Pripravované slovenské projekty eGovernmentu, financované z eurofondov, sú pod paľbou kritiky

Ilustračný obrázok. [TASR/Radovan Stoklasa]

Štyri nové digitálne projekty za viac ako 100 miliónov eur z eurofondov, ktoré majú byť schválene koncom júla, kritizujú odborníci pre cenu aj netransparentnosť.

Ministerstvo vnútra a Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu predložilo do pripomienkového konania spolu štyri projekty, ktoré súvisia s rozširovaním digitálnych prvkov do štátnej správy, ako aj s ochranou kybernetického priestoru. Hoci boli  mnohé pripomienky organizácií a združení zaznamenané a akceptované, kritika neustáva.

Odborníci z občianskeho združenia Slovensko.Digital, ale aj IT Asociácie Slovenska (ITAS) považujú niektoré elementy projektov za netransparentné a predražené.

O ich schválení by sa malo rozhodnúť už budúci týždeň.

Nový slovenský úrad poskytne informácie o infraštruktúre, uľahčiť má výstavbu vysokorýchlostných sietí

Novinkou v zákone je zriadenie jednotného informačného miesta, ale aj rozšírenie tiesňového volania o službu eCall a SMS správy.

Tri projekty rezortu vnútra

Ministerstvo vnútra má v hre tri projekty, ktoré navzájom súvisia: Digitálne pracovné prostredie zamestnanca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centrálne komponenty konania vo verejnej správe a Riadenie procesov a dát pre okresné úrady, Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor. Všetky majú zjednodušiť a zefektívniť prácu úradníkov.

IT Asociácia Slovenska, ktorá tri projekty rezortu vnútra analyzovala, nemá podľa jej prezidenta Emila Fitoša zásadné výhrady a ich schválenie koncom júla podporí.

Ján Suchal zo Slovensko.Digital ale upozorňuje, že prínosy projektov sú malé a navyše závislé na iných projektoch, ktoré ešte neboli schválené. „Je to obrovské riziko,“ uvádza v tlačovej správe Suchal. Problém Slovensko.Digital vidí aj v uvádzaní nového systému do praxe a v jeho chýbajúcom systematickom pláne.

Okrem Slovenska má s elektronickými preukazmi problém aj Estónsko a Rakúsko

Estónci riešili problém koncom leta, Rakúšania zatiaľ mlčia.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že ho kritické slová občianskeho združenia „prekvapili“, nakoľko podľa rezortu vyslovilo Slovensko.Digital projektovým zámerom podporu.

„Na verejnom vypočutí niekoľkokrát odznelo, že štúdie sú finančne dizajnované pre prostredie ministerstva vnútra, ktorého digitálne prostredie však prechádza na štátne cloudové úložisko, budované pre celú štátnu správu,“ uvádza ministerstvo. O cloud je už teraz veľký záujem a ďalšie úrady sa k nemu môžu za minimálne náklady kedykoľvek pridať, vysvetľuje rezort vnútra.

Projekt kybernetickej bezpečnosti ÚPVII

Jeden projekt v rovnakom kole výzvy, no s ešte vyšším rozpočtom, predkladá na schválenie  aj Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe má zabezpečiť harware a sofware, ktorý by mal konkrétne štyri úrady – ÚPVII, Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba a Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby – vyzbrojiť proti hackerom a bezpečnostným incidentom. Vytvoriť sa má aj odborne a technicky vybavená sieť jednotiek CSIRT (Computer Security Incident Response Team), ktorá má chrániť informačné systémy verejnej správy.

Projekt by mal stáť 57,4 milióna eur, pričom prevádzkové náklady v najbližších desiatich rokoch by mali stáť ďalších vyše 37 miliónov eur. Špecifikácie systémov ostávajú utajené, no mimovládky vidia v tomto projekte iné nezrovnalosti.

Prvá európska legislatíva o kybernetickej bezpečnosti už platí v celej Únii

Členské štáty museli zapracovať prvú európsku legislatívu o kybernetickej bezpečnosti do včera, 9. mája. Slovenský zákon je už v platnosti od 1. apríla.

Podľa Úradom vypracovanej štúdie uskutočniteľnosti sú vysoké náklady odôvodnené tým, že vďaka systémom sa zabráni škodám vo výške až 400 miliónov eur. Odborníci toto číslo odmietajú.

„Kalkulácia prínosov projektu je založená na “expertných odhadoch”. Keď sme však použili presnejšie vstupy, celý projekt vychádza ako stratový,“ tvrdí Ľubor Illek zo Slovensko.Digital.

„Náklady na štátne projekty sú na úrovni, o akej IT oddelenia v bankách alebo komerčných firmách ani nechyrujú. Napriek tomu úradníkom často stačí zdôvodnenie, že náklady boli vypočítané ako “expertné odhady” – to považujeme za nesprávne,” dopĺňa Ján Hargaš, výkonný riaditeľ Slovensko.Digital.

V tomto projekte vidí nedostatky aj Emil Fitoš. ITAS tvrdí, že by správa ÚPVII mala „jasnejšie špecifikovať koncové služby pre verejnú správu“ a „rozpracovať organizačné aspekty medzi jednotkami pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov“.

Slovensko je kyberbezpečnostnou špičkou, tvrdí estónsky rebríček

V Indexe národnej kybernetickej bezpečnosti, ktorú pred nedávnom zverejnil estónsky think-tank eGA, excelovalo na prvej priečke spomedzi 63 zúčastnených krajín Slovensko.

ÚPVII varuje, že blokovaním projektu „môže dôjsť k ohrozeniu kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky“, nakoľko „Slovensko denne čelí desiatkam kybernetických útokov, na ktoré treba reagovať“.

Väčšiu časť pripomienok občianskeho združenia považuje Úrad po odbornej stránke za nerelevantnú a obhajuje aj „špičkovú“ kvalitu odborníkov, ktorí kalkulácie uskutočnili a „ktorí už dlhodobo zabezpečujú kybernetickú bezpečnosť Slovenskej republiky“.

Vyšehradská štvorka – pripravená na kybernetický útok?

Hoci región doteraz nezasiahol žiaden masívny kybernetický útok, menšie incidenty sú pomerne časté. Krajiny Vyšehradu sa preto vyzbrojili odborníkmi a novými stratégiami, ktoré ich majú ochrániť.

Nové IT projekty, ktoré budú financované aj z európskych peňazí, by mal 26. júla prerokovať Riadiaci výbor programu, v ktorom pôsobia zástupcovia ÚPVII, rezortu dopravy, financií a vnútra, ako aj Združenie miest a obcí Slovenska, občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu, IT Asociácia Slovenska, Úrad vlády a Útvar hodnoty za peniaze rezortu financií.

Operačný program Integrovaná infraštruktúra, z ktorého by mala byť štvorica projektov financovaná, má v oblasti informatizácie na šesť rokov k dispozícii vyše 927 miliónov eur. Ide o zdroje Európskej únie, ale aj štátneho rozpočtu.