Nové digitálne pravidlá Únie z transatlantickej perspektívy: Ochrana dát a zdaňovanie môžu byť rozbuškou

Ilustračný obrázok. [EFE-EPA/Pool/Clemens Bilen]

Washington avizuje, že pod novým vedením v Bielom dome sa pokúsi o vytvorenie nových rámcov pre reguláciu digitálneho priestoru, aj dodržiavania ochrany osobných údajov. Zvoliť si však môže inú cestu ako Únia. Tá bude v najbližších mesiacoch hľadať spôsoby, ako zatlačiť na prevažne amerických technologických gigantov.

Hoci EÚ a Spojené štáty zatiaľ k ochrane dát a regulácii nových, digitálnych technológií pristupovali rozlične, tzv. transatlantický dátový tok je jedným z najdôležitejších elementov pre malé, ale aj veľké technologické firmy. Prenos dát naprieč Atlantikom predstavuje viac ako polovicu zo všetkých dátových tokov, s ktorými Európa pracuje.

Podľa eurokomisárky Věry Jourove sa spoločnosť dostáva do bodu, kedy bude „množstvo rozhodnutí závisieť na spoločných hodnotách. Tento prístup je viditeľný v debatách o technológiách, umelej inteligencii, či 5G sieťach“. Európski politici preto po voľbách v Spojených štátoch stále intenzívnejšie poukazujú na nutnosť koordinácie pravidiel v digitálnom priestore na oboch stranách Atlantiku.

Nezaostávajú ani európske inštitúcie. Hľadanie spoločných riešení v digitálnom sektore je jednou z oblastí, ktoré eurokomisia indikovala aj v nedávno zverejnenej agende budúcej európsko-americkej spolupráce. Prvé kroky, ktoré by chcel Brusel v tejto oblasti podniknúť, súvisia s otváraním dialógu o budúcej regulácii a zodpovednosti technologických firiem a gigantov, férového zdaňovania, či dohode o využívaní umelej inteligencie. Európska exekutíva navrhuje aj zriadenie novej Rady pre obchod a technológie medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktorá by mala „uľahčovať obchod, rozvíjať kompatibilné normy a podporovať inovácie“.

Eurokomisia predstavila návrh transatlantickej agendy, na stole budú nové témy

Víťazstvo Joea Bidena v prezidentských voľbách vidí Únia ako príležitosť. Nová agenda by sa mala venovať užšej spolupráci v boji proti koronavírusu, či klimatickým zmenám. Osobitný dialóg by mal vzniknúť aj o vplyve online platforiem.

Transatlantickú koordináciu by privítal aj súkromný sektor. „Čím lepšie sa budú európski a americkí predstavitelia vedieť dohodnúť už na základných princípoch toho, ako pristupovať k škodlivému a nelegálnemu online obsahu, a akú zodpovednosť by pri tom mali niesť firmy, tým menej budú musieť firmy či politici mikromenežovať obsah, ktorí sa im páči alebo nepáči,“ hovorí Nick Clegg, viceprezident pre globálne záležitosti a komunikáciu spoločnosti Facebook.

Tvrdší európsky prístup

Európska komisia predstavila v polovici decembra dve zásadné legislatívy, ktoré upravia práva a  povinnosti na digitálnom trhu naprieč Úniou. Podľa jej tvorcov majú obe ambíciu stať sa vzorom pre nastavenia digitálnych služieb aj mimo EÚ.

Zákon o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA) by mal regulovať širokú škálu digitálnych služieb, ich sprostredkovateľov, používateľov, ale aj platforiem, ktoré ich prepájajú. Zákon o digitálnych trhoch (Digital Markets Act, DMA) sa dotkne najmä veľkých spoločností, ktoré trh a jeho vývoj ovplyvňujú natoľko, že z pohľadu regulátorov strážia dokonca aj prístup k nemu (ide o tzv. gatekeeperov).

Eurokomisia predstavila kľúčovú legislatívu, ktorá ovplyvní online služby naprieč Úniou

Nákup na internete, zodpovednosť za publikovaný online obsah, internetová reklama, či prístup k dátam. Obrovská legislatíva o digitálnych službách v EÚ ovplyvní nielen ich poskytovateľov, ale aj používateľov. Jej konečná podoba by po diskusiách mohla začať platiť v roku 2023.

Legislatíva, o ktorej budú európske inštitúcie a členské štáty vyjednávať v najbližších dvoch rokoch, ako prvá na svete kladie dôraz na zodpovednosť obrovských digitálnych spoločností. Tie totiž podľa Bruselu formujú nielen digitálny trh, ale aj spoločnosť, ekonomiku, či dokonca vývoj demokracie.

Podľa návrhu novej legislatívy by veľkí poskytovatelia digitálnych služieb so sídlom mimo Únie mali mať v EÚ „zákonného zástupcu“, na ktorého by sa mohli príslušné orgány Únie obracať v súvislosti s dohľadom a prípadne aj vynucovaním konkrétnych opatrení.

