Fond obnovy a slovenská digitalizácia: Ako podporiť inštitúcie, organizácie a firmy?

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Desiatka expertov a združení radí, ako financiami z európskeho plánu obnovy digitalizovať Slovensko. Základom bude dobudovanie infraštruktúry, prepájanie výskumu na vzdelávacích inštitúciách s priemyslom, IT vzdelávanie a menej byrokracie.

Portál EURACTIV Slovensko sa pýtal popredných slovenských expertov, združení, asociácií a organizácii v rôznych odvetviach slovenského digitálneho priemyslu na to, kam by odporúčali nasmerovať reformy a s nimi aj finančné prostriedky z pripravovaného európskeho plánu obnovy Next Generation EU.

Slovensko z neho môže získať v nasledujúcich štyroch rokoch vyše sedem miliárd eur, ktoré budú určené najmä na zelenú a digitálnu transformáciu. Návrh reforiem by mala vláda predstaviť v polovici októbra.

Slovensko sa v indexe inovácií opäť prepadlo, Česi už predbehli Estóncov

Podľa najnovšieho rebríčka Globálneho indexu inovácii (Global Innovation Index) je Slovensko na 39. mieste zo 131 hodnotených krajín. Zaostáva aj za ostatnými krajinami Vyšehradu.

Slovenská technická univerzita
Miroslav Fikar, rektor

Plán obnovy pre Slovensko by mal byť odpoveďou na potrebu transformácie hospodárskeho modelu krajiny smerom k ekonomike, založenej na inováciách s vyššou pridanou hodnotou. Tá dnes dosahuje okolo 60 percent európskeho priemeru. Podmienky však nie sú priaznivé, keďže veda, výskum a inovácie sú na Slovensku dlhodobo podfinancované. Podiel týchto investícií na HDP je u nás pod úrovňou jedného percenta, čo je menej než polovica európskeho priemeru. Verejné investície do výskumu tvoria slabých 0,4 percent HDP, z čoho tretinu tvoria eurofondy. Slovensko preto urgentne potrebuje rozvinúť a podporiť inovačný a výskumný potenciál firiem, priemyslu, vybranej skupiny výskumných univerzít a SAV.

Okrem zvýšenia objemu financovania a zefektívnenia systému podpory z eurofondov však potrebujeme najmä zmeny v oblasti riadenia: od zmien v celej riadiacej štruktúre a distribúcie eurofondov, až po zmeny v oblasti správy univerzít. Aby sa zvýšil podiel aplikovaného výskumu, dôležitá bude podpora spájania výskumného a inovačného potenciálu vybraných univerzít a SAV do spoločných klastrov, spolu s priemyselnými partnermi. To zvýši kvalitu vzdelávania, atraktivitu univerzít, podiel finančných zdrojov pre univerzity z vlastnej výskumnej činnosti a zabráni masívnemu odlivu slovenských vysokoškolákov na zahraničné univerzity. Kvalitný výskum a infraštruktúra priláka zahraničných vedcov, výskumníkov a študentov. So zvýšeným inovačným potenciálom sa rýchlejšie transformuje aj hospodársky model, a to smerom k ekonomike, založenej na inováciách s vyššou pridanou hodnotou.

IT Asociácia Slovenska
Emil Fitoš, prezident

Za kľúčové považujem investície hlavne do dvoch oblastí. Prvou je digitalizácia ekonomiky, postavená na princípoch priemyslu 4.0. Problémom pri nasadzovaní technológií pre tento moderný priemysel je identifikácia potrieb firmy,  správny výber z viacerých variantov a profesionálna implementácia aj s prípadným zapojením zahraničných partnerov, spoluprácou s univerzitami, či slovenským inovačným ekosystémom. Cieľom by malo byť, aby si firmy a odvetvia modernizáciou vnútorných procesov zachovali schopnosť zapájať sa do dodávateľsko-odberateľských reťazcov z pohľadu ceny, kvality a operatívnosti a na základe inovácií zvýšili svoju pridanú hodnotu. Druhou oblasťou je diverzifikácia ekonomiky, založená na inováciách. Podporu by sme mali zamerať na vznik nových výrobkov a ďalšiu obchodnú expanziu. Výsledkom by malo byť posilnenie odvetví a produktových línií založených na inovatívnom využívaní digitálnych technológií.

Som presvedčený, že podpora bude funkčná a efektívna len vtedy, ak bude čo najviac vychádzať z poznania skutočného stavu firiem, zahŕňať potenciál trhu a bude jednoduchá a priamočiara. Naopak, budeme neúspešní, ak sa bude o projektoch rozhodovať „od stola“, aplikovaný výskum nebude napojený na prax a administratívne, výberové a kontrolné postupy budú zložité a prebyrokratizované.

Slovensko.Digital
Gabriel Lachmann, výkonný riaditeľ

Tému digitalizácie navrhujeme vnímať v niekoľkých doménových oblastiach, a to eGovernment, Infraštruktúra, Ľudské zdroje a Digitálna ekonomika. Pre všetky tieto oblasti sú podstatné odborné kapacity na strane štátu, a preto sa snažíme presadzovať výsledky Koncepcie riadenia ľudských zdrojov na ktorej tvorbe sme participovali.

