Online platformy hodnotili vlastné postupy v boji proti dezinformáciám

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Európska komisia posudzuje sebahodnotiace správy spoločností o boji proti šíreniu falošných správ. Ročný samoregulačný kódex EÚ zatiaľ uplatňujú platformy rôzne. Komisári im vyčítajú aj slabú úroveň poskytovania dát pre nezávislých posudzovateľov.

Eurokomisia včera (29. októbra) zverejnila sebahodnotiace správy internetových platforiem o ich boji proti dezinformáciám. Na vlastnom hodnotení sa okrem platforiem Facebook, Google, či Twitter, podieľali aj spoločnosti Mozilla, Microsoft a ďalších sedem európskych odborových združení.

Kódex zásad boja proti falošným správam platí v EÚ už rok. Jednotliví signatári súhlasili, že zavedú napríklad nástroje na ochranu a overenie značky, kontrolu politických reklám, či zneužívania automatizovaných botov. Eurokomisia takto testuje, či sa platformy dokážu kontrolovať aj samé.

Tento prístup bol zatiaľ kompromisom, nakoľko sa spoločnosti snažia udržať stav minimálneho zasahovania európskych či národných regulátorov do ich modelov podnikania. Hoci prvotné správy a hodnotenia poukazujú na fakt, že online platformy pokročili napríklad v identifikácii, či odstraňovaní škodlivého obsahu, situácia ma ďaleko k ideálnosti.

Komisia nie je spokojná s prvou správou Facebooku o boji proti dezinformáciám

Technologickí giganti ako Facebook, Google, Mozilla či Twitter zverejnili prvé správy o ich minuloročnej činnosti v súvislosti s dodržiavaním dobrovoľného kódexu správania sa. Eurokomisia pre nespokojnosť zvažuje vonkajšiu kontrolu ich aktivít.

Komisia v súčasnosti vyhodnocuje celkovú účinnosť kódexu, a to aj prostredníctvom regulačných orgánov pre audiovizuálne služby (ERGA), či nezávislých hodnotiteľov. Komplexná správa by mala byť k dispozícii začiatkom budúceho roka. Až na jej základe sa Komisia rozhodne, či sú doterajšie opatrenia dostatočné, alebo či bude navrhovať prísnejšie postupy.

Lepšia transparentnosť, slabšia podpora spotrebiteľa

Podľa eurokomisie sa v porovnaní s októbrom 2018 sa zlepšila transparentnosť, ale aj komunikácia s platformami ohľadom ich politík proti dezinformáciám. Nedostatky sa objavujú najmä v súvislosti s postavením spotrebiteľov a výskumnej obce. Poskytovanie dát je totiž podľa Komisie stále „sporadické a nesystematické a nezodpovedá potrebám výskumu“ v súvislosti s nezávislou kontrolou.

Komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová, komisár pre bezpečnostnú úniu Julian King a komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielová v spoločnom vyhlásení ocenili, že sa online platformy snažia zlepšiť interné politiky regulácie.

Koľko ľudí, toľko mediálnych bublín. Dá sa z nich vystúpiť, ale aj zabarikádovať

Ľudia sa často tešia, že zvládajú robiť niekoľko vecí súčasne. Výskumníci ale potvrdili, že multitasking nie je schopnosť robiť veľa vecí naraz, ale neschopnosť dlhodobo sa sústrediť na jednu vec.

„Miera pokroku jednotlivých signatárov je však veľmi rozdielna a správy nám dávajú len malú predstavu o skutočnom vplyve samoregulačných opatrení, prijatých v uplynulom roku, a o mechanizmoch nezávislej kontroly,“ uvádzajú komisárky a komisár.

Je podľa nich nutné, aby spoločnosti začali „zmysluplne spolupracovať“ so širokou škálou nezávislých organizácii. „Prístup k dátam, ktorý poskytujú, doteraz nezodpovedá potrebám nezávislého výskumu,“ dodávajú.

Komisia konštatuje, že opatrenia, ktoré jednotlivé platformy na plnenie svojich záväzkov realizujú, sa „značne líšia“, a to aj naprieč členskými krajinami. Konzistentnosť a podrobnosť informácií, ktoré platformy poskytli, sú rovnako rozličné.

Stav európskeho online priestoru

Samotné hodnotiace správy napriek nedostatkom priniesli aj zaujímavé informácie, a to nielen o tom, ako sa platformy voči škodlivému obsahu správajú. Samohodnotenie hovorí mnoho aj o súčasnom online priestore v Európe.

„Twiplomacia“: Moderná diplomacia si už bez sociálnych sietí neporadí

Len šesť krajín na svete nie je na Twitteri, iba jedenásť ani na Facebooku. Sociálne siete sa stali primárnym kanálom aj pre diplomaciu. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vedie jeden z najúspešnejších účtov na svete, čo do prepojenosti so svetovými lídrami.

Od marca, kedy kontrolu politickej reklamy spustili aj Facebook, aj Google, zaznamenali obe spoločnosti do konca leta objednávky politických reklám v hodnote vyše 37 miliónov eur. Kým Facebook eviduje vyše 444 tisíc takýchto požiadaviek, ktoré zadávateľov stáli vyše 31 miliónov eur, politických reklám vo vyhľadávači Google bolo omnoho menej.

Ak inzerent poruší pravidlá Google, spoločnosť podniká rozličné kroky, až po pozastavenie účtu. V EÚ narátal Google takmer 370 tisíc porušení pravidiel reklamy (tzv. Google ads), najviac v Spojenom kráľovstve (vyše 68 tisíc), Taliansku (vyše 42 tisíc) a Nemecku (viac ako 35 tisíc). Na Slovensku od septembra 2018 do augusta 2019 upozornil Google v súvislosti s prikrášľovaním, či nedostatočným originálnym obsahom na porušovanie pravidiel reklamy až 2 512 účtov.

Od marca, kedy bola spustená evidencia politickej reklamy aj na sociálnej sieti Facebook, do septembra 2019, zaregistrovala sieť na Slovensku 15 621 politických reklám za vyše 610 tisíc eur.

Sociálna sieť Twitter od januára do augusta tohto roka zaznamenala na svojej sieti vyše 11 tisíc „neprijateľných obchodných praktík“. Obsah týchto reklám neuverejnila. 171 z nich bolo zo Slovenska.

Nemecký súd tvrdí, že Facebook neoprávnene využíva dáta o aktivitách vlastných používateľov

Facebook čelí v Nemecku viacerým obvineniam. Organizácie a úrady mu vyčítajú nedostatočne bezpečné predvolené nastavenia, využívanie dát na aktiváciu online reklamy, či prístup k údajom tretích strán v čase, keď má používateľ stránku Facebooku otvorenú.

Čo sa týka odstraňovania obsahu, Facebook hovorí, že každým rokom rieši a odstraňuje väčšie množstvo príspevkov, ktoré nespĺňajú nastavené podmienky. Kým v prvom kvartáli minulého roka napríklad odstránili v krajinách EÚ približne tri milióny príspevkov s nenávistným obsahom, v rovnakom období roka 2019 to boli až štyri milióny príspevkov.

Na porovnanie, Facebook stiahol od januára do marca 2019 v Európe zo siete až 1,8 miliardy spamových príspevkov a zablokoval vyše dve miliardy falošných účtov.