Nový stavebný zákon: Vyše 2 700 pripomienok, no s ambíciou schváliť ho tento rok

Stavebno-právna prax má stále nízku špecializáciu, konania sú zdĺhavé, značne fragmentované a rozhodovania nekonzistentné, hovorí právnik. [TASR/Milan Kapusta]

Dvojica zákonov, ktoré majú nahradiť stavebný zákon, platný od sedemdesiatych rokov, má upustiť od dvoch konaní na jednu stavbu, zrýchliť a stransparentniť procesy a špecializovať pracovníkov na menšom množstve stavebných úradov. Pohľady na to, ako to dosiahnuť, sa ale naprieč spektrom zainteresovaných výrazne líšia.

Vzhľadom na komplexnosť stavebného zákona je okrem množstva zainteresovaných na pretrase aj veľa pohľadov na konečnú formu legislatívy. Staré predpisy totiž ešte aj dnes spôsobujú významné meškanie a prieťahy v stavebných konaniach, no sú funkčným základom aj pre budúcu podobu komplexnej legislatívy. Zhodli sa na tom panelisti diskusie Transformácia stavebného zákona v kontexte modernizácie sietí v SR a EÚ.

Podľa návrhu rezortu výstavby z roku 2017 by vyše 40-ročný zákon mala po novom nahradiť dvojica zákonov: o výstavbe a o územnom plánovaní. Jej tvorcova tvrdia, že pripravované dokumenty reflektujú európske trendy a samostatne preto riešia systém a plánovanie.

Ohrozujú neúplné fakty aj budovanie vysokorýchlostných sietí na Slovensku?

Brusel kvôli budovaniu jednotného digitálneho trhu tlačí na členské štáty, aby sa pri výstavbe vysokorýchlostného internetu poponáhľali. Slovensko rovnakým smerom tlačí na operátorov. Tí však v ostatnom období čoraz častejšie narážajú na mestá, obce a najmä ich územné plány.

Okrem Slovenska má v Únii jednu legislatívu pre obe oblasti už iba Česká republika. Aj tá má však na stole predrokované a rozdelené novely. „Sme si vedomí, že návrhy zákonov jeden bez druhého nemajú význam,“ prízvukuje štátny tajomník Peter Ďurček z Ministerstva dopravy a výstavby, ktoré návrhy predkladá. Rečníci sa počas diskusie zhodli na tom, že je potrebné oba zákony aj naraz prijať.

Ďurček: Neprekonateľné prekážky nevidím

Návrhy z dielne Ministerstva dopravy a výstavby už prešli pripomienkovým konaním. Množstvo zainteresovaných subjektov však návrhy zasypalo vyše 2700 pripomienkami. Rozporové konania chce rezort výstavby odštartovať v polovici júla, najprv s rezortami vnútra, financií a životného prostredia. „Pripomienky sú častokrát aj protichodné, nakoľko sa stretávajú oprávnené záujmy rôznych subjektov,“ potvrdzuje štátny tajomník rezortu výstavby.

Problematická môže byť najmä aplikácia posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zákon, známy pod skratkou EIA, na ktorom v súčasnosti pracuje rezort životného prostredia a je transpozíciou celoeurópskej legislatívy, podľa Ďurčeka „vážne zasahuje do toho, aký bude aj zákon o výstavbe“. Štátny tajomník priznáva, že v tejto oblasti dostal rezort výstavby veľké množstvo rozličných podnetov.

Zásadnejšie námietky sa majú týkať napríklad aj vstupov do jednotlivých typov konaní, spôsobov účasti na konaní, či povoľovania v rôznych stupňoch výstavby sietí, hovorí Ďurček. Jedným dychom ale dodáva, že zatiaľ medzi všetkými pripomienkami nenašiel nič, čo by považoval za „neprekonateľnú prekážku“.

https://twitter.com/euractivsk/status/1145972005566603265

Aj z pohľadu Michala Bagačku, štátneho tajomníka Ministerstva vnútra existuje „urgentná potreba prijatia zákona“. Podľa neho by mali zainteresované strany hľadať spôsoby „ako sa to dá, nie ako sa to nedá“, prízvukuje.

Pre prevádzkovateľov infraštruktúry ako sú distribučné spoločnosti alebo prevádzkovatelia elektronických komunikácií je stavebný zákon jeden z najdôležitejších právnych predpisov, ktorý ovplyvňuje ich činnosť, potvrdzuje Rastislav Hanulák zo Slovenského zväzu výrobcov tepla. Hoci sa podľa neho viackrát dopĺňaný stavebný zákon v istých oblastiach osvedčil, najväčšie nedostatky vidí v aplikačnej praxi: „Stavebno-právna prax má stále nízku špecializáciu, konania sú zdĺhavé, značne fragmentované a rozhodovania nekonzistentné,“ hovorí právnik.

Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) oceňuje, že sa prenesený výkon štátnej správy ponecháva na samosprávach. „Budeme sa ešte rozprávať o rozsahu a spôsobe tohto výkonu, ako ho automatizovať a zrýchľovať.“

Do detailov sa podľa neho legislatíva nezaoberá témami ako klimatické zmeny, či energetická efektívnosť, a preto bude v najbližšom období dôležité vhodne aj tieto oblasti do zákonov a nadväzujúcich predpisov zahrnúť.

Novela zákona o odpadoch: Z blata do kaluže

Schválenie odpadového zákona v súčasnej podobe neprispeje k zlepšeniu recyklácie na Slovensku.