Ľudské zdroje na strane štátu vnímame ako kľúčový element, ktorý aktivizuje celý proces. Pre oblasť eGovernment navrhujeme pokračovať v zmysle nadčasového dokumentu Národná koncepcia informatizácie verejnej správy (primárne zaradené v kapitole 7, Návrh realizácie)

Štátny tajomník Antal: Prvá etapa informatizácie iba zafixovala papierové procesy, my ich chceme zrevidovať

Zlepšenie vzdelávacieho systému a podpora digitálneho priemyslu sú podľa štátneho tajomníka rezortu informatizácie kľúčové pre budúcnosť digitalizácie Slovenska. V projektoch z multimiliardového Fondu obnovy by rád videl zameranie na zdravotníctvo. Otvárať chce aj tému digitálneho zdaňovania techgigantov.

Fórum pre komunikačné technológie (CTF)
Ján Šebo, predseda

Nevyhnutným predpokladom digitálnej transformácie je dostatočne robustná, bezpečná a funkčná vysokorýchlostná komunikačná infraštruktúra (mobilné a fixné siete nových generácií). Výzvou pre nás ostáva budovanie optických sietí, potrebných pre vysokorýchlostné pevné (Ultra fast broadband) a mobilné pripojenia (5G). V lokalitách,  kde je objektívne vylúčená ekonomická návratnosť týchto investícií, je potenciál na doplnenie súkromných investícií z verejných zdrojov EÚ.

Prostriedky z Fondu obnovy by boli vhodné aj na reformu inštitucionálneho rámca verejnej správy, ktorá zodpovedá za reguláciu, dohľad nad výstavbou a zjednodušenie povoľovacích procesov. Reforma mala zahŕňať aj podporu Smart Cities a IoT aplikácií pre zdravý a bezpečný život v mestách a obciach. Prijímateľmi fondov by mali byť zodpovedné samosprávy aj podnikateľské subjekty. Digitálnu reformu si však zaslúži predovšetkým slovenský priemysel, a to tak veľké podniky, ktoré sú motorom rozvoja regiónov, ako aj malé a stredné podniky, ktoré sú často ich subdodávateľmi a tvoria lokálne ekonomické ekosystémy. Národní operátori navyše môžu byť pre štát partnermi aj vo vzdelávaní a zvyšovaní digitálnej kompetentnosti verejnosti, pretože sú jej prirodzenými partnermi pri práci s mobilnými zariadeniami, do ktorých sa postupne celý digitálny svet, vrátane služieb eGovernment, presúvajú.

Slovenská aliancia pre inovačnú ekonomiku (SAPIE)

Bez systematickej štátnej podpory nemožno očakávať, že sa Slovensko stane tigrom Európy, že bude produkovať úspešné technologické firmy a priťahovať investície s vysokou pridanou hodnotou. Navrhujeme zachovať pripravovanú podpornú schému pre inovatívne firmy, ktoré uspeli v medzinárodnom hodnotení a konkurencii európskych firiem (Seal of Excellence) a urýchliť jej implementáciu. Slovensko musí začať významne investovať do rozvoja digitálnej infraštruktúry s ohľadom na pozitíva a uplatnenie vysokorýchlostného prepojenia oblastí dopravy, výroby, verejných služieb alebo verejnej (fyzickej) infraštruktúry.

Dlhodobo zaostávame vo všeobecných digitálnych zručnostiach podľa medzinárodného hodnotenia DESI, a preto je nevyhnutné zmeniť procesy a ciele vzdelávania, aby pružne reagovali na súčasné a potenciálne budúce potreby.

Asociácia kybernetickej bezpečnosti
Ivan Makatura, predseda správnej rady

Na prvom mieste zdôrazňujeme potrebu zavedenia výukových programov v informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Slovensko sa v dotknutých odboroch naďalej potýka s problémom nedostatku kvalifikovaných profesionálov. Zároveň nesmieme zabudnúť ani na zvyšovanie bezpečnostného povedomia u používateľov, pre ktorých sú informačné a komunikačné technológie pracovným nástrojom.

Z technických projektov by bolo vhodné sústrediť sa na spôsobilosti prevádzkovateľov základných služieb detegovať a reagovať na kybernetické bezpečnostné hrozby. Pre občanov by bolo nepochybne prínosom, ak by prostriedky informatizácie, patriace do kategórie bezpečnostných mechanizmov, zlepšili ich používateľský komfort. Okrem zmien, ktoré sú nutné v oblasti používania elektronického podpisu, je jednou z priorít konsolidácia systému jednotnej elektronickej komunikácie a výmeny elektronických dokumentov.

