Prípravy na najväčšiu európsku legislatívu o digitálnom obsahu a službách sú v plnom prúde

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Eurokomisia spustila konzultácie o budúcej regulácii digitálnych platforiem. Ide pri tom o jedny z najdôležitejších pravidiel o online obsahu a zodpovednosti digitálnych služieb. Načasovanie kvôli nepokojom v Spojených štátoch a virtuálnej vojne medzi platformami a politikmi nemôže byť aktuálnejšie.

Európska komisia dnes (2. júna) oficiálne odštartovala verejnú konzultáciu o dlho očakávanej vlajkovej lodi digitálnej legislatívy, tzv. Digital Service Act. Už dnes je jasné, že zásadne zmení pravidlá používania internetu.

Európske nariadenie o digitálnych službách by malo nahradiť 20 rokov starú smernicu o elektronickom obchode (e-Commerce) a vytvoriť pravidlá pre reguláciu nezákonného a nebezpečného obsahu, ktoré doteraz platformy kontrolovali iba na dobrovoľnej báze. Zároveň by malo upraviť pravidlá na trhu digitálnych služieb.

Do 8. septembra budú majú zainteresované strany zasielať Komisii pripomienky a zdieľať pohľady v spomínaných oblastiach. Vzhľadom na rozsah a závažnosť nariadenia sa očakáva nevídaný záujem.

Dve konzultácie, jeden cieľ

Otázky v konzultácii sa týkajú efektívnosti ochrany používateľov, rozsahu zodpovednosti platforiem za ponúkaný tovar a služby, či online reklám. Verejnosť na ne po registrácii môže odpovedať vyše tri mesiace.

Únia má novú stratégiu pre dáta a umelú inteligenciu

Eurokomisia chce, aby každý občan, zamestnanec a firma v EÚ mali spravodlivé šance na využívanie výhod digitalizácie.

Európska komisia v stredu (19. februára) predstavila stratégiu v oblasti digitálnej transformácie a umelej inteligencie. Ide o stratégiu, ktorá funguje …

Prvé štyri týždne bude Eurokomisia čakať aj na názory zainteresovaných v súvislosti s dvomi navrhovanými plánmi.

V prvej oblasti ide o reguláciu online platforiem a techgigantov, ktorí podľa Eurokomisie formujú celý digitálny ekosystém a znemožňujú prístup iných a nových hráčov na trh. Eurokomisia odhaduje, že v Európe je takto obmedzovaných až desať tisíc online platforiem, čo zároveň negatívne vplýva na snahu Únie o digitálnu suverenitu.

Základnou premisou plánu je uplatňovanie súčasných pravidiel, súvisiacich s ochranou spotrebiteľov a osobných údajov. Tento scenár však Komisia považuje za nedostatočný. Ponúka preto niekoľko možností úprav.

V prvom rade by mohlo ísť o revíziu regulácie medzi platformami a biznisom z minulého roka. Druhou možnosťou je posilnenie regulátorov pri zbere informácií od veľkých platforiem. Kontrolovať by sa mali najmä podmienky, ktoré ovplyvňujú zákazníkov a používateľov. Do tretice zvažuje Komisia možnosť vytvorenia ex ante pravidiel, na ktoré by sa dohliadalo na celoeurópskej úrovni. Zakázané, respektíve obmedzené, by boli konkrétne praktiky z akejsi čiernej listiny alebo by sa pristupovalo k obmedzeniam od prípadu k prípadu.

V druhom pláne Komisia navrhne nové pravidlá na prehĺbenie vnútorného trhu s digitálnymi službami. Jej cieľom je zosúladiť povinnosti online platforiem a poskytovateľov informačných služieb bez ohľadu na sídlo spoločnosti. Rovnako chce chrániť bezpečnosť a práva používateľov v online priestore. Dôležitým elementom bude aj posilnenie dohľadu nad politikami platforiem, týkajúcimi sa obsahu, dostupného v krajinách Únie.

Eurokomisia v tejto fáze navrhuje v podstate štyri možnosti, akými by sa nariadenie mohlo uberať. V prvom rade, ktoré samotná Komisia nepreferuje, aby sa ostalo pri súčasnej podobe a uplatňovaní 20 rokov starej legislatívy o elektronickom obchode (eCommerce), samoregulácii platforiem, plnej implementácii copyrightovej legislatívy z minulého roka a ďalších, budúcich rozhodnutí európskych súdov.

