Proti obmedzeniam internetu v Rusku protestovali tisíce demonštrantov

Do ulíc Moskvy vyšlo tisíce demonštrantov. [EPA-EFE/Maxim Shipenkov]

Nové pravidla, o ktorých bude v druhom čítaní rokovať Horná komora parlamentu už v marci, by mohli umožniť ruským zákonodarcom blokovať prístup k zahraničným webom. Rovnako majú „umožniť“ internetu v Rusku fungovať aj po „odpojení“ zo strany zahraničných mocností.

Tisíce ľudí v nedeľu (10. marca) zaplnili ulice Moskvy a ďalších dvoch ruských miest, kde protestovali proti prísnym obmedzeniam na internete. Išlo o jedny z najväčších demonštrácií za ostatné roky.

Zákonodarcovia v Rusku minulý mesiac podporili prísnejšie pravidlá kontroly internetu. Tvrdia, že sú nevyhnutné pre to, aby sa zabránilo zahraničnému vplyvu na ruské vnútorné záležitosti. Niektoré ruské médiá hovoria o novej „železnej opone“ a kritici tvrdia, že môže byť použitá aj na potlačenie nesúhlasu.

Ľudia sa zhromažďovali najmä v okolí ulice Prospekt Sacharova v Moskve. Mnohí vystúpili na pódiu s prejavom a burácali davy sloganmi ako „ruky preč od internetu“, či „nie izolácii“.

Podľa mimovládok sa demonštrácií v Moskve zúčastnilo až 15 000 protestujúcich, moskovská polícia hovorí o približne 6 500 osobách.

„Ak neurobíme nič, zhorší sa to. Úrady budú nasledovať svoju vlastnú cestu a už čoskoro sa dostaneme do bodu, z ktorého sa nebude možné vrátiť,“  povedal pre Reuters 28-ročný demonštrant Dmitrij, ktorý odmietol uviesť svoje celé meno.

Kyberanalytik OBSE: Najmenej pripravené štáty môžu bez zlých úmyslov napáchať najväčšie škody

BEN HILLER radí Slovensku sa počas predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zamerať na zavedenie mechanizmov, ktoré medzi krajinami vybudujú v kybernetickej bezpečnosti dôveru.

Opoziční aktivisti na sociálnej sieti uvádzali, že polícia na moskovskej demonštrácii zadržala 15 ľudí a zabavila ich bannery. Monitorovacia webstránka OVD-Info police hovorila o 30 zadržaných, píše portál The Moscow Times. Polícia žiadne zadržania nepotvrdila.

Protesty v Moskve, v juhoruskom meste Voronež a v Chabarovsku na ďalekom východe boli oficiálne povolené. Iba šesť aktivistov sa vydalo do ulíc v Petrohrade, a to bez súhlasu autorít.

Legislatívny balíček na zvýšenie „suverenity“

Ruské orgány sa v posledných rokoch pokúšajú obmedziť internetové slobody blokovaním prístupu k určitým webovým stránkam a službám pre zasielanie správ, ako je Telegram. Proti blokovaniu šifrovanej aplikácie Telegram minulý rok v apríli protestovalo približne 7 000 Moskovčanov.

Návrh zákona z februára prešiel v ruskom parlamente už v prvom z troch čítaní.

Usiluje sa o presmerovanie ruského webového prenosu a údajov do bodov kontrolovaných štátom a navrhuje vybudovanie národného Systému názvov domén. Ten by mal umožniť, aby internet pokračoval v prevádzke aj v prípade, že by bola krajina odpojená od zahraničnej infraštruktúry.

Odporcovia tvrdia, že ak dostanú ruské autority možnosť „vypnúť internet“, obmedzia aj slobodu zhromažďovania, nakoľko opozícia využíva na mobilizáciu práve online siete.

Druhé čítanie je naplánované na marec. Po ňom bude návrh zákona podpísaný Hornou komorou parlamentu, a následne prezidentom Vladimírom Putinom.

Ani demonštranti či opozícia nepochybujú, že nová legislatíva všetkými čítaniami prejde. „Otázne ale je, ktoré ustanovenia v skutočnosti zostanú v zákone v čase, keď vstúpi do platnosti,“ uviedla pre Moscow Times analytička Yekaterina Schulmannová.

Únia čelí kyberškandálu: Hackeri roky čítali diplomatické správy, niektoré sú zo Slovenska

Hoci najutajovanejšie informácie hackeri neodhalili, zverejnenie upozornilo na pozoruhodne slabú ochranu rutinnej pošty medzi úradníkmi a diplomatmi EÚ. Medzi stovkami zverejnených depeší sa ocitli aj opisy stretnutí slovenských diplomatov.

Legislatíva je súčasťou snahy predstaviteľov zvýšiť ruskú „suverenitu“ nad vlastným internetovým segmentom.

Rusko v posledných rokoch zaviedlo prísnejšie právne predpisy v oblasti internetu, ktoré vyžadujú, aby vyhľadávacie nástroje vymazali niektoré výsledky vyhľadávania, aby služby na zasielanie správ zdieľali svoje šifrovacie kľúče s bezpečnostnými službami, a aby sociálne siete ukladali osobné údaje ruských používateľov na servery v rámci krajiny.