Zároveň by mali aktívne zamedzovať zamykaniu trhu. Spoločnosti, ktoré umožňujú iným firmám predávať služby prostredníctvom svojich platforiem, by po novom nesmeli uprednostňovať svoje vlastné produkty. Rovnako by napríklad nebolo dovolené používať údaje, ktoré platforma zhromažďuje o populárnych produktoch tretích strán, na rozhodovanie o tom, ktoré položky predáva pod vlastnou značkou. Svoje algoritmy by navyše museli firmy stansparentniť.

Veľké spoločnosti by pri neplnení požiadaviek navrhovanej legislatívy mohli čeliť aj obrovským pokutám, a to až do výšky desať percent ich ročného svetového obratu. Napríklad v prípade spoločnosti Amazon by to mohlo znamenať takmer 23 miliárd eur.

Digitálne platformy budú povinné odstrániť nelegálny obsah

Zákon o digitálnych službách (DSA), ktorý 2. decembra predloží Európska komisia, má obsahovať aj povinnosť digitálnych platforiem odstraňovať nelegálny obsah. Ak to neurobia, budú m hroziť vysoké pokuty.

Spoločne s návrhmi legislatívy o spravovaní dát (tzv. Digital Governance Act) z novembra a ďalšími pravidlami, ktoré by v priebehu budúceho roka mali nastaviť štandardy pre využívanie umelej inteligencie, chce EÚ priniesť do digitálneho sveta nové, moderné a funkčné pravidlá.

Novinkou by v tomto sektore mali byť aj digitálne dane. Dialóg na medzinárodnej úrovni (v rámci OECD) sa totiž po blokáde z americkej strany neskončil úspešne a Únia avizovala, že si štandardy nastaví sama. Európski predstavitelia by sa k tejto téme mali dostať v marci budúceho roka. Dovtedy očakávajú aj vyjasnenie americkej pozície.

Alternatívny americký smer

Zvolený prezident Joe Biden by chcel doma nastaviť vlastnú, novú reguláciu digitálneho priestoru, no vydať sa môže iným smerom ako Únia.

Biden sa už nechal počuť, že jedným z jeho prvých krokov, ktoré by mali pozitívne vplývať aj na transatlantické vzťahy, bude aj upravenie tzv. US-EU Privacy Shield. Rámec pre reguláciu výmenu osobných údajov na obchodné účely v transatlantickom priestore vznikol v roku 2015. O dva roky neskôr sa ho však dotkol vykonávací príkaz prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého sa ochrana súkromia v Spojených štátoch mala vzťahovať len na Američanov. Hoci bol príkaz o niekoľko mesiacov vyhlásený za protiústavný, európske obavy zo zneužívania dát a ich miernej ochrane mimo Únie to neoslabilo. V lete 2020 Európsky súdny dvor vyhlásil rámec za neplatný.

Únia a Spojené štáty: Čo sa s Bidenom zmení a čo ostane rovnaké

Európska únia chce v Bielom dome od januára hľadať konštruktívneho a dôveryhodného partnera. Nemala by však očakávať návrat k politike voľného obchodu a liberalizácie, či masívne rušenie ciel.

Otázny bude aj jeho konečný prístup k zdaňovaniu technologických gigantov. Z rétoriky počas kampane sa dalo vyčítať, že Biden považuje spoločnosti ako Facebook za nezodpovedné, pretože podľa neho dávajú priestor dezinformáciám, či platenej propagande napriek tomu, že o nich vedia. Na spoločnosti by teda chcel pritlačiť v tom, aby v moderovaní obsahu robili viac. Kritici však upozorňujú, že Bidenovu kampaň okázalo podporovali práve technologickí giganti a tlak na nich nemusí byť počas jeho vlády taký značný, ako by sa páčilo Bruselu.

Za Bidena sa omnoho viac bude hovoriť aj o internetovej neutralite, ktorá bola veľkou témou ešte za prezidenta Baracka Obamu. Podľa pravidiel, ktoré sa nepozdávali najmä republikánom, nemôžu prevádzkovatelia za finančnú odmenu zlepšovať podmienky niektorých zákazníkov, a znevýhodňovať iných napríklad spomaľovaním, či obmedzovaním prístupu. Odporcovia tvrdia, že tvrdé pravidlá obmedzujú súťaž a odrádzajú internetových prevádzkovateľov od vylepšovania sietí.

„Navrhol som, aby sme odštartovali prímerím a dali tak mieru aspoň šancu,“ povedal o transatlantickej spolupráci v digitálnej oblasti pre The Washington Post bývalý veľvyslanec Spojených štátov pri EÚ a poradca Bidenovej kampane, Anthony Gardner. Podľa neho majú práve otázky zdaňovania a ochrany údajov potenciál byť v transatlantických vzťahoch „rozbuškou“.

Riadené rozdelenie digitálnym gigantom v EÚ zatiaľ nehrozí

Komisia chce riešiť dominantné trhové postavenie firiem ako Google, Facebook, či Microsoft. Nariadené rozdelenie im však zatiaľ nehrozí.

Nový zámer o reguláciu v online priestore predstavilo 15. decembra aj Spojené kráľovstvo. Podľa expertov z veľkej časti odráža zámery európskych návrhov. Britská Biela kniha predstavila „ambiciózne plány na nový systém zodpovednosti a dohľadu nad technologickými spoločnosťami“. Udržať Spojené kráľovstvo pri vyjednávacom stole bude totiž v záujme Únie, aj Spojených štátov.