Medzi trojicou nových návrhov je ten prvý, najjemnejší právny nástroj, ktorý by upravoval procedurálne povinnosti online platforiem, no zásadne by nemenil pravidlá zodpovednosti z pôvodnej eCommerce smernice. Ďalším je moderný a omnoho komplexnejší zásah, ktorý operuje s termínmi ako harmonizované systémy oznamovania, pravidlá spolupráce s príslušnými úradmi, či vyhodnocovanie rizika pri škodlivom (nie nelegálnom) obsahu. Treťou, doplnkovou možnosťou, je vytvorenie „účinného systému regulačného dohľadu, vynucovania a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ“. Komisia v tomto bode hovorí o právomociach štátnych orgánov, posilnených prípadne aj na európskej úrovni a možnosti sankcionovať platformy pri neplnení povinností.

Európska legislatíva o digitálnych službách: Komisia medzi platformami nechce monopoly

EÚ chce ešte tento rok predstaviť nariadenie, ktoré by regulovalo online platformy a vyriešilo by množstvo problémov, týkajúcich sa hospodárskej súťaže na digitálnom trhu. Malo by ísť o najambicióznejší projekt Jednotného digitálneho trhu tohto legislatívneho obdobia.

V prípade oboch návrhov je teda v centre pozornosti Komisie určiť rozsah zodpovednosti, a to v  obsahu na platforme, ako aj v tovare, respektíve službe, ktorú platforma ponúka.

Vyrieši nezrovnalosti digitálna daň?

Problematických oblastí sú však desiatky. Ako bude napríklad online platforma eBay zodpovedná za predaj tovaru, s ktorým nikdy neprichádza do kontaktu? Donúti EÚ k náprave pri nevyhovujúcich produktoch takých obrov, akým je americký Amazon? Budú musieť techgiganty zdieľať svoje dáta s menšími spoločnosťami? Ktoré algoritmy, odporúčajúce nasledujúce video alebo podcast, majú vplyv na radikalizáciu alebo šírenie konšpiračných teórií a ktoré sú, naopak, žiadúce? Pohľady na riešenia sa preto rovnako rôznia.

Mnohí poslanci Európskeho parlamentu by namiesto obmedzenia internetového obsahu pomocou radšej riešili jadro problému, za ktoré považujú najmä obchodné modely personalizovaných reklám. Vyplýva to z nedávno predložených návrhov správ troch zodpovedných výborov.

Aké pozície zaujmú štáty k digitálnemu balíčku tiež nie je úplne jasné. Už zajtra (3. júna) by mali v Rade prebehnúť diskusie a jednotlivé štáty majú predstaviť aj svoje pozície. Ak sa spoločný postoj odsúhlasí, 27 štátov pod vedením chorvátskeho predsedníctva by ho mohlo predstaviť už budúci týždeň.

Digitálna politika po koronakríze: Dôraz na eZdravie, online vzdelávanie aj elektronickú verejnú správu

Podľa dokumentu, ktorý sa podarilo získať redakcii EURACTIV, by nastavovanie ambicióznych pravidiel v digitálnom sektore Únie mohlo kvôli pandémii meškať. Posúva sa dátum na dokončenie aukcií o frekvencie na 5G siete a pravdepodobne aj plán na reguláciu online platforiem.

Dôležitým elementom, a to najmä v súvislosti s navrhovaným protikrízovým plánom EÚ, ktorý Komisia predstavila minulý rok a na európsky boj proti následkom koronakrízy navrhuje vyčleniť 750 miliárd eur, je aj zdaňovanie platforiem. Hoci sa v ani jednom z plánov, či konzultácii ako koncept neobjavuje, eurokomisia už jasne pomenovala, že jedným z vlastných zdrojov na splácanie obrovskej pôžičky, by mohla byť v budúcnosti práve digitálna daň.

Na návrh, ktorý konzultuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), čaká EÚ, podobne ako iné organizácie a krajiny. Vzhľadom na rôznorodosť názorov členských štátov a ich záujmov však k jednotnému postoju nemusí tak skoro dôjsť. Koronakríza a jej ekonomické dopady môžu ale inšpirovať k tomu, aby krajiny hľadali zdroje chýbajúcich príjmov napríklad u digitálnych plaftoriem. Ak ale k dohode do konca roka na pôde OECD nedôjde, eurokomisia je pripravená hľadať vlastné, celoeurópske riešenie zdaňovania. Jednotlivé členské štáty EÚ už totiž s vlastnými návrhmi a pravidlami postupne prichádzajú, a preto je jasné, že na Jednotnom digitálnom trhu bude spoločné európske riešenie viac ako žiadúce.