Driving.digital
Igor Šenkarčin, riaditeľ

Dopravná infraštruktúra a kvalita služieb verejnej dopravy výrazne zaostáva za štandardom vyspelého sveta, dôsledkom sú cesty a mestá plné áut. Tento vývoj je neudržateľný a môže ho zvrátiť len zásadná zmena v spôsobe presúvania ľudí a tovarov v prospech verejnej a koľajovej dopravy, počet áut na cestách nemôže rásť do nekonečna. To však znamená podstatne zvýšiť kvalitu dopravnej infraštruktúry a služieb, čo je priestor pre uplatnenie domácich a zahraničných inovácií na základe digitálnych a zelených technológií. Dostupnosť, rýchlosť, presnosť a vysoký štandard kvality a bezpečnosti  bude výsledkom použitia vlakov a autobusov s ekologickými pohonmi, s vysokým stupňom autonómneho riadenia, schopných byť v nepretržitej prevádzke počas celého roka. Základom bude moderná dopravná infraštruktúra, obohatená o nové a opravené cesty, koľajové trate vybavené digitálnymi technológiami, zabezpečujúcimi rýchlosť, priepustnosť, komfort, ale najmä bezpečnosť.

Reforma, respektíve nové nastavenie dopravnej politiky, opatrenia na rozvoj domácich inovácií ako prioritný nástroj ekonomického rastu a uplatnenie inovácií v dopravnom ekosystéme Slovenska smerom k inteligentnej mobilite. Tieto tri reformné a investičné priority považujeme za kľúčové pre zvýšenie kvality života a opätovné naštartovanie konkurencieschopnosti Slovenska.

Digitálna infraštruktúra a služby nás počas pandémie držia nad vodou, po nej budú ešte dôležitejšie

Mimoriadna situácia počas koronakrízy u nás nastavila zrkadlo elektronizácii. Verejná správa bola na rozdiel od súkromného sektora evidentne nepripravená, občas až paralyzovaná. Čo to hovorí o krajine a jej pripravenosti na pokrízové obdobie, píše MATEJ STUŠKA.

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA)
Daniel Straka, výkonný riaditeľ

Z hľadiska používateľov by sme potrebovali rozšíriť širokopásmové pripojenie na internet. To sa ukázalo ako jeden z problémov aj počas prvej vlny pandémie COVID-19, keď pomerne veľký počet žiakov a študentov nemal prístup k digitálnemu vzdelávaniu. Mali by sme mať celkovo lepší a rovnocennejší prístup na internet.

Druhou oblasťou je digitalizácia verejnej správy, v ktorej opäť zaostávame za ostatným krajinami EÚ. Treťou oblasťou je vzdelávanie v oblasti digitálnych zručností, a to na všetkých úrovniach od základných po vysoké školy. Štvrtou veľkou témou je podpora výskumu a inovácií v oblasti IKT a digitalizácie. Malo by ísť predovšetkým o tie oblasti, v ktorých máme na Slovensku výskumné kapacity, no zároveň majú potenciál, ako napríklad umelá inteligencia, kvantové technológie, kybernetická bezpečnosť, automatizácia.

Aj Ty v IT
Petra Kotuliaková, výkonná riaditeľka

Ako organizácia, ktorá sa venuje vzdelávaniu, vidíme jednoznačne potrebu navýšenia zdrojov do oblasti technického a IT vzdelávania. V nadväznosti na základné IT zručnosti nemáme podchytenú motiváciu detí, špeciálne dievčat. Vývoj pracovného trhu nám zároveň ukazuje, že v blízkej budúcnosti až 80 percent všetkých pracovných pozícií bude vyžadovať k svojmu výkonu IT zručnosti. Na túto zmenu nie sme pripravení, tak ako nie sme pripravení a nastavení na potrebu celoživotného vzdelávania.

Už teraz pociťujeme kritický nedostatok IT odborníkov, o ženách ani nehovoriac, pričom dopyt po nich neustále narastá. Aj preto bude zásadná podpora výuky základných a následne nadväzných IT zručností u celej populácie, ale aj programy na zvýšenie prítomnosti dievčat a žien v oblasti technológií. Špeciálnou skupinou sú ľudia vo veku 35 až 40 rokov, ktorých zmeny na pracovnom trhu zachytia ešte v produktívnom veku a ich súčasný set vedomostí nereflektuje tento vývoj.

Asociácia pre mládež, vedu a techniku (AMAVET)
Gabriela Kukolová, riaditeľka

AMAVET vidí priority v štyroch oblastiach. Po prvé, skvalitnenie registra občianskych združení a doplnenie aj o prepojenie s poisťovňami, daňovými úradmi a register trestov tak, aby si nadácie mohli stiahnuť a preveriť platby občianskych združení, čo býva podmienkou pri žiadaní o granty. Po druhé, bezplatné online vzdelávanie občianskych organizácií v oblasti digitalizácie a vytvorenie ponuky možností využívania programov a softvérov s príkladmi ďalšieho využitia. Tým sa zabezpečí systematickosť neformálneho vzdelávania aj príprava na online komunikáciu členov združení.

Do tretice bude dôležitá masívna propagácia elektronického podpisu cez občiansky preukaz. Portál slovensko.sk je pre bežného človeka náročný, pričom by stačili dostupné videonávody, či podporná telefónna linka. V neposlednom rade navrhujeme vytvorenie portálu pre občianske združenia na Slovensku. Cieľom by bola informovanosť o podujatiach počas roka, grantových výzvach, právnych radách alebo kontrolou donorov, kde boli použité financie.