Vo Francúzsku sa chcú zamerať na sponzorovaný obsah a väčšie zapojenie súdov. Strategický dokument Európskej komisie zatiaľ prechádza verejným pripomienkovaním.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu 3. januára oznámil, že Francúzsko pripravuje nový zákon, ktorý má obmedziť falošné správy. Namierený má byť najmä proti ruskej propagande.
„Súčasné rozšírenie falošných správ súvisí s fascináciou neliberálnymi silami. Rovnaké sily ho väčšinou aj financujú,“ vyhlásil Macron.
Francúzsko chce preto donútiť online platformy k väčšej transparentnosti. Budú musieť zverejňovať, kto za sponzorovaný obsah platí a obmedziť množstvo takéhoto obsahu.
Podľa nového zákona by tiež malo byť možné vyzvať súd, aby „fake news“ počas volebnej kampane posúdil. V súčasnosti je možné sudcom navrhnúť, aby o falošných správach rozhodli, no kvôli zákonu o slobode tlače z roku 1881 to spravia len zriedkavo.
Hovorca vlády Benjamin Griveaux upresnil, že legislatíva by mala byť hotová koncom roka 2018.
Predbehol Komisiu
Macronove vyhlásenie legislatívnej vojny proti falošným správam, tesne predtým, ako Brusel odhalí svoje vlastné plány, môže Európskej komisii vziať vietor z plachiet.
Komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Mariya Gabrielová pri svojom nástupe do funkcie v júli 2017 prisľúbila, že jej funkčné obdobie bude charakteristické práve bojom proti falošným správam, a že začiatkom roka 2018 k tejto problematike zverejní strategický dokument. Jej úrad vytvoril expertnú skupinu, ktorá radí, ako dezinformácie na internete riešiť.
Macronove plány tak môžu Gabrielovú dostať pod veľký tlak. Na druhej strane by práve tvrdý postup francúzskeho prezidenta mohol umožniť aj Komisii postupovať voči platformám, ktoré falošné správy zverejňujú, tvrdšie.
Gabrielovej stratégia bude širšia
Kým Macron dal jasne najavo, že vytvorí tvrdý zákon, ktorý stránky donúti k určitým krokom, prístup Komisie nebude záväzný. Naopak, očakáva sa, že Gabrielová zverejní dokument s odporúčacím charakterom. Ten sa bude zameriavať na to, ako môžu online platformy bojovať s falošnými správami, ktoré ich používatelia zverejňujú.
Na novembrovej konferencii v Bruseli Komisárka vyhlásila, že jej stratégia sa bude týkať rôznych oblastí, keďže „fake news“ sa šíria v audiovizuálnych, tlačených, online aj iných typoch médií.
„Dezinformácie sa neustále vyvíjajú rovnako, ako sa vyvíja technológia,“ uviedla vtedy Gabrielová a zároveň potvrdila, že iniciatíva sa bude týkať aj financovania falošných správ.
Komisia bude spätnú väzbu na „fake news stratégiu“ zbierať do polovice februára. Vo verejnej konzultácií sa Komisia napríklad pýta, či by mali online platformy informovať používateľov, ak správu vytvoril robot a nie človek, alebo vysvetľovať, aké algoritmy platformy využívajú na to, aby určitý obsah zobrazovali. V ďalšej otázke zisťuje, či by online firmy „mali poskytovať väčší priestor médiám, ktoré vytvárajú dôveryhodné online informácie“.
Priorita celej Únie
Macron nie je jediný európsky líder, ktorý sa rozhodol proti „fake news“ zakročiť. V októbri hlavy 27 štátov – len španielsky premiér Mariano Rajoy sa samitu nezúčastnil – podpísali dokument, ktorý volá po krokoch na „posilnenie integrity našich slobodných demokratických spoločností v digitálnej dobe.“
Politici po celej Európe čoraz viac smerujú k regulácií informácií na internetových platformách.
Nemecko minulý rok schválilo kontroverzný zákon, ktorý hrozí sociálnym sieťam pokutami vo výške desiatok miliónov eur, ak nelegálny obsah, vrátane nenávistných prejavov, neodstránia dostatočne rýchlo. Na základe tohto zákona Facebook ohlásil, že v Nemecku zamestná stovky ľudí, ktorí budú monitorovať nelegálne informácie a vyberať tie, ktoré majú byť odstránené.
