Majú falošné správy skutočný vplyv? Rozsiahla štúdia založená na dátach tvrdí opak

Falošné správy sú len doplnkom, tvrdí štúdia. [Flickr]

Začiatkom januára vydala skupina vedcov z troch prestížnych univerzít štúdiu, ktorú akademická obec označila za prvú vedeckú prácu, ktorá sa venuje vystaveniu populácie falošným správam v USA počas prezidentských volieb v roku 2016 a ktorá je zároveň založená na dátach.

Výsledky štúdie Selektívna expozícia voči dezinformáciám: Dôkazy o prijímaní falošných správ počas prezidentskej kampane v Spojených štátoch v roku 2016 sú založené na unikátnych údajoch, ktoré kombinujú odpovede z prieskumov s históriou webových prehliadačov u tisícok používateľov. Hoci bol dosah falošných správ podľa štúdie široký, ich význam charakterizujú ako povrchný.

Nemci začali s vyšetrovaním falošných správ

Vyšetrovanie odštartoval článok kontroverzného Breitbartu o tom, ako moslimovia v Nemecku oslavovali Nový rok.

Falošné správy sú len doplnkom, tvrdí štúdia

Britsko-americká štúdia stojí na výskume z októbra a novembra 2016 v súvislosti s voľbou nového amerického prezidenta. Tvrdí, že počas tohto obdobia približne každý štvrtý Američan navštívil webovú stránku, ktorá propagovala falošné správy o jednom z dvoch kandidátov.

Celkovo články falošných spravodajských webov predstavovali približne 2,6 percenta všetkých článkov, zameraných na spravodajské a politické témy, ktoré Američania čítali online. Voliči, ktorí podporovali kandidáta Trumpa, navštevovali falošné spravodajské webové stránky, podporujúce Donalda Trumpa omnoho častejšie (40 percent) v porovnaní s voličmi Hilary Clintonovej (15 percent) a ich interakciami s falošnými webmi, ktoré podporovali ju.

Štúdia tiež zistila, že pri nasmerovaní ľudí na falošné spravodajské webové stránky zohrávala najdôležitejšiu úlohu sociálna sieť Facebook. „Návšteva Facebooku predchádzala sledovaniu falošného spravodajského článku v 22,1 percentách prípadov, pričom presmerovanie z Google-u bolo prítomné v 1,9 percentách a pri sieti Twitter v ešte menšej miere.“

Kontrola faktov sa navyše v boji proti falošným správam ukázala ako neefektívne riešenie. Správy uvedené na pravú mieru sa dostali len k čitateľom, ktorí falošné správy pôvode vôbec nečítali. „Takmer nikdy sme nezaznamenali, aby si respondent prečítal o vyvrátenej falošnej správe vo falošnom spravodajskom článku, ktorý čítal,“ konštatujú výskumníci.

Falošné správy a ich prijímanie je však podľa prvej štúdie svojho druhu skôr „doplnkom, nie náhradou skutočných správ“.

Európska vojna proti fake news

Hoci táto štúdia podáva obraz najmä americkej spoločnosti, stavať na nej podľa predbežných informácií bude aj Európa.

Európska komisia v ostatných mesiacoch odštartovala aktívny boj proti takzvaným fake news na celoeurópskej úrovni. Po oslovení občanov a novinárov, ktorí do februára vypĺňajú dotazník o dezinformáciách na internete a zostavení expertnej skupiny na vysokej úrovni okolo eurokomisárky pre digitalizáciu si na koberček komisári pozvali priamo internetové spoločnosti.

Pod „hrozbou“ novej legislatívy, ktorá by priamo nariaďovala ako rýchlo a akým spôsobom odstraňovať dezinformácie, uverejňované na ich platformách, či sociálnych sieťach, musia internetové spoločnosti robiť viac. Komisia kontroluje čas aj množstvo nahlásených a stiahnutých  fake news a podľa posledných prieskumov si spoločnosti počínajú stále lepšie.

Sociálne siete už reagujú na podnety používateľov o nenávistnom obsahu rýchlejšie

Facebook, Twitter a YouTube spoločnosti Google urýchlili odstraňovanie nenávistných prejavov vo svojom online obsahu. V priebehu 24 hodín teraz prehodnocujú v priemere viac ako dve tretiny sťažností.

Práve v súvislosti s tým, že výsledky pri odhaľovaní falošných správ, ich opráv, či okamžitého zmazania sa zatiaľ nepreukázali ako efektívne, je otázne, ktorým smerom sa európska regulácia môže vybrať. Dnes to nevie ani samotná Komisia.

Navyše, ako pripomína William Echikson, riaditeľ Digitálneho fóra v Centre pre európske politické štúdie (CEPS) v komentári pre EURACTIV.com, falošné správy nie sú výdobytkom techniky ani internetu.

„Tradičné bulvárne médiá sú za šírenie zámerných dezinformácií zodpovedné rovnako ako digitálne sociálne médiá,“ tvrdí Echikson a pripomína, že rozširovanie lživých informácií bolo bežným spôsobom propagandy už v dávnych časoch.

Slovenské reálie sú o zázračných liekoch a nafukovaní tém

Podľa Vladimíra Šnídla, novinára a autora knihy Pravda a lož na Facebooku má Slovensko v oblasti falošných správ dve špecifiká.

Prvým je oblasť medicíny a zdravia. Šnídl pripomína, že najzdieľanejšími fake news na Slovensku sú vymyslené články o údajne zázračných receptoch na rôzne choroby, vrátane tých najzákernejších.

Medicínske hoaxy sú z jeho pohľadu výrazne podceňované. „V týchto prípadoch stačí, že sa stane jedna udalosť, ktorá len jednej osobe skráti takáto správa život a je to dosť na to, aby sa tomu venovala pozornosť,“ vysvetľuje Šnídl.

Podľa neho totiž vôbec nie je v poriadku, ak niekto napríklad „beztrestne šíri články o tom, že rakovina sa dá poraziť citrónmi, ktoré potom zdieľajú tisíce ľudí“.

Druhým špecifikom je zacielenie pozornosti. „Rôzne weby podsúvajú ľuďom dojem, že problémom či ohrozením pre Slovensko číslo jedna sú napríklad migranti. Za pomoci reálnych správ nafúknu skutočné prípady kriminality migrantov zo západnej Európy a nevšimnú si kriminalitu na Slovensku, ktorú robia naši vlastní občania,“  dopĺňa.

Riešením je podľa neho mediálna výchova a mediálna gramotnosť: „Vysvetľovať ľuďom, že zdroje na Facebooku nie sú rovnocenné a že článok z anonymného webu nie je to isté ako článok zo spravodajského webu je to hlavné.“