Najrýchlejší počítač na svete majú už Spojené štáty

Najrychlejší počítač na svete, americký Summit. [Flickr/OLCF at ORNL]

Po doterajšej jasnej čínskej doméne v oblasti superpočítačov je na scéne americký Summit. Európska únia je zatiaľ v začiatkoch, v prvej desiatke najrýchlejších počítačov krajiny Únie zastúpenie nemajú.

Výnimočné inžinierske dielo, ako portál Futurism označil americký superpočítač Summit, bol vybudovaný v národnom laboratóriu Oak Ridge v štáte Tennessee. Summit drží svetový rekord  v počte výpočtov za sekundu, nameraných bolo 200 kvadriliónov, teda približne 100 miliónov krát viac, ako má bežný počítač.

Oficiálne sa tak stal najvýkonnejším a najrýchlejším superpočítačom na svete. Zároveň je piatym najefektívnejším počítačom z hľadiska energetickej spotreby.

Z krajín Európskej únie je dnes najrýchlejší taliansky superpočítač HPC4. Systém o rozlohe futbalového ihriska neďaleko Milána kontroluje operácie ropnej spoločnosti Eni od fázy prieskumu a vývoja zásobníkov ropy a zemného plynu, až po riadenie obrovských dát v prevádzkovom štádiu. Na rozdiel od dvanástich rýchlejších počítačov na svete je superpočítač spoločnosti Eni tým najrýchlejším súkromným projektom na svete, ktorý nefinancuje ani vláda, ani iné inštitúcie.

Miliarda na európske superpočítače, Slovensko sa zatiaľ nepridá

Európska komisia informovala, že spolu s 13 členskými štátmi plánuje investovať do vybudovania európskej superpočítačovej infraštruktúry na svetovej úrovni.

Američania preskočili Čínu

Americký stroj preskočil čínsky Sunway TaihuLight o viac ako 100 kvadriliónov operácií za sekundu, teda až o 60 percent. Superpočítač z dielne Národného výskumného centra paralelného počítačového inžinierstva a technológie, ktorý je umiestnený vo východočínskej provincii Jiangsu, bol tým najrýchlejším od júna 2016.

Summit, alebo systém OLCF-4, vznikol na základe kontraktu vo výške 325 milión dolárov pre tri súkromné americké spoločnosti, pričom najvýznamnejším vývojárom bola spoločnosť IBM. Využíva sa na civilné účely. Ide navyše o prvý superpočítač, ktorý je navrhnutý tak, aby jeho 4 608 serverov od základov až po najsofistikovanejšie výpočty ovládalo aplikácie umelej inteligencie, ako strojové učenie alebo neurónové siete.

Hoci je podľa Listu Top 500 piatym najefektívnejším superpočítačom na svete, na rozlohe dvoch tenisových ihrísk jeho systémom preteká kvôli ochladzovaniu vyše 15 tisíc litrov vody za minútu.

O čosi pomalší ako OLCF-4 je jeho sesterský projekt Sierra, ktorý zaostal za Summitom o 75 kvadriliónov operácií za sekundu. Tento systém sa má využívať na vojenské účely, najmä na simuláciu nukleárnych zbraní.

Sedmička členských krajín chce z Európy počítačovú superveľmoc

Oslavy 60. výročia Rímskych zmlúv využívajú členské štáty aj na prehĺbenie spolupráce v digitálnej oblasti.

Európske superpočítače v ratingu TOP 500 najrýchlejších počítačov v prvej desiatke nefigurujú, Najrýchlejším je spomínaný taliansky systém HPC4 na trinástom mieste, ktorý sa využíva na priemyselné účely.

Nasleduje ho francúzska Tera-1000-2, ktorú spoločne vyvinula francúzska IT spoločnosť Atos a francúzska Komisia pre alternatívnu a atómovú energiu. Superpočítač, ktorý vytvorili na účely obrany a jadrového odstrašovania, sa považuje za najrýchlejší európsky superpočítač na všeobecné využitie.

Najviac superpočítačov, až 206, má v liste TOP 500 Čína. Spojené štáty majú zase v top desiatke šesť najrýchlejších systémov. V prvej stovke majú krajiny Európskej únie 30 superpočítačov. Okrem talianskych a francúzskych sú zastúpené aj počítače zo Spojeného kráľovstva, Španielska, Nemecka a Švédska.

Komisárka Gabrielová: Európa si nemôže dovoliť nedostatočnú kapacitu superpočítačov

Bez superpočítačov svetovej triedy stúpa naša závislosť od zariadení v tretích krajinách, čím sa obmedzuje európsky inovačný potenciál, píše MARIYA GABRIELOVÁ. 

Európska superpočítačová sieť bez Slovenska

Superpočítače sa dnes v priemysle môžu používajú takmer na všetko od navrhovania lietadiel až po vytváranie nových materiálov. Niektoré stroje našli uplatnenie v armáde, kde dokonca navrhujú jadrové zbrane a na vedcoch je ponechaný len základný výskum.

Sofistikované systémy majú ale aj pacifistickejšie využitie, vrátane klimatického modelovania pohybu mrakov, modelovanie molekúl, či fyzické simulácie od prvých momentov vzniku vesmíru, po kryptoanalýzu. Vysokorýchlostné technológie dnes využíva aj v pokročilý lekársky výskum, biomedicína, bioinformatika, či epidemiológia.

Na porovnanie, Európa vynaložila približne 173 miliónov eur na vysokorýchlostné výpočty v oblasti predpovede počasia a zmien klímy v roku 2013. V roku 2018 by na rovnaké účely mala minúť 230 miliónov eur.

Celkový strategický cieľ, ktorý v tejto oblasti IT nedávno načrtla Európska komisia, je vyvinúť prosperujúci európsky ekosystém vysokorýchlostnej výpočtovej technológie (VVT) s dôrazom na tri oblasti: infraštruktúra (teda snaha vytvoriť kapacity na získanie vedúcich tried VVT), technológie (zabezpečenie nezávislých európskych systémov VVT a dodávok technológií) a aplikácie (dokonalosť aplikácií VVT a rozšírenie jej používania).

Základom má byť projekt spoločnej európskej superpočítačovej siete, do ktorej sa zatiaľ zapojilo 21 krajín Európskej únie. Okrem odchádzajúceho Spojeného kráľovstva je medzi neparticipujúcimi krajinami aj Slovensko, Maďarsko a Rumunsko.

https://twitter.com/DSMeu/status/1033241312642850816

Rýchlosť najrýchlejšieho superpočítača Summit sa dnes rovná výkonu, ktorý by celý rok podávalo až 6,3 miliardy ľudí. Superpočítač operáciu vykoná za sekundu. Technologické bádanie ale bude pokračovať.

Podľa MIT Technology Review, inžinieri skúmajú možnosti výstavby výpočtovej technológie pod názvom exascale. Tento druh počítača by mohol za sekundu dokončiť jeden kvintilión výpočtov. Pracoval by teda päťkrát rýchlejšie ako Summit.

Američania podľa magazínu plánujú vybudovanie niekoľkých takýchto exascale počítačov, pričom vývoj jedného odhaduje magazín na 400 až 600 miliónov dolárov. Plán je mať k dispozícii do roku 2021 minimálne jeden takýto stroj.

Francúzski vývojári, ktorí pracujú na systéme Tera, chcú tento horizont prekročiť už v roku 2020.

Do roku 2027 má prvý digitálny program Únie získať 9,2 miliardy eur

Európska komisia predložila návrh na vytvorenie vôbec prvého programu Digitálna Európa. V rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 by mal mať k dispozícii investície vo výške 9,2 miliardy eur.