Aktuálne načasovanie

Európska únia dostáva množstvo impulzov o rozsahu a závažnosti potrebnej regulácie aj v súčasnosti, keď sa najmä v Spojených štátoch otvára otázka slobody na internete v súvislosti nielen s pandémiou, ale aj masovými protestami proti rasizmu. Načasovanie európskych konzultácii je preto viac ako aktuálne.

Sociálna sieť Twitter začala minulý týždeň uplatňovať vnútornú politiku otvoreného internetu, ktorá by mala upozorniť na šírenie dezinformácii či porušovanie pravidiel siete. Prvým, koho Twitter pre dezinterpretáciu faktov označil, bol prezident Donald Trump. Rozhorčeným tweetom upozorňoval na problematickosť volieb prostredníctvom pošty, pričom Twitter ponúkol označenie s linkom na fakty.

Kroky platformy prezident označil za neprípustné a ohlásil vydanie vyhlášky, podľa ktorej by mali platformy „skoncovať s cenzúrou“. Okrem iného by napríklad federálne úrady mali do 30 dní prehodnotiť svoje výdavky na sociálnych sieťach. Twitter však v nastavenom kurze pokračoval a už o deň neskôr (29. mája) vyznačil ďalší prezidentov tweet indikátorom o podnecovaní k násiliu.

Spoločnosť Facebook ako najväčšia sociálna sieť na svete sa automaticky dostala do centra pozornosti. Tweety prezidenta Trumpa sa totiž po publikovaní na Twitteri dostávajú automaticky aj na Facebook. Mark Zuckerberg sa však voči krokom siete Twitter jasne vymedzil. Facebook nijako nelimitoval rovnaké vyhlásenie prezidenta o tom, že „kde začína rabovanie, začína sa streľba“ – známu rasistickú frázu, ktorú koncom 60-tych rokov použil aj neslávny šéf polície v Miami, keď vyhlasoval „vojnu proti čiernym mladým mužom“.

Informáciu o tom, že zamestnanci spoločnosti Facebook sú rozčarovaní z postoja vedenia a na protest organizujú „virtuálny odchod“ priniesol ako prvý magazín The New York Times. V pondelok (1. júna) tak desiatky zamestnancov neprišli do práce na znak boja proti rasizmu. Zakladateľ Facebooku však nateraz postoj nemení a trvá na tom, že používatelia siete by sa sami mali rozhodnúť, komu a čo veriť.

Otázku zodpovednosti platforiem za priestor, ktorý svojim používateľom ponúkajú, detailne rozoberá aj nový podcast of The New York Times pod názvom Rabbit Hole. V jednej z epizód zaznie aj rozhovor s generálnou riaditeľkou platformy YouTube, ktorú dnes vlastní spoločnosť Google.

Susan Wojcicki vysvetľuje, že najmä s príchodom pandémie začala platforma s aktívnym odstraňovaním falošného a zavádzajúceho obsahu o koronavíruse, a to nielen prostredníctvom automatizovaných operácii a algoritmov, ale aj manuálne, vďaka stovkám pracovníkov. Efektívnosť týchto krokov je na YouTube jasne badateľná. Na otázku, čo platforme bráni, aby na pravdivosť obsahu dozerala aj v iných, závažných prípadoch uviedla, že „zodpovednosť je v centre pozornosti vo všetkom, čo robíme“. V prípade vírusu uznáva platforma jasnú vedeckú autoritu, Svetovú zdravotnícku organizáciu, no politické názory sú podľa nej úplne iná oblasť. „Chceme dať priestor širokému spektru politických a sociálnych názorov,“ dodáva Wojcicki.

Zavádzanie mobilných aplikácií v koronakríze je príliš závislé od Silicon Valley, tvrdí päť krajín Únie

O tom, kedy a ako zaviesť aplikácie na sledovanie šírenia pandémie, nerozhodujú demokraticky zvolené vlády, ale technologické giganty, sťažuje sa pätica krajín. Tvrdia, že posledné týždne opäť ukázali, aká zásadná je potreba európskej digitálnej suverenity. Zlú skúsenosť má aj Slovensko.