najhlasnejších bola zelená europoslankyňa Julia Redaová, ktorá varovala, že ak by sa prijali opatrenia na ochranu autorských práv tak, ako ich popisuje súčasný návrh, budeme sa musieť „rozlúčiť s verejnou doménou“.

Ostrú debatu, vzbudil najmä článok 11, ktorý by mal zaväzovať internetové platformy, aby mali uzavreté licenčné zmluvy s pôvodnými vydavateľmi aj vtedy, ak by používali na svojich platformách čo i len úryvky informácií z pôvodných textov.

Falošné správy

Ďalšou oblasťou, v ktorej sa Únia snažila v roku 2018 zatlačiť, bola oblasť dezinformácií. Vo februári obvinili Spojené štáty trinásť ruských štátnych príslušníkov a ruskú internetovú agentúru v súvislosti so sprisahaním, ktoré malo narušiť prezidentské voľby v roku 2016. Počas prešetrovania sa objavili obvinenia, že Rusi financovali aj pro-brexitovú kampaň.

Kroky na reguláciu voči falošným správam podnikol najprv Berlín. Zákon o vynútiteľnosti práva na sieťach nadobudol účinnosť začiatkom roka. V inej časti sveta napríklad India presadila návrh, aby boli stíhaní novinári, ktorí publikujú falošné správy. Malajzia v roku 2018 dezinformácie dokonca kriminalizovala. V Keni prešiel zákon o počítačoch a kyberzločinoch, ktorý zahŕňa aj sankcie voči tým, ktorí uverejňujú nepravdivé informácie.

V septembri predstavila svoj kódex správania sa voči dezinformáciám aj Európska únia. Signatármi sú aj spoločnosti Facebook, Google a Twitter. Správa o jeho dodržiavaní má byť zverejnená v januári 2019.

Eurokomisári predstavili plán boja s dezinformáciami, financovanie stále považujú za nedostatočné

Návrh akčného plánu obsahuje zriadenie systému rýchleho varovania aj apely na zvýšenie financovania, mediálnu gramotnosť a zodpovedný prístup od technologických gigantov.

Digitálna daň EÚ

Návrh Komisie, aby technologické spoločnosti s ročným zdaniteľným príjmom v EÚ vo výške aspoň 50 miliónov eur zaplatili trojpercentnú daň z príjmov, získal značnú publicitu na oboch stranách Atlantiku. Američania v októbri tvrdili, že návrh je „diskriminačný“.

Avšak legislatíva o daniach, ktorá si vyžaduje jednomyseľnú zhodu medzi členskými krajinami EÚ, je vždy kontroverznou témou. Dosiahnuť konsenzus je o to ťažšie, ak krajiny, akými sú Írsko, sú hostiteľmi viacerých tech gigantov, vrátane spoločností Google, Facebook, Adobe, LinkedIn, Apple a AirBnB.