Profesionalizácia v centre záujmov

Hoci je novela stavebného zákona skromnejšia v oblasti územného plánovania, ktorý je oproti návrhu zákona o výstavbe kratší a utŕžil aj menší počet pripomienok, dôraz naň kladie aj ministerstvo výstavby, aj mestá a obce. „Práve v územnom plánovaní by si mali mestá a obce aj za účasti občanov povedať, ako sa bude regulovať zástavba územia,“ hovorí Peter Ďurček. Podľa neho bolo plánovanie územia „u nás dlhodobo podceňované, a práve preto dnes čelíme mnohým problémom pri procesoch vo výstavbe“.

Združenie miest a obcí víta, že sa právomoci najmä v oblasti územného plánovania ponechávajú mestám a obciam ako takmer výhradná samosprávna kompetencia. Milan Muška však pripomína, že mnoho práv, ale najmä zodpovedností a povinností tak ostane na samospráve, s čím významne súvisí aj potreba zlepšovania kvalifikácie, či dostatočného financovania. Akým spôsobom financovanie subjekty doriešia bude ešte predmetom diskusií s predkladateľským rezortom.

Dôležitou a súčasne jednou z najočakávanejších oblastí rozvoja stavebného zákona má byť profesionalizácia úradov. Zlepšiť sa má okrem iného kvalifikácia a celkový systém preškoľovania zamestnancov. „V novom zákone uvádzame, že každý úrad by mal mať aspoň troch špeciálne kvalifikovaných ľudí, ktorí budú vykonávať stavebnú správu na ktorejkoľvek z úrovní,“ vysvetľuje Ďurček.

Prevádzkovatelia infraštruktúry sú „neustálymi klientami stavebných úradov naprieč celým Slovenskom, ktorí permanentne rekonštruujú siete a rozvody a menia ich vzhľadom na celoeurópsky trend dôrazu na energetickú efektívnosť,“ hovorí Rastislav Haulák. Aj Slovenský zväz výrobcov tepla preto vidí pridanú hodnotu v znižovaní počtu úradov, no najmä v ich profesionalizácii.

„Ministerstvo vnútra razí cestu efektívnej samosprávy,“ pripomína Michal Bagačka. „Nie sme za nové, ďalšie úrady a nechceme, aby občania museli chodiť po úradoch, respektíve, ak už musia, aby chodili čo najmenej a na jednom mieste vedeli vybaviť čo najviac,“ dodáva štátny tajomník rezortu vnútra.

Štát už prispieva na elektromobily samosprávam. Zadotuje aj stavbu nabíjačiek

Obce, mestá a kraje majú prístup k novej, miliónovej dotačnej schéme pre nákup elektrických vozidiel. V druhom polroku by mala pribudnúť podpora na výstavbu nabíjacích staníc. Tiež však zrejme nepresiahne milión eur.

„Možnosť eliminácie subjektívneho faktora vidíme aj v informatizácii,“ dopĺňa výkonný podpredseda ZMOS-u. Nový návrh zákona zatiaľ v digitálnej oblasti rieši najmä registre, ktoré bude budovať ministerstvo dopravy a výstavby. Mestá a obce ich budú musieť napĺňať.

„Doteraz neexistovali v digitálnej podobe žiadne relevantné dáta, ktoré by sme mohli použiť, a preto budeme začínať na zelenej lúke,“ vysvetľuje Muška. Do spustenia informatizácie stavebných procesov by sa mestá a obce chceli spoločne s rezortom výstavby pustiť čo najskôr a paralelne s novelami sa preto diskutuje aj o memorande, ktoré by malo začiatok ešte viac popohnať.

Kým však budú požadované registre plne funkčné a využívané aj v praxi, môže to trvať aj päť až sedem rokov, varuje podpredseda ZMOS-u.

K zefektívneniu by mali dopomôcť aj zostručnené procesy. Zatiaľ čo dnes až na výnimky potrebuje každá stavba samostatné stavebné povolenie a samostatné územné rozhodnutie, rezort vnútra podľa štátneho tajomníka „upustil od dvoch konaní na jednu stavbu“.

Komplexná legislatíva na konci volebného obdobia

Politická dohoda medzi rezortami o urgentnej potrebe prispôsobiť stavebný zákon moderným normám existuje, potvrdili na diskusii obaja štátni tajomníci. O novom stavebnom zákone hovorí aj programové vyhlásenie vlády.

Nakoľko ide o komplexnú legislatívu, ktorá sa prierezovo dotýka mnohých oblastí výstavby a jej plánovania, dolaďovanie rozsiahlych požiadaviek môže ešte dlhšiu dobu trvať.

Rastislav Hanulák hovorí, že medzi prevádzkovateľmi sietí vníma skepsu, vzhľadom na to, že zákony sa pripravujú na konci volebného obdobia a „ich osud sa nápadne podobá osudu Počiatkovho stavebného zákona“. V septembri 2015 vtedajší minister dopravy predrokovaný zákon po kritike z Parlamentu stiahol. Opozícia v tom čase tvrdila, že novela systémy v stavebnom práve ešte veci komplikuje.

„Veľké očakávania od stavebného zákona nemáme, skôr sa tešíme, že by mohol byť impulzom k veľkej reforme spôsobu rozhodovania s väčším dôrazom na profesionalizáciu a špecializáciu,“ dodal Hanulák.

Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

Rečníci sa na paneli zhodli, že novela bude jednoznačné významným krokom v zjednodušovaní a sprehľadnení regulatívy, hoci najviac bude záležať na jej vhodnom uplatňovaní.

„Zákon chceme predložiť na vládu v septembri a do parlamentu do 8. novembra,“ tvrdí Ďurček. Ak by sa to rezortu výstavby podarilo, nové pravidlá by mohli platiť od začiatku, prípadne polovice roku 2021.