Podmienky o spracovaní osobných údajov na internete v Európe najčastejšie čítajú Slováci

K povoleniu na spracovanie osobných údajov v EÚ už nebude stačiť iba súhlas dotknutej osoby. FOTO: Pixabay

Podľa nedávnej štúdie Európskej komisie takmer 60 percent Slovákov tvrdí, že pred poskytnutím osobných údajov na internete číta podmienky ich využitia. V Únii sa k tejto praktike priznáva nadpolovičná väčšina internetových užívateľov len u nás a v Maďarsku.

Na otázku, či si pred poskytnutím osobných údajov na internete užívatelia prečítali podmienky nastavenia ich ochrany odpovedalo kladne len 37 percent Európanov. Viac ako polovica opýtaných kladne odpovedala len na Slovensku a v Maďarsku. Najmenej si podmienky prezerajú Cyperčania, Francúzi a Rumuni. Tvrdí to nedávna štúdia Eurostatu.

Pravidlá pre ochranu dát, akými sú aj osobné údaje, zaviedla Európska komisia v roku 2012. Posledná reforma, známa ako GDPR, bola schválená v máji 2016, no uplatňovať sa začne bez výnimky 25. mája 2018.

EÚ v roku 2018: Jednotný digitálny trh

Až 360 miliónov Európanov na prácu, štúdium, nakupovanie alebo kontaktovanie ľudí denne využíva internet. Dokončenie Jednotného digitálneho trhu ostáva preto pre Európsku úniu jednou z najhorúcejších priorít.

Správa osobných údajov po novom

Všeobecné nariadenie o ochrane dát (General Data Protection Regulation, GDPR) v súvislosti s udeľovaním súhlasu na spracovanie osobných údajov napríklad zakazuje prednastavené vyplňovanie políčok a riadkov v príslušných dokumentoch.

K samotnému pojmu osobných údajov sa napríklad priradila aj oblasť biometrických prvkov. Po novom totiž pomenovanie osobné údaje odkazuje na „všetky informácie, vzťahujúce sa na identifikovanie fyzických osôb“.

K povoleniu na spracovanie osobných údajov už nebude stačiť iba súhlas dotknutej osoby. Spracovanie bude musieť nanovo slúžiť na konkrétny účel, ktorý musí byť jednoznačne špecifikovaný.

Jednotlivci, ktorí čítajú vyhlásenia o politike ochrany osobných údajov pred poskytnutím osobných informácií online (% používateľov internetu). Zdroj: Eurostat 2016

 

Novým bude aj právo používateľa byť v údajoch prehliadača „zabudnutý“. Ak užívateľ o vymazanie svojich osobných údajov, prípadne informácií o ňom požiada internetový prehliadač, musí mu vyhovieť. Odmietnuť môže len za legitímnych dôvodov.

Slovenský paradox

Slováci v rovnakom prieskume, pre ktorý tvrdili, že podmienky využívania poskytnutých osobných údajov čítali ale priznali, že bezpečnosť stránky si predtým neoverili. Len niečo vyše desať percent opýtaných Slovákov potvrdilo opak.

Ešte menej si pred poskytovaním osobných údajov overujú zabezpečenie stránky už len Bulhari a Rumuni. V priemere si napríklad bezpečné logo na stránke alebo https, teda bezpečný hypertextový prenosový protokol všimne každý tretí používateľ v Európe.

Zjednotená regulácia o ochrane dát sa dotkne aj pol milióna slovenských firiem

Spracovávanie dát s osobnými údajmi prechádza v Únii zásadnými zmenami, Slovensko chystá nový zákon.

Spoločnosti, ktoré na internete osobné údaje spracúvajú, majú po novom prijať „primerané technické a organizačné opatrenia“, ktoré majú zaistiť aj „primeranú úroveň bezpečnosti“. Opatrenia majú zahŕňať napríklad aj šifrovanie osobných údajov, či pravidelné testovanie

GDPR, podľa Európskej komisie kľúčový element v projekte Jednotného digitálneho trhu, nahradí na Slovensku zákon o ochrane osobných údajov. Hlavým bodom je upravený spôsob spracovávania osobných údajov. Pri jeho porušení však hrozia bankovým inštitúciám, poisťovniam, spoločnostiam v zdravotníctve, verejnej správe, e-shopom a iným výrobcom a službám, ktoré zhromažďuje a spracováva osobné údaje, nemalé pokuty. Podľa charakteru môžu dosiahnuť až výšku 4 percentá z celkového obratu spoločnosti alebo do 20 miliónov eur.

Nové pravidlá ochrany osobných dát budú platiť aj pre spoločnosti založené v tretích krajinách, ktoré svoje služby poskytujú aj na pôde Európskej únie.