Remišovej rezort neodporúča štátneho operátora, budúcnosť vidí v optike

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Ministerstvá a dotknuté subjekty začali s pripomienkovaním strategického dokumentu, ktorý môže ovplyvniť budovanie širokopásmových sietí na Slovensku. S dopytom po masívnej digitalizácii v EÚ tak bude moderná sieť tvoriť aj základ budúceho hospodárstva.

Do medzirezortného pripomienkového konania sa dostáva už tretia verzia dôležitého štátneho dokumentu, ktorý môže mať zásadný vplyv na rozloženie telekomunikačných sietí s veľmi vysokou kapacitou.

Národný plán širokopásmového pripojenia po prvý krát predstavuje rezort investícií regionálneho rozvoja a informatizácie pod vedením Veroniky Remišovej (Za ľudí).

Práve vybudovanie vysokorýchlostnej širokopásmovej infraštruktúry je základným predpokladom pre rozvoj kvalitných a rýchlych digitálnych služieb na Slovensku. V čase, keď sa Európska únia pripravuje na zásadné reformy s dôrazom na digitalizáciu, bude práve ona tvoriť významný predpoklad pre fungujúce a konkurencieschopné hospodárstvo.

Posledné miesta bez internetu na Slovensku sľúbili pokryť operátori

Štát mal na výstavbu sietí vyčlenených 80 miliónov eur. Podľa podpredsedu vlády sa táto suma môže teraz presunúť do ďalších oblastí moderných technológií, vrátane pokrývania neobývaných oblastí, ktorými prechádzajú diaľnice a železnice.

Prvé dve verzie dokumentov, ktoré pripravoval ešte Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu postupne konca februára, sa stali základom aj tretej verzie. Zmeny však nastali jednak vo veľkosti financovania, forme zapojenia štátu, ale aj v možnosti čerpania grantov pre samosprávy.

Pripomienkové konanie potrvá do 21. augusta. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) pripomína, že ide o „otvorený materiál a je východiskom pre budúce smerovanie širokopásmového pripojenia na Slovensku“.

MIRRI: Najlepšia bude optika

Ešte v septembri 2016 stanovila Európska komisia nové broadbandové (širokopásmové) ciele do roku 2025, zamerané na rozvoj ultra rýchlej konektivity a tzv. gigabitovej spoločnosti. V trojici požiadaviek, ku ktorým sa členské štáty zaviazali, nechýba plán vytvoriť prístup k internetovým pripojeniam s rýchlosťou 1 Gb/s pre všetky školy, dopravné uzly a kľúčových poskytovateľov verejných služieb. Do roku 2025 majú navyše prístup k sieti s rýchlosťou najmenej 100 Mb/s získať aj všetky európske domácnosti, a to nielen v mestách, ale aj na vidieku.

Do konca roka 2020 mali mať všetky mestské oblasti, ako aj hlavné cesty a železnice neprerušené 5G bezdrôtové širokopásmové pokrytie, počnúc plnohodnotnou komerčnou službou aspoň v jednom veľkom meste v každom členskom štáte EÚ. Práve posledný cieľ pravdepodobne nebude možné splniť, keďže mnohé štáty, vrátane Slovenska, aukciu frekvencií pre 5G siete ešte ani nespustili.

Slovenskí operátori začínajú súťažiť o frekvencie na 5G siete

Do 25. mája majú záujemcovia predložiť svoje ponuky na zakúpenie frekvencií. Dovtedy musia tiež uhradiť peňažné zábezpeky, ktoré dosahujú milióny eur. Jediným hodnotiacim kritériom v aukcii bude výška ponuky.

Národný plán širokopásmového pripojenia by však mal strategický prístup Slovenska pri plnení trojice týchto cieľov jasne zadefinovať.

Namiesto investície do vylepšovania už existujúcej infraštruktúry MIRRI strategicky odporúča investovať do vybudovania novej širokopásmovej infraštruktúry, ktorá dokáže naplniť aj zvýšené požiadavky koncových užívateľov na rýchlosť a objem dát.

„Ciele najlepšie naplní podpora výstavby pasívnej optickej infraštruktúry s plne optickým riešením optických prístupových sietí až do budov,“ konštatuje dokument, ktorý okrem MIRRI vypracovali aj odborníci zo Žilinskej univerzity a ďalší zástupcovia odbornej verejnosti.

Pri budovaní optickej siete sú zásadné vysielače, ktoré vytvárajú a kódujú svetelné signály, Ďalej optické vlákna, ktoré ich prenášajú, optické opakovače, ktoré svetelný signál zosilňujú a optické prijímače, ktoré signály dekódujú. Práve optické vlákno má teoreticky nekonečnú šírku pásma, a preto sa považuje za sieť budúcnosti.

Táto technológia podľa odborníkov dosahuje všetky parametre, potrebné aj pre také systémy a inovácie, ktoré sa na trh dostanú až v budúcnosti, vrátane regionálnej siete pre 5G.

Reálnejší rozpočet

Výsledkom poslednej konzultácie rezortu, ktorý mapoval „typ pripojenia a technológie s presnosťou na každú adresu“ sa v novom pláne znížila celková investičná medzera z pôvodných 1,7 miliardy eur na 925 miliónov eur. Znamená to, že na pokrytie spomínaných cieľov budú musieť spoločne verejný a súkromný sektor minúť maximálne 925 miliónov eur.

Predpokladá sa, že väčšinu nákladov, tak ako v minulosti, pokryjú najmä súkromné zdroje operátorov.

Keďže európske ciele vyžadujú, aby sa siete ťahali aj do komerčne nezaujímavých obcí, ktoré majú nielen malý počet potenciálnych zákazníkov, ale aj komplikovanejšiu topografiu a budovanie sietí je preto náročné, Slovensko – podobne ako iné krajiny – musí tieto zámery finančne zatraktívniť.

Financie zo strany štátu by mali pochádzať nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj z fondov EÚ. Ich prerozdeľovanie chce MIRRI riešiť prostredníctvom dopytových výziev. O podporu výstavby sietí však nebudú môcť žiadať iba operátori, ako to navrhoval prvý plán ešte vo februári, ale aj samosprávy.

Mobilní operátori napadli na Súdnom dvore EÚ zastropovanie cien hovorov

Po zrušení roamingu bola v Únii minulý rok prijatá aj smernica, ktorá stanovuje maximálne ceny volaní a textových správ. Proti nej sa v marci na Súdnom dvore EÚ ohradili európski operátori. Rozsudok v tejto veci môže mať veľké finančné následky.

Rezort, zodpovedný za informatizáciu prízvukuje, že náklady môžu byť aj nižšie, ako ju predstavuje odhad investičnej medzery. Konečné ceny chce tlačiť dole aj vďaka verejnými konzultáciami pred každou konkrétnou investíciou.

Priority investície by mal pred vyhlásením dopytovej výzvy prehodnocovať aj Útvar hodnoty za peniaze.

Rýchlejšiu výstavbu 5G sietí chce Brusel, členské štáty aj operátori, no každý po svojom

Do roku 2025 by mali podľa Európskej komisie mať všetky európske domácnosti prístup k internetu v rýchlosti sťahovania najmenej 100 Mbps. Navyše, všetky mestské oblasti, vrátane hlavných ciest a železničných spojení by mali byť pokryté 5G sieťou.

Plán budovania širokopásmových sietí ešte vo februári obsahoval aj priority výstavby na úrovni okresov. Podľa neho mali byť okresy Košice III, Kysucké Nové Mesto, Levoča, Snina a Bratislava V na prvých piatich miestach okresov s najvyššiu prioritu pre úplné pokrytie. Investícia na ich pokrytie, spolu s ďalšími 55 konkrétnymi okresmi mala stáť podľa výpočtu 1,68 miliardy eur.

Nový plán pri prioritizácii navrhuje dva modely. Prvým je vystavaný na základe ceny pokrytia, vyhodnocovaný na úrovni okresov, ktorý sa sústreďuje na maximalizovanie počtu pokrytých domácností za rozpočet. Druhý model s prioritami na základe úrovne pokrytia, by sa zameral na budovanie sietí tých okresov, ktoré by mal najnižší pomer pokrytých domácností v roku 2022 a zároveň aj najmenší nárast takýchto adries oproti roku 2020.

Verejne prevádzkovanú sieť MIRRI neodporúča

Napriek prvotným obavám sa nakoniec nepotvrdili fámy o tom, že Matovičova vláda má záujem o vytvorenie štátneho operátora. Spomínané peniaze by pritom vo forme priamych investícii tiekli najmä touto inštitúciou, ktorá mohla mať formu PPP alebo spolupráce so súkromným sektorom vo forme spoločného podniku a so súkromnými operátormi by zdieľala vlastníctvo siete.

Hoci sa o vytvorenie verejne prevádzkovanej siete pokúšala už predchádzajúca vláda, nikdy si podľa dokumentu nezabezpečila dôveru trhu.

Navyše, zriaďovať akéhosi štátneho operátora neodporúčala ani Európska komisia.

„Model je v našich podmienkach považovaný za prekonaný a nedostatočne stimulujúci hospodársku súťaž,“ konštatuje návrh strategického plánu.

Konšpiračné teórie presvedčili mnohých, útokov na 5G vysielače môže pribúdať

Konšpirácie o tom, že práve 5G sieť rozširuje nový koronavírus, napriek nezmyselnosti presvedčili mnohých. Prenosové veže pre 5G siete už horeli v Holandsku, Belgicku, Taliansku, Írsku aj na Cypre. Experti varujú, že násilie sa môže ešte stupňovať.

Návrh plánu za najvhodnejší nástroj financovania rozširovania infraštruktúry ultra-rýchleho širokopásmového pripojenia považuje „model dopytových výziev s komplementárnym dofinancovaním tvorby dopytu (a tým aj návratnosti investícií) cez poukážky“.

Ak by napríklad operátori neprejavili dostatočný záujem o spolufinancovanie, štát by mohol opäť prehodnotiť financovanie, napríklad prostredníctvom národného projektu.

Operátori sa do debaty aktívne zapoja

Tak, ako pri predchádzajúcich materiáloch, aj pri tretej verzii Národného plánu širokopásmového pripojenia sa bude zodpovedný rezort radiť aj s operátormi. Práve tí by mali v najväčšej miere do výstavby chýbajúcej infraštruktúry investovať.

Podľa hovorkyne Orange Slovensko, Alexandry Piskunovej, najväčší slovenský operátor víta iniciatívu štátu pri podpore rozvoja pokrytia slovenských domácností širokopásmovými službami. „Súhlasíme, že v mnohých oblastiach bráni naplneniu cieľov EU pre gigabitovú spoločnosť problém ekonomickej návratnosti investícií a bez podpory štátu a EU ich naplnenie nebude možné,“ vysvetlila Piskunová. Spoločnosť sa však bližšie k materiálu vyjadrí až po dôkladnom preštudovaní.

Aj Slovak Telekom je odhodlaný rozvíjať slovenskú digitalizáciu. Budovaním moderných telekomunikačných sietí sa totiž podľa spoločnosti posilňuje aj ekonomická pripravenosť regiónov.

„Slovak Telekom pravidelne investuje do budovania infraštruktúry a prináša vysokorýchlostný internet nielen do miest ale aj na vidiek, pričom internet je ako diaľnica budúcnosti pre rozvoj digitálnej ekonomiky,“ uviedol pre EURACTIV.sk hovorca pre pre korporátne záležitosti, Pavel Ďurík.

Digitálna infraštruktúra a služby nás počas pandémie držia nad vodou, po nej budú ešte dôležitejšie

Mimoriadna situácia počas koronakrízy u nás nastavila zrkadlo elektronizácii. Verejná správa bola na rozdiel od súkromného sektora evidentne nepripravená, občas až paralyzovaná. Čo to hovorí o krajine a jej pripravenosti na pokrízové obdobie, píše MATEJ STUŠKA.

Aktívne sa chce do debaty o budúcnosti broadbandu na Slovensku zapojiť aj O2 Slovakia, ktoré dnes poskytuje širokopásmový internet pre vyše 97 percent obyvateľstva .

„O2 Slovakia je dlhodobo zástancom technologickej neutrality pri investíciách do širokopásmového pripojenia, čiže využitia takých technológií, ktoré v danej lokalite poskytnú čo najskôr čo najlepšiu kvalitu služby pri optimálnych nákladoch,“ uviedla hovorkyňa Tereza Molnár.

Odhadovaný investičný dlh sa bude podľa O2 zrejme ešte upresňovať „podľa toho, ako sa na Slovensku rozhodneme túto stratégiu realizovať“. Otázkou však bude, „akou formou a v akom rozsahu sa má na projekte podieľať štát s verejnými zdrojmi, aby pomohol splniť ambiciózne ciele a zároveň svojou činnosťou nenarušil fungovanie konkurenčného prostredia,“ dodala Molnár.