Lídri členských krajín chcú vidieť návrh európskej elektronickej identifikácie už budúci rok

Ilustračný obrázok (Angela Merkel vo volebnej miestnosti počas volieb do Bundestagu). [EFE-EPA/Carsten Koall]

Európski lídri koncom septembra požiadajú eurokomisiu, aby pripravila návrh na celoeurópsky elektronický identifikačný systém (e-ID), uvádza sa v návrhu predbežných záverov septembrového summitu.

Posilňovanie európskej autonómie a suverenity po pandémii bude hlavnou témou stretnutia európskych lídrov na blížiacom sa summite v Bruseli (24. a 25. septembra). Digitálne iniciatívy by mali byť podľa návrhu záverov summitu, ktorý má k dispozícii portál EURACTIV, v centre pozornosti.

27 predstaviteľov členských krajín EÚ chce do plánovacej kapitoly zahrnúť ambíciu vystavať robustný a funkčný ekosystém pre obyvateľov Únie. Navrhnúť preto plánuje „celoeurópsku bezpečnú verejnú elektronickú identifikáciu (e-ID), ktorá umožní obyvateľom získať jednak kontrolu nad vlastnou online identitou a dátami, ako aj prístup k cezhraničným digitálnym službám,“ píše sa v návrhu dokumentu.

Lídri by tak mali požiadať Európsku komisiu, aby do polovice budúceho roka pripravila návrh tzv. Európskej digitálnej identifikácie.

V posledných rokoch sa v identifikácii zaznamenáva značný technický pokrok a naprieč Úniou sa na technickej úrovni upravujú podmienky interoperability. Od septembra 2018 umožňujú európske pravidlá občanom využívať svoje národné identifikačné karty aj na prístup k verejným službám naprieč európskymi hranicami v iných členských štátoch.

Len prednedávnom začala Komisia pripravovať aj modernizáciu pravidiel operácii pri elektronickej identifikácii v EÚ, a to ako súčasť regulácie eIDAS. Snahou bolo podporiť harmonizáciu a odolnosť trhu elektronických identifikačných systémov v bloku.

Podľa eurokomisárky, zodpovednej za digitalizáciu, Margarethe Vestager je cieľom nových pravidiel „zefektívnenie, rozšírenie výhod na súkromný sektor a podpora dôveryhodných systémov digitálnej identifikácie pre všetkých Európanov, ako aj tvorba bezpečnej európskej digitálnej identity“. Verejná konzultácia v tejto oblasti je otvorená do 2. októbra a ďalšie detaily spoločného rámca európskej elektronickej identifikácie by mal upravovať aj očakávaná legislatíva o digitálnych službách (Digital Services Act).

Digitálna politika po koronakríze: Dôraz na eZdravie, online vzdelávanie aj elektronickú verejnú správu

Podľa dokumentu, ktorý sa podarilo získať redakcii EURACTIV, by nastavovanie ambicióznych pravidiel v digitálnom sektore Únie mohlo kvôli pandémii meškať. Posúva sa dátum na dokončenie aukcií o frekvencie na 5G siete a pravdepodobne aj plán na reguláciu online platforiem.

Revízia fondu obnovy

Lídri by mali na summite rovnako požiadať, aby sa „značná časť“ fondu obnovy, konkrétne z balíka 672 miliárd eur Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, presunula na plnenie digitálnych cieľov.

Prioritnými oblasťami sú superpočítače a kvantové výpočty, blockchain a umelá inteligencia zameraná na človeka; mikroprocesory, kybernetická bezpečnosť, digitálne vzdelávanie a 5G.

Eurokomisia sa zaujíma o prerušenú aukciu na slovenské 5G siete

Európskej komisii nie je jasné, prečo slovenské úrady v júni pozastavili poslednú fázu pri prerozdeľovaní frekvencií na budúcu 5G sieť. Od mája pritom na účte regulačného úradu čakajú miliónové zábezpeky operátorov, ktorí o frekvencie chceli súťažiť.

Podobne ako iné krajiny Európskej …

V návrhu záverov členské štáty vyzývajú, aby do konca roka podľa plánu predstavili krajiny aj svoje národné plány na zavedenie 5G infraštruktúry. Jej implementáciu v krajinách Únie spomalila najmä pandémia, ale aj obchodný rozkol medzi Spojenými štátmi a Čínou.

Pôvodný plán požadoval spustenie 5G služieb v každom členskom štáte do konca tohto roka. Sieť piatej generácie mala byť podľa akčného plánu dostupná v mestách a pri hlavných dopravných ťahoch do roku 2025.

Revízia pravidiel hospodárskej súťaže

Vedúci predstavitelia EÚ sa tiež zamerajú na preskúmanie pravidiel hospodárskej súťaže Únie,  s cieľom lepšie konkurovať Spojeným štátom a Číne. Jedná sa o citlivú diskusiu medzi tými, ktorí si želajú zásadné prepracovanie pravidiel, najmä Francúzskom a Nemeckom, a ďalšími vládami, ktoré sa zasadzujú za drobné vylepšenia.

Návrh záverov požaduje „prispôsobenie európskeho rámca hospodárskej súťaži tak, aby sa zabezpečilo, že bude zodpovedať výzvam zelenej tranzície, digitálnej transformácie a globálneho kontextu, a zároveň poskytne právnu istotu hospodárskym subjektom a podporí inovácie, a to aj v digitálnom sektore“.

Komisia má budúci rok zverejniť prvé výsledky svojej prebiehajúcej revízie pravidiel hospodárskej súťaže, ktorá má lepšie odrážať vlastnosti digitálnej ekonomiky a „zelené“ ciele.

Očakáva sa tiež, že vedúci predstavitelia podporia aj snahy Komisie vyriešiť systémové úlohy, ktoré dnes majú niektoré online platformy (takzvaní „gatekeepers“).

Európska komisia predstavila novú priemyselnú stratégiu

Nová stratégia má pomôcť k dosiahnutiu troch priorít: zachovaniu globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, zabezpečeniu klimatickej neutrality do roku 2050 a formovaniu digitálnej budúcnosti Európy.

Pokiaľ ide o priemyselnú oblasť, vedúci predstavitelia pravdepodobne požiadajú Komisiu, aby konkretizovala oblasti strategických závislostí a navrhla opatrenia na ich zníženie, a to aj diverzifikáciou výrobných a dodávateľských reťazcov.

Predbežný text tiež vyzýva na vypracovanie nového projektu spoločného európskeho záujmu, ktorý kombinuje fondy EÚ a zdroje členských štátov. Blok začal také projekty pre batérie, internet vecí a vodík.

Postpandemická priemyselná stratégia by tiež mala rozvíjať nové priemyselné spojenectvá, podporovať malé a stredné podniky a posilňovať oblasti vesmíru a obrany.

Lídri EÚ budú počas svojho rokovania v Bruseli diskutovať aj o zahraničných veciach. Na programe je „strategická diskusia“ o Turecku a výsledkoch videosummitu EÚ – Čína, naplánovaného na 14. septembra.