Ohrozujú neúplné fakty aj budovanie vysokorýchlostných sietí na Slovensku?

Fiber (optický) kábel. [Flickr / slgckgc]

Brusel kvôli budovaniu jednotného digitálneho trhu tlačí na členské štáty, aby sa pri výstavbe vysokorýchlostného internetu poponáhľali. Slovensko rovnakým smerom tlačí na operátorov. Tí však v ostatnom období čoraz častejšie narážajú na mestá, obce a najmä ich územné plány.

S nárastom počtu používateľov internetu stúpajú aj požiadavky na rýchly a kvalitný internet. Kým niektorí občania žiadajú jeho zabezpečenie, iní odmietajú výstavbu sietí kvôli vzhľadu miest, či jej vplyvom na životné prostredie.

Rozpoltenosť vníma aj štát. Podľa operátorov si starostovia a mestské zastupiteľstvá schvaľujú územné plány, ktoré im neumožňujú požiadavky zhora splniť. Mestá a obce sa zase odvolávajú na vzhľad a elektromagnetické vplyvy a povolenia na výstavbu operátorom v niektorých prípadoch obmedzujú alebo nevydávajú.

Rezort výstavby sa situáciu snaží upokojovať a vyvažovať rovnako, ako Združenie miest a obcí Slovenska. Podľa jeho podpredsedu Milana Mušku budú kľúčom k úspechu najmä fakty a vedecky overené informácie, ktoré musia nad domnienkami prevážiť.

„Škodlivé výrobky by na trh vôbec nemali patriť a veľmi často sa objavujú skôr fámy a rôzne emocionálne teórie, ktoré potom medzi obyvateľstvom prevažujú. Ak začnú prevládať, je to preto, lebo sa im to dostatočne nevysvetľuje,“ hovorí Muška.

Posledné miesta bez internetu na Slovensku sľúbili pokryť operátori

Štát mal na výstavbu sietí vyčlenených 80 miliónov eur. Podľa podpredsedu vlády sa táto suma môže teraz presunúť do ďalších oblastí moderných technológií, vrátane pokrývania neobývaných oblastí, ktorými prechádzajú diaľnice a železnice.

Operátori: Mestá komplikujú výstavbu sietí

Pri budovaní vysokorýchlostných sietí, ku ktorým sa slovenská vláda zaviazala nielen svojim občanom, ale aj Bruselu, je nevyhnutná spolupráca operátorov a regulačného prostredia. No kým mnohí sa sťažujú na kvalitu mobilného signálu či dostupnosť internetu, operátori jednohlasne tvrdia, že mestá a obce uplatňujú praktiky, ktoré výstavbu sietí komplikujú, či dokonca blokujú. Procesy majú byť zdĺhavé a mnohokrát zamietnuté bez vysvetlenia. Územné plány, ktoré si samosprávy tvoria a schvaľujú, vysokorýchlostnú infraštruktúru v niektorých prípadoch ignorujú úplne.

„Žiaľ, princíp verejného záujmu nie je všeobecne rešpektovaný a pomerne často sa stretávame s nerešpektovaním a nedodržiavaním zákonne stanovených lehôt správnych konaní, čo nás výrazne brzdí vo výstavbe,“ hovorí Tomáš Palovský, manažér korporátnych vzťahov spoločnosti Orange.

Problémy potvrdzuje aj Slovak Telekom: „V mnohých lokalitách narážame na oneskorenie či odklady pri vybavovaní povolení,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko tlačový odbor spoločnosti.

Operátor O2 poukazuje aj na to, že sa v oblasti budovania sietí  „záujmy štátu a samospráv nie vždy zhodujú“.

„Celkovo možno pozorovať zhoršujúcu sa tendenciu, prejavujúcu sa v svojvôli miestnych stavebných úradov pri interpretácii príslušných zákonných noriem,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Tereza Molnár.

Nový slovenský úrad poskytne informácie o infraštruktúre, uľahčiť má výstavbu vysokorýchlostných sietí

Novinkou v zákone je zriadenie jednotného informačného miesta, ale aj rozšírenie tiesňového volania o službu eCall a SMS správy.

Nespokojní sú ale aj malí operátori. Michal Rybárik, predseda Asociácie lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI) dokonca v súvislosti s vymožiteľnosťou práva hovorí o katastrofálnej situácii: „Kto sa chce pohybovať v zákonných a etických mantineloch v takomto prostredí nemá šancu prosperovať,“ uviedol. Štát by podľa neho mal „výrazne spresniť a sprehľadniť súvisiacu legislatívu“ a tiež „rozhýbať svoje orgány, inštitúcie a štátne podniky, ktoré sú často najvýraznejšou brzdou v povoľovacích konaniach“.

Elektromagnetické vplyvy?

Mnohým mestám a obciam sa nepáčia telekomunikačné stĺpy a sťažujú sa napríklad aj na elektromagnetické žiarenie, či účinky na prírodu. Vplyvy, ktoré výstavba sietí má, však skúma nielen Brusel, ale aj národní experti. Na ich základe sa konkrétne hodnoty špecifikujú a tí, ktorí siete stavajú, ich musia dodržiavať.

Podľa podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milana Mušku musia obe strany – operátori aj miestne samosprávy – zintenzívniť komunikáciu. Ako pripomína, teórie, s ktorými častokrát prichádzajú starostovia, pracovníci mestských a miestnych úradov, či poslanci zastupiteľstiev sa mnohokrát zakladajú skôr na pocitoch ako na faktoch.

„V takýchto prípadoch je treba viac vysvetľovať. A vysvetľovať musia odborníci, výrobcovia, dodávatelia, projektanti a aj politici,“ hovorí Muška.

ZMOS sa podľa neho v súčasnej situácii snaží „najmä usmerniť a pomôcť hľadať logické, rozumné, uchopiteľné a vykonateľné riešenia“. Územné plánovanie, ktoré Muška považuje za „alfu a omegu samosprávy“, sa ale, ako hovorí, dostatočne nedoceňuje.

„Neexistuje dostatočná metodická podpora pre mestá a obce, lebo aj keď ide o kompetenciu každého mesta a obce, kompetenčne príslušným na vypracovanie, predloženie a schvaľovanie zákona je vždy štát,“ pripomína podpredseda ZMOS-u.

Výrazné zmeny v nedohľadne

Ministerstvo dopravy a výstavby situáciu pozná a podľa hovorkyne aj rieši. Štátny tajomník Peter Ďurček sa už so zástupcami operátorov na ich žiadosť stretol.

„Predbežne sa zhodli na tom, že by sme mohli ísť cestou podobnej legislatívnej úpravy ako v Českej republike, ktorá sa tam uplatňuje už niekoľko rokov. Jej cieľom je, že operátor môže dostať výnimku, ak s technickým riešením súhlasí obec, o ktorej zastavané územie ide,“ uviedla pre EURACTIV.sk Karolína Ducká.

Potvrdila, že rezort výstavby plánuje v tejto súvislosti aj zmenu vyhlášky z roku 2002, „ktorá upraví možnosti výstavby nadzemných vedení, splnením požadovaných podmienok a dohodou s obcou.“

Rýchlejšiu výstavbu 5G sietí chce Brusel, členské štáty aj operátori, no každý po svojom

Do roku 2025 by mali podľa Európskej komisie mať všetky európske domácnosti prístup k internetu v rýchlosti sťahovania najmenej 100 Mbps. Navyše, všetky mestské oblasti, vrátane hlavných ciest a železničných spojení by mali byť pokryté 5G sieťou.

Meniť by sa ale mal aj ďalší zásadný dokument, Stavebný zákon. Nahradia ho dve legislatívy, konkrétne Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe.

Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska, potvrdzuje, že pri ich tvorbe bude musieť byť diskusia komplexná a odborná. „Práve tu vnímame úlohu štátu ako kľúčovú,“ uviedol Fitoš a dodal, že v nových zákonoch „by mali byť vyvážené záujmy miest, obcí, štátu, ako aj operátorov“.

Požiadavky operátorov pri novej legislatíve sa dotýkajú najmä celistvosti a úplnosti ich znenia.

„Legislatíva by mala určite upravovať výstavbu telekomunikačných stavieb podrobnejšie a konkrétnejšie než v súčasnosti, aby si ani úradníci, ani stavebníci nemuseli „domýšľať“, ako majú či môžu uplatňovať predpisy,“ hovorí predseda ALPI Michal Rybárik.

Jednoznačnosť, pochopiteľnosť a uplatniteľnosť v praxi očakáva od legislatívy aj spoločnosť O2. „Cestu vidíme skôr v jednoznačných definíciách v zákonných normách, nie v následných výkladových stanoviskách alebo metodických usmerneniach, ktoré nie sú rešpektované a pre dotknuté úrady majú len odporúčací charakter,“ vysvetľuje Tereza Molnár.

Spoločnosť Orange je skeptická. „Návrhy novej legislatívy sa zatiaľ nejavia ako podporujúce rýchlu výstavbu moderných komunikačných sietí,“ tvrdí Tomáš Palovský.

Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

Diskusie o náhrade Stavebného zákona odštartujú až koncom tohto roka a podľa ZMOS-u bude trvať aj niekoľko rokov, kým sa uvedú do praxe, čo súčasnú situáciu priebežne nerieši. Podpredseda združenia za realistický považuje časový horizont päť rokov.

„Je nešťastím, že sa nový zákon začal pripravovať pomerne neskoro a nešťastím je aj to, že  v tejto súvislosti neexistuje kontinuita medzi vládnymi obdobiami,“ dodáva Milan